MORANA

3. kapitola

Moryn
Vedela som že tu prácu dostanem. Bola som si 100% istá, že moje umelecké vystupovanie a krivky zaberú. Chytil sa všetkého, čo som mu povedala, aj keď chvíľou sa mi zdalo, že ma vôbec nevníma. Keby len vedel, že som si celý čas predstavovala, ako do tej krásnej hlavičky raz vletí nôž . Fakt som povedala krásnej? To asi bude tým, že fakt nie je na zahodenie. Vysoký, mohol byť vyšší odomňa tak o dve hlavy a to som mala 10cm opätky. Mohutná postava, jemné chĺpky na hrudi, ktoré mu trčali z rozopnutej košele. Krátke tmavé vlasy, na bokoch vyholené, ako keby na ostrovček. Oči čierne, ako noc a plné pery. Dobre Moryn musíš sa sústrediť na hlavný cieľ a nie na zakázané veci s pánom ,,dôležitým".

Po odchode z pohovoru som hneď zamierila do sídla v ktorom som vyrastala. Musela som sa podeliť o túto novinku s Carlosom. Je až komické, že muž, ktorý ma pripravil o rodinu, bude mojím šéfom, aj keď zatiaľ som sa stretla len s jeho synom.
,,Mam to!" vykríkla som, hneď ako som otvorila dvere na obrovskom dome.
,,Vedel som, že to dokážeš. Ani chvíľu som o tebe nepochyboval," Carlos sa na mňa usmial a pokračoval.
"Môžme začať uskutočnovať náš dlho ročný plán, ale najprv,.." V tom do veľkej predsiene vletela jeho žena Maria, takže nemohol pokračovať v tom čo chcel povedať. Bola to úžasná osoba, ktorá vôbec netušila čo je jej muž v skutočnosti zač a čo zo mňa vytvoril. Jej duša bola taká čistá, nepoškvrnená, až mi jej niekedy bolo ľúto, že vôbec netuší s kým žije pod jednou strechou.
,,Ahoj Moryn, taká som šťastná, že si k nám konečne zavítala. Čo ťa k nám zaviedlo?" Keby ste videli tú jej naozajstnú radosť. Navždy jej budem vďačná čo všetko pre mna spravila.
" Maria, rada ťa konečne vidím, ale pravdou je, že som tu včera prenocovala, len som prišla neskoro, keď si už spala a odchádzala, ešte kým si spala," previnilo som sa na ňu usmiala a objala ju. Je to pravda, moc často ku Carlosovi nechodím, bolo by to nebezpečné pre Mariu a zvyšok rodiny, lenže včera sme potrebovali s Carlosom doriešiť posledné záležitosti k pohovoru.
"Mala by si k nám chodiť častejšie, patríš do tejto rodiny, vždy máš u nás miesto," usmiala sa na mňa Maria a pohladila ma po vlasoch.
"Mám úplne super novinku. Dostala som miesto sekretárky v jednej úžasnej stavebnej firme!" Keby len ona vedela o čo mi ide, určite by sa na mňa nehodila a neotvorila tak veľkú náruč ako teraz. Vravím, že mi jej občas bolo ľúto, ale keby sa dozvie pravdu by bola zničená a nikdy by mne a Carlosovi neodpustila.
,,Ako sa vola tá firma všetko mi o nej povedz, ako tam platia? Šéf je fešák alebo to je neaký starý nechutný dedko?" Vyzvedala Maria, no v tom ju Carlos hneď zdvorilo zastavil.
,,Miláčik môžte sa porozprávať s Moryn neskôr? Rád by som jej v pracovni ukázal pár papierov, ktoré potrebujem urgentne preložiť," hej Carlosovi iný jazyk ako Taliančina nešla. Všetky papiere a maily, ktoré mu poslali v inom jazyku som musela prekladať, pretože on v google translate vôbec neveril.
,,Samozrejme zlatko, kľudne si ju ukradni,ale len na pár minút pretože horím nedočkavosťou"  Pobrali sme sa s Carlosom do jeho pracovne. On si sadol za svoj stôl do obrovského koženného kresla a ja oproti nemu. Nad jeho hlavou visel obraz, ktorý znázorňoval mafiánske podsvetie. Teda to tvrdil Carlos, mne to skôr pripomínalo bandu nadržancov. Do jeho pracovne mala Maria zákaz. Vysvetlil jej, že sú tam informácie, ktoré nemôžu vyjsť nikdy von. Mal pravdu. Boli tam informácie o všetkých ľuďoch, ktorých pozabíjal spolu aj so mnou. To by Maria čítať nechcela.
,,O čo ide Carlos?" Vedela som, že nepotrebuje nič preložiť, pretože túto výhovorku využíval zakaždým pred ňou. Sem tam to bola pravda, ale poznala som jeho tón hlasu a vedela som, že tentokrát to preklad naozaj nebude.
,,Dnes v noci ťa potrebujem na jednom pochmúrnom mieste. Vlastne nie teba Moryn. Ale Moranu" uškrnul sa a žmurkol na mňa. Potrebuje niekoho vymazať z povrchu zemského. Moryn a Morana sú dve odlišné osoby. Morana je zlá, ale Moryn má možno ešte nejakú nádej, teda to si aspoň zvyknem nahovárať, keď sa cítim stratená. Moryn, túto prezývku mi dala Maria, keď som bola ešte dieťa, pretože nezniesla to, že mi rodičia dali meno po bohyni smrti, bolo to pre ňu neprijateľné a taktiež sa bála; že niektorí dospelí, by mohli vedieť význam mena, a všetci by si o nej šepkali, že je ohavná matka, aj keď v skutočnosti nebola moja matka. Carlos s tou prezývkou súhlasil, pretože čo sa týka mafiánskeho sveta, toto meno poznali, vďaka môjmu otcovi - Alexandrovi Baxter. A po jeho smrti sa začali o ňom šíriť