MORANA

24. kapitola

Chris

Pobozkala ma, sadla si na mňa a bozk prehĺbila. Odtiahol som sa od nej a chytil jej tvár do rúk.
"Nikdy ti nedovolím nás opustiť, patríš ku mne," zašepkal som.
"Nepatrím, na konci ti aj tak ublížim," zašepkala a oprela si čelo o moje.
"Ty budeš mojím koncom, Morana," zasmial som sa a hodil sa do postele, stiahol som so sebou aj ju.
"O čom ste sa bavili s Enricom a Diegom?" spýtala sa po chvílke ticha a zdvihla hlavu, aby na mňa videla.
"To su chlapské záležitosti," uškrnul som sa a Moryn sa len zamračila. Odfrkla si a posadila sa. Stiahla si tričko cez hlavu a zostala sedieť na mne len v podprsenke.
"Moja značka sa už pomaly vytráca, mal by som ju obnoviť," uškrnul som sa a sadol si. Pery som priložil k jej krku a pomaly ho zasypával bozkami. Počul som, ako začala rýchlejšie dýchať. Presunul som sa ma jej ľavý prsník a začal sať jej pokožku.
"Mala by som si ťa poznačiť tiež," zasmiala sa. Pery som odtrhol od jej tela a pozrel sa jej do očí.
"Uvedomuješ si čo to bude znamenať?" zdvihol som obočie.
"Že som si ťa označila," zasmiala sa znova.
"Nie. Bude to znamenať, že ja som tvoj a ty si moja. Chceš to?" spýtal som sa jej vážne.
"Mala by som si ťa označiť, keďže si si označil ty mňa," povedala a nezaujato zdvihla ramená. Rukami ma sotila, aby som si znova lahol. Naklonila sa ku mne a dala mi letmý bozk na pery. Chcel som viac, chytil som ju za šiu a pritiahol si ju do bozku, ktorý mohol trvať tak jednu sekundu, lebo sa Moryn odtiahla. Zavrčal som.
"Tsk, tsk, nechaj ma sa pohrať," zašepkala mi do ucha a mnou prešli zimomriavky. Zasa mi dala letmý bozk na pery a prešla ku krku a pomaly prešla jazykom až na hruď. Dala zasa jemný bozk na hrudi a potiahla moju kožu medzi jej pery. Robila mi cucflek, poznačila si ma. Rozhodne aj ona cítila to niečo, čo sa medzi nami vytvorilo. Na perách sa mi rozprestrel úsmev. Bola moja.
"Čo sa tak vyškieraš?" spýtala sa ma vážne.
"Rozmýšlal som, kedy ma konečne pretiahneš," zasa som sa uškrnul a pozrel sa na ňu. Do líc sa jej nahrnula červeň.
"Teraz sú dôležitejšie veci," začala ale prerušil som ju bozkom.
"Chápem, máme čas. Nemusíme sa ponáhlať," pohladil som ju po líci.
"Ale vyfajčiť by si ma mohla," zasa som sa zasmial, ale dostal som len ranu do ramena.
"Perverzák," zasmiala sa a postavila sa. Hneď mi chýbal jej dotyk tela.
"Idem sa osprchovať, keď sa vrátim, už budeš prezlečený a uložený v posteli," povedala s vážnym hlasom a zobrala moje tričko z postele. Obleče si ho, zasa ten hlúpy úsmev.

Už som bol v polospánku, keď som zacítil ako sa za mnou niečo pohlo. Moryn si prehodila ruku cezomňa a dala mi letmý bozk na rameno.
"A ty budeš mojím koncom tiež, Chris," zašepkala.

"Prosím nie!" strhol som sa zo spánku, keď som počul krik. Vedel som, že Moryn mala zasa nočnú moru. Čím ďalej, tým som chcel vedieť o čom sú, ale po tom zistení, že Moryn bola pri vražde jej rodičov, už mám ako takú predstavu, čo jej v noci nedá spávať.
"Moryn, je to len sen!" potriasol som ňou, aby sa prebrala. Otvorila oči a zasa ten čistý strach, ktorý som už videl. Chytil som ju do objatia.
"Som tu, všetko bude dobré," zašepkal som a hladil jej chrbát.
"Toto nevymažem z pamäte nikdy," hovorila so smutným hlasom.
"Treba nahradiť zlé spomienky, peknými. A ja ti pomôžem. Správim pre teba čokoľvek." bol som si mojími slovami istý. Nedovolím, aby sa jej volačo stalo. Nikdy.
"Ďakujem," zašepkala a dal som jej bozk do vlasov.

Ráno som sa zobudil sám v posteli. Zistil som, že nenávidim ten pocit, chcel som sa pozerať na Moryn, ako spí. Postavil som sa z postele a zamieril si to do jedálne. No pri stole sedel len Enrico a Diego.
"Kde sú ženy?" spýtal som sa ich hneď ako som vošiel do jedálne.
"V telocvični," odpovedal mi Enrico.
"Moryn chcela vidieť čo dokáže Lana, povedala, že si ju pred odchodom musí otestovať," zasmial sa Diego.
"Našiel si niekoho kto nám pomôže?" spýtal som sa Enrica a začal jesť svoje raňajky.
"Áno, ale biznis nechajme na neskôr," povedal rázným hlasom. Cítil som nejaký problém.

Po raňajkách som prešiel do telocvični. Oprel som sa o zárubňu dverí a sledoval ako Moryn pomáha Lane zo zeme. Zrejme moja žena vyhrala. Nebol som prekvapený, pretože Moryn dokázala bez problému zložiť aj mňa. Bola dobrá v tom čo robila, predpokladal som, že s tým začala od mala.
"No čo hovoríš, žena moja? Je moja sestra v dobrých rukách?" spýtal som sa Moryn s úškrnom. Kori pozerala na mňa so zdvihnutým úsmevom a Lana sa zasmiala.
"Povedala by som, že áno. Keď sa situácia vyrieši, naučím dievčata všetko čo viem ja," zasmiala sa Moryn a nastavila ruku Lane.
"Morana, Chris, do kancelárie prosím," zakričal na nás Enrico.
"Poď drahý, musíme vyriešiť nejaké sračky," usmiala sa Moryn a chytila ma za ruku.

Dnes kratšia kapitola. Myslím si, že sa v Chrisovi niečo pohlo. Aký máte na to názor vy?