MORANA

27. kapitola

Moryn

Blížila som sa ku kaviarni, kde som sa mala stretnúť s Cami. Keď mi večer volala, v telefóne znela veľmi rozrušene. Neváhala som ani sekundu, keď má problém, som rozhodnutá jej pomôcť za každú cenu. Aj za cenu, že som skoro zabila Chrisa. Neľutovala som to, že som do neho zabodla nôž, na jednu stranu bol to úžasný pocit. Správal sa ku mne, ako keby som chcela byť v tejto situácii, spolu s ním. Začala som mať pocit, že všetky tie pekné veci, ktoré mi rozprával, ako aj to, že ma nikdy neopustí, boli len klamstvá, alebo nejaký zvrátený spôsob, ako ma dostať do postele.

Vošla som do kaviarni a prvé čo ma ovalilo, bola vôňa kávy. Sadla som si do najbližšieho voľného boxu a napísala som Cami správu. Mobil mi nonstop zvonil, Chris sa ma snažil kontaktovať. Diego ho musel dať dokopy, škoda.

m: som na mieste, čakám ťa -m

Neviem čo sa mohlo diať, že ma takto súrne potrebuje. Ale to je jedno, nech sa deje čokoľvek som rozhodnutá jej pomôcť. Vyrastali sme spolu, vždy bola pri mne. Aj v tých najhorších situáciach, keď mi musela čistiť a zašívať rany. Vždy ma podržala a dnes je rad na mne. Sme tu jedna pre druhú a kryjeme si chrbáty navzájom. Cinkla mi správa.

c: za tebou

Otočila som sa, ale za mnou nestála Cami, ale niekto koho by som tu nikdy nečakala. Nestihla som povedať ani slovo, pretože mi pichli nejakú injekciu do krku. Všetko čo si pamätám bola len tma.

-

"Morana, poď sem nachvíľku!" zakričal na mňa ocko z deky. Práve sme boli na pláži a užívali si posledné letné dni. Rozbehla som sa k nemu a hodila som sa mu do náručia.
"Kde je mamina?" spýtala som sa ho a ocko ma obdaroval úsmevom.
"Išla kúpiť zmrzlinu," zasmial sa a ja som sa celá rozžiarila.
"Srdiečko," začal ocko a vážne sa na mňa pozrel.
"Deje sa niečo," domyslela som si.
"Si naozaj múdre dievča," zasmial sa.
"Áno, svet v ktorom žijeme je zlý a niektorí ľudia, ktorým veríš ťa dokážu zradiť a ublížiť ti tým najhorším spôsobom, sľúb mi, že budeš vždy opatrná. Budeš si dávať pozor, komu veriť a komu dáš svoje srdce. Dobre?" hovoril to vážne a zo srdca.
"Sľubujem," povedala som s úsmevom a hodila som sa mu okolo krku.

-

Vtedy som si, ale ani neuvedomovala akú mal môj ocko pravdu. Táto spomienka ma zobudila a vrátila do skutočného sveta, v ktorom je zlo na prvom mieste. Pomaly som otvorila oči a poobzerala som sa okolo seba. Ruky som mala hore nad sebou, priviazané reťazami. Hlava ma neskutočne bolela a ušiach mi pišťalo. Myslím si, že mi dali do tela viac drog, ako bolo potrebné. Toto svetlo ma dosť oslepovalo, ale ani som nedokázala poriadne zaostriť, pretože sa mi stále zahmlievalo pred očami.
"Kde je ten hajzel?!" zakričala som čo mi sily stačili.
"Kde je Camille?!" znova som kričala, ale bez odpovede. Ruky som si už pomaly prestala cítiť, bohvie ako dlho som v tejto pozícií. Počula som kroky a otvorenie dverí.

