MORANA

8. kapitola

Chris
~o 3 týždne~
Dnes je deň s veľkým D. Plánovaný obchod sa uskutočný o pár hodín. Klamal by som, ak by som povedal, že nemám žalúdok ako na vode. Áno som mocný muž, ale to neznamená, že sa nemôže nič pokaziť. Potrebujem zlepšiť náladu, preto zavolám Moryn do kancelárie. Od toho incidentu v bare prešli asi tri týždne. Moryn sa mi za to ospravedlňila a prosila ma aby sme predstierali, že sa nič nestalo. Síce som jej to sľúbil, ale vždy mám nutkanie jej to hodiť znova na nos. O tom, že som počul, ako povedala, že ma nenávidi som jej nepovedal. Aj tak tvrdila, že si toho málo pamätá. Stále, ale počujem jej tichý hlas, ako hovorí tie dve slová, ktoré ma boleli počuť. Nikdy som jej nič nespravil a pravdou je, že sa poznáme krátko, aby mohla prechovávať také city voči mne.
"Chris, volal si ma?" stála vo dverách Moryn. Potikali sme si, prišlo mi to správne po tom ako som sa spoznal dôverne s jej čižmou. Áno, trafila ma, aj keď som jej povedal opak. A pekelne to bolelo! O pár hodín Moryn končí v práci a chcel som zisiť či je pripravená na ples.
"Chcel som sa ťa spýtať, či už si pripravená na ples?" opýtal som sa jej a začal písať niečo do notebooku.
"Pravdou je, chcela som prísť za tebou, či by som nemohla dnes odísť z práce skôr, nemám šaty," pozerala sa do zeme. Pozrel som sa pod stôl, aby som zistil čo má obuté.
"Keď poviem nie, hodíš po mne lodičku?" spýtal som sa to vážne, ale trhalo mi kútikom. Moryn len pretočila očami a prekrížila si ruky na prsiach.
"Pretočila si na mňa oči, Moryn?" pohral som sa s jej menom na jazyku.
"Chris," začala, ale zazvonil mi telefón. Bol to Mikey.
"Moryn, môžeš ísť. Vidíme sa na plese." povedal som prísne a ona len prikývla a odišla.
"Mikey, deje sa niečo?" opýtal som sa ho hneď ako som zdvihol.
"Nie bráško, všetko v poriadku. Chcel som len, aby si mi znova zopakoval plán dnešnej akcii," zasmial sa a ja som si len nahlas vzdychol.

-

Stál som v starom sklade, na mieste obchodu. Vonku čakali na mňa moji muži. Bolo presne 0:30, Leonardo mal prísť pred 10 minútami. Celá táto situácia sa mi prestáva páčiť. Niečo tu nesedí.
"Mikey, všetko v poriadku?" spýtal som sa ho do sluchátka. Bez odozvi. Prešiel som k rozpadnutému oknu a sledoval dianie z hora. Nič podozrivé, len ticho a zrazu bum. Tma.

Prebral som sa. Sedel som na stoličke, ruky aj nohy som mal priviazané. Pozrel som sa oproti na muža, ktorý mi bol otočený chrbtom. Trhol som rukami, ale nič sa nedialo. Kde je Mikey? Dúfam, že sú moji muži v poriadku.
"Dobré ránko Chris," otočil sa. Bol to Leonardo. Hajzel.
"Čo má toto znamenať?" opýtal som sa ho odporne.
"Tvoj koniec," odpovedal s kludom.
"Nechápem, súhlasil si s obchodom na znak mieru." rozprával som a snažil som sa, aby sa to lano nejako uvolnilo.
"To áno, ale potom som zistil pravdu. Chcel si ma tu zabiť, aby si mal ešte väčšiu moc, ale pravdou je, že si myslím, že takú moc akú maš ty, si nezaslúži malý chlapec s nulovou skúsenosťou. Uvedomil som si, že tvoja rodina bola pri moci už moc dlho. A je na čase, aby to prebral niekto iný. Napríklad ja," rozprával a pri tom sa prechádzal okolo mňa.
"Blbosť, radšej ma rozviaž a vyriešime to ako dvaja muži," vyplul som mu do tváre. Postavil sa oproti mňa.
"Oh, Chris. Som si vedomí toho, že by si ma porazil v bitke. Takže nebudeme pokúšať šťastie. Nejake posledné slová?" spýtal sa ma a vytiahol zbraň. Sklonil som hlavu. Tak toto ma byť môj koniec? Zavrel som oči a začal sa modliť, aj keď neverím na tieto veci. Čakal som na výstrel, ale ten neprichádzal. Pozrel som sa späť na Leonarda. V tom momente mu niekto podrezal krk a jeho telo mi padlo k nohám. Pozrel som sa na môjho záchrancu. Počkať, je to žena. Mala na sebe masku, ale vedel som presne kto to je. Morana.
"Anjel smrti," povedal som. Dievča sa len zasmialo, prešla mi k nohám a rozrezala lano. Prešla za mňa a to isté spravila s mojími rukami. Hneď ako som bol volný, otočil som sa a chytil dievča pod krk a pritlačil k stene. Morana ani sekundu neváhala a vykopla nohu. Trafila moje slabiny, v momente som ju pustil. Prešla okolo, chcela odísť. Zabránil som jej v tom, chytil som ju za ruku. Za to som dostal lakťom do nosa a kolenom do brucha. Schmatol som ju za vlasy a potiahol chrbtom k sebe. Stupila mi na nohu a nejako sa jej podarilo ma prehodiť cez seba a skončil som chrbtom na zemi. Pozrel som sa okolo, vedľa mňa ležala zbraň. Zobral som ju, dievča stálo už pri schodoch. Zamieril som a vystrelil. Trafil som ju, ale len do ramena. Obzrela sa a v očiach mala zabijacky pohľad. Počkať, tie oči som už videl. Otočila sa a utiekla preč. Ležal som tam a rozmýšlal čo sa stalo. Bola tu, anjel smrti a zachránila mi život. A ja som sa jej odvďačil tak, že som ju chcel zabiť. Viem, že to nie je správne. Ale po tom dievčati ide celé podsvetie a bola by výhoda, keby som ju zabil práve ja. Lenže som si teraz viac ako 100% istý, že som jej nový cieľ. Nejako som to v zápale adrenalínu nedomyslel, ale jedno sa musí uznať. Dostala ma. Niekto by povedal, že som nemal ani šancu ju poraziť. A určite budem mať monokel. Konečne som sa postavil a v tom pribehol Mikey.
"Preboha! Čo sa tu stalo?" pozeral sa na to s hrôzou, alebo aspoň to tak vyzeralo.
"Anjel smrti ma zachránil, nevidel si ju? A vlastne kde si bol, skoro ma dostal!" Zakričal som na neho.
"Bráško, všetko bolo dole v poriadku. Neviem ako sa sem dostal on a ani ako ona," chytil sa za hlavu. Vedel, že to pokašlal.
"Dobre poďme domov. Ak chceš zostať na žive, zistíš, kto je Morana. Rozumieš?" dal som mu rozkaz. Na moment zamrzol.
"Áno šéfe," odpovedal a odišli sme

-

Doma som si dal sprchu. Bolelo ma celé telo, na bruchu sa mi začala sfarbovať krásna modrina. Prešiel som do obývačky a nalial si dvojitú whisky a zapálil cigaretu. Dnes to bol náročný deň a o pár hodín je ta sračka.
"Brácho neuveríš," došiel Mikey
"Čo?!" štekol som na neho, dnes som už chcel mať pokoj.
"Viem, kto je Morana," odpovedal a ja som sa zasekol na mieste