MORANA

17. kapitola

Moryn
Zobudila som sa s úsmevom na tvári. Vôbec som včerajšiu noc neľutovala, práve naopak. Ale môj úsmev sa hneď vyparil, keď som zistila, že druhá polovica postele je prázdna. Hodila som na seba župan a vybrala som sa do kuchyne.

V kuchyni sedel Chris aj s Kori. Keď ma zbadal na tvári mal úškrn, aj keď som sa snažila neusmievať, trhalo mi kútikmi.
"No fuj," prerušila ticho Kori. Ja som hneď vybuchla do smiechu.
"Vy dvaja už nemôžete byť viacej nápadní, že?" hovorila s ohrnutým nosom.
"Neviem o čom hovoríš sestrička," povedal Chris so smiechom a postrapatil jej vlasy.
"Dobre, budem sa hrať na sprostú, že si neviem vysvetliť vaše priblbé úsmeviky a úškrny. Moryn, raňajky bereme k tebe do izby. Ideme sa pripravovať!" zvolala Kori a brala dva taniere do ruky a vybrala sa preč. Ja som zostala stáť ako primrznutá.
"Pripravovať?" opýtala som sa jej nechápavo.
"Ples ty trubica, poďme!" zakričala a mne to až teraz došlo. Dnes je ten ples.

S Kori sme strávili celý deň v mojej izbe. Namaľovala som ju a ona mňa. Vlasy som jej vyčesala do vysokého copu, vybrala si smaragdové šaty, ktoré sa jej neskutočne hodili k ryšavým vlasom. Bola krásna. Mne jemne natočila konce vlasov, obliekla som si svoje čierne šaty a boli sme hotové vyraziť. Pred odchodom ma zastavila však.
"Tak nejako si sa stala majou kamarátkou, či už si to chcela, alebo nie, ale je to tak. Len ťa poprosím, ušetri ma rečí okolo môjho brata, naozaj nechcem vedieť, aký je v posteli," hovorila to s vážnosťou, ale mne bolo do smiechu.
"Kori, my sme spolu nespali," smiala som sa.
"Hej, jasné," povedala ironicky.
"Vážne, nie," odpovedala som teraz vážne aj ja.
"Dúfam, že ti nezlomí srdce, nechcem prísť o teba." povedala so smutným úsmevom. Chytila som ju za ruku a ťahala z izby.
"Ideme sa zabávať," zašepkala som jej do ucha a ona len radostne vykríkla. Stále mám pocit, že som na niečo zabudla. Ježiši! Nože.
"Hneď som dole, len som na niečo zabudla." pustila som Kori ruku a rozbehla som sa do izby. Dala som si podväzok, aj s mojími zlatíčkami.

Dole ma čakal Chris. Na sebe mal čierny oblek na mieru ušitý. Vyzeral krásne. Keď som zbadala jeho pohľad, cítila som, ako som sa začala červenať. Bol plný túžby a mne zachvelo v podbrušku. Dobre, toto vyriešime neskôr.

Sála bola plná ľudí. Rýchlo som si uvedomila, že je to tu plné mafiánmi. Pravdupovediac, nebolo mi všetko jedno, pretože túto noc som nedávala pozor len na seba, ale aj na ďalšie dva krky. Zobrala som si šampanské od čašníkov čo tu behali po miestnosti. Kori vyzerala celá nesvoja.
"Čo sa deje?" opýtala som sa jej.
"Je tu veľa mužov," poznamenala s ohrnutým nosom. Ja som na ňu nechápavo pozerala.
"Nie sú tu žiadne pekné ženy, jediná s ktorou by som do niečoho išla si tu ty a to nechcem pokaziť naše kamarátstvo," povedala s úškrnom. Až teraz som si uvedomila jej orientáciu.
"Aha," zmohla som sa len na sprosté 'aha' a odpila si zo šampanského.
"Počkať, takže si myslíš, že som atraktívna?" opýtala som sa pisklavým hlasom.
"Samozrejme," odpovedala so šibalským úsmevom.
"Kori, balíš mi priateľku?" zrazu sa ozval Chris zo zadu a chytil ma za plecia. Hneď mi po tele prešli zimomriavky.
"Aleee, Chris. Nepovedal si mi, že tu bude väčšina mužov," odpovedala mu so smutnými očami.
"Ale aj ich priateľky," zasmial sa. Kori sa rožiarili oči a už aj utekala preč. Bože to je bláznivé stvorenie. Chris ma pohladil po ruke, chytila som ju a otočila sa k nemu.
"Smiem prosiť?" spýtal sa a ani som nestihla odpovedať, pretože už ma ťahal na parket. Ruky som si položila na jeho krk a tancovali sme v rytme hudby.
"Si krásna," zašepkal mi do ucha a jeho dlaň prešla nižšie po mojom chrbáte. Len som mu zapriadla do ucha a jednu ruku položila na hruď.
"Ďakujem," zašepkala som mu do ucha a dala mu pusu na krk.
"Neprovokuj, Morana," pošepkal zasa on. Pri tom oslovení som sa ako by prebrala z tranzu. Sme v plnej hale ľudí, ktorí ma chcú zabiť.
"Ospravedlň ma," povedala som ostro a vybrala sa na odchod, ale Chris ma zastavil.
"Prepáč, na sekundu som zabudol, že nie sme sami," povedal s ospravedlňujúcim sa úsmevom. Akurát k nám prišli novinári.
"Môžme jednu fotku?" opýtali a Chris súhlasil.
"Neskôr mi to vynahradíš," pošepkala som mu do ucha a fotograf akurát cvakol foťákom. Predpokladám, že tam bude mať Chris prekvapený výraz. Len som sa zasmiala a odbehla smerom k toaletám.