Do miestnosti vstúpili dvaja muži a jeden držal Cami a hodil ju pri moje nohy, ako keby to ani nebol človek, ale kus handry.
"Cami!" chcela som ju objať, ale tie hlúpe reťaze.
"Moryn!" keď počula môj hlas hneď sa postavila a objala ma s jej útlym telom.
"Si v poriadku?" spýtali sme sa naraz. Cam sa zasmiala a ja som sa na ňu smutne pozrela.
"Ja som neni tá v reťaziach," zašepkala Cam.
"Všetko bude v poriadku, spolu to zvládneme," usmiala som sa na ňu. Počula som ako si jeden z mužov odkašlal a zdrapol Cami.
"Hej! Daj z nej tie špinavé paprče preč!" kričala som po ňom a trepala svojím telom o 106.
"Mačička sa nám zobudila," zasmial sa, mne už známy hlas.
"Mikey, ty hajzel! Okamžite ju pusti!" kričala som na toho odporného muža. On sa na mňa len uškrnul a postavil sa predomňa.
"Chris ťa zabije!" skríkla som mu do tváre a oplula ho. Za to som dostala ranu do brucha.
"Oh, toto nejde o Chrisa. Ale ide o to, čo si ty zobrala mne. Myslela si si, že ti to len tak prejde? Ty štetka!" hučal na mňa ako zmyslov zbavený. Ale pravdou je, že neviem o čom rozpráva. Spoznala som ho pred pár mesiacmi, nemala som mu čo zobrať, ale teraz už mám. Zoberem si jeho život.
"Čo keby si ma odpútal a vyriešili si to raz a naposledy?" spýtala som sa s úškrnom. Zamyslel sa.
"Hmm, tak to nie. Pokazilo by mi to môj plán," zasa povedal s úšrnom.
"Musím, ale povedať, že sa nečudujem Chrisovi, čo na tebe vidí. Možno si s tebou ešte aj užijemc pred tým ako zomreš," pozrel na mňa s oplzlým pohľadom.
"Fajn, chceš ma mŕtvu, nech sa páči. Ale okamžite pusti Cam. Toto je medzi nami," povedala som a sklonila hlavu.
"Oh, nie. Budeš sa pozerať, ako tvoja najlepšia kamarátka zomrie. A hneď potom aj ty. Škoda, že sa nedožiješ ako umrie aj Chris, ale" prerušil ho nejaký muž, ktorý práve vošiel do miestnosti. Pozerala som sa na tvár muža, bola som si istá, že som ho už niekedy videla, ale nevedela som si presne vybaviť kde.
"Šéfe, musíme ísť," oznámil muž Mickeymu.
"To ma ani nezabiješ ty?" zasmiala som sa.
"Myslela som si, že máš gule," už som sa smiala z plného hrdla. Prišiel ku mne a zdrapol ma za vlasy.
"Ver mi, že rád by som si to vychutnal, ale musím ísť nájsť Chrisa a aj tú jeho nepodarenú sestru, som si istý, že mi nepovieš kde sú, takže nebudem strácať čas." cítila som ako sa mi do žíl vkráda adrenalín a hnev.
"Uži si hľadanie," odvetila som sebavedomo a cmukla som mu do tváre. Dostala som facku. Veľmi mužné.
"Najprv zabi tú blondsku a potom hento," ukázal na mňa a ja som len zdvihla obočie. A potom sa zobral na odchod. Uškrnula som sa na Cam, ktorá bola celá zničená. Ale keď zbadala môj úškn pochopila.
"Chlapci, viem, že žiadam o veľa, ale nenechali by ste nám posledné minúty osamote, aby sme sa mohli rozlúčiť? A objať sa naposledy?" povedala som so smutným hlasom a so slzami v očiach.
"Prosím," zapišťala Cam. Muži sa na seba pozreli a niečo si šepkali.
"Nič neskúšajte!" jeden sa vybral ku mne, aby ma uvolnil z reťazí. Idiot, to nevie, že je na to dôvod, aby som bola v reťaziach?
"Ako by sme aj mohli? Veď sme dve ženy proti mužom, nikdy by sme sa odtiaľto nedostali," povedala smutne Cam.
"Stále čakáme na princa na bielom koni, ktorý nás zachráni," zasmiala som sa. Muž len pokrútil hlavu a uvolnil ma z reťaz.
"Máte 5 minút," povedal a odviazal aj Cam. Hneď sa mi hodila do náručia. Pozrela som sa na mužov a všimla som si, že jeden z nich má moje nože za opaskom. Hajzel. Stále ma držala Cam v objatí a začala som jej šepkať plán.

Idioti tu nechali lano, s ktorým bola Cam priviazaná. Cam ho zobrala a bola pripravená na boj. Stále som sa cítila celkom omámená z tých drog, ale musím to zvládnuť, kvôli Cam.
"Nech sa stane čokoľvek, bež!" zašepkala som jej a znova ju objala.
"Nie Moryn, si na rade, musíš začať žiť," zašepkala.
"Nie, sme v tom spolu," zašepkala som a oprela som si čelo o to jej.
"Milujem ťa," zašepkala.
"Ja ťa milujem viac," milujem ju ako sestru. A som schopná položiť za ňu aj život.

Dvaja muži sa vrátili do miestnosti, pripravení nás zabiť. Cam sa na mňa uškrnula a skočila na jedného z nich s lanom okolo jeho krku. Druhý sa rozbehol po mne, ale podkopla som ho a z opasku som vytiahla svoje nože, zastrčila som si ich za opasok a s jedným som toho muža podrezala. Pozrela som ako sa darí Cam, práve ju muž narazil o stenu a Cam padla. Rozbehla som sa k nemu a ako náhle sa otočil, podrezala som ho. Krv mu striekala z rany presne na moju tvár.
"Červená ti pristane," žmurkla na mňa Cam a chytila ma za ruku. Po ceste zobrala mužovi z opasku zbraň a nabila ju. Vykukli sme z dverí, chodba vyzerala byť prázdna. Prvá šla Cam a so zbraňou mierila pred nás. Vytiahla som z opasku ďalšie nože, pripravená hádzať s nimi ako o život, lebo išlo o život. Počuli sme kroky pred nami, ale aj za nami. Pred nami boli 3 muži a za nami 4. Cam sa na mňa usmiala a tlapli sme si. Rozbehla som sa k tým štyrom, zatial čo Cam strielala po tých troch. Po dvoch som hodila nôž a na jedneho som vyskočila, ako sme padali som ho bodala do hrude. Posledný ma zdrapol za vlasy a postavil na nohy, uškrnula som sa na neho a dala mu hlavičku. Muž si chytil nos a bodla som ho niekoľko krát do hrude.
"Moryn!" zakričala na mňa Cam. Rozbehla som sa k nej a chytila ju za ruku. Bežali sme k východu keď som počula výstrel. Otočila som sa a videla som muža so zbraňou a Cam, ktorá padala k zemi.
"NIE!" zakričala som a hodila po ňom nôž. Spadla som na kolená k mojej najlepšej kamarátke.
"Cam, pozri sa na mňa," chytila som ju pod hlavu a vyložila ju na moje kolená.
"Moryn, choď," zašepkala z posledných síl. Slzy sa mi pustili z očí.
"Pšt, šetri silu," zašepkala som. Snažila som sa zastaviť krvácanie, ktoré jej išlo prúdom z hrudníka.
"Morana, je to v poriadku. Prosím," stále šepkala, chcela pokračovať, ale začala kašlať krv.
"Kurva!" pohladila som ju po vlasoch a vyšiel zo mňa vzlyk.
"Choď, ži za nás dve. Ži naplno," pokračovala.
"Ja, ne-nemôžem," nedokázala som zastaviť plač.
"Milujem ťa," zašepkala a zatvorila oči.
"Nie! Camille, otvor oči. Prosím," hladila som ju po tvári.
"Neopúšťaj ma!" cítila som neskutočnu bolesť vnútri. Mala som pocit, že som zomrela spolu s ňou. Mala som to byť ja, nie ona. Pozrela som sa na svoje ruky, ktoré boli celé od jej krvi.
"KURVA!" postavila som sa snažila som si ruky utreť do nohavíc. Nefungovalo to. Zbadala som benzínový kanister. Zobrala som ho do ruky a prešla k jednému z mŕtvych mužov a zobrala zapalovač.

Ako som postupne pomaly odchádzala z budovy, lievala som na zem benzín. Keď už som bola vonku, hodila som kanister do budovy. Zobrala zapalovač a zapálila som tú budovu. Spolu s telom mojej kamarátky.
"AAAGGGHHHH!" vydala som zo seba výkrik a padla na kolená. Nedokázala som už plakať. Necítila som nič. Pozerala som sa na horiacu budovu pred sebou, uvedomila som si, že som ako oheň. Čoho sa dotknem, zničím. Som nebezpečná. Postavila som sa na nohy a začala kráčať k lesu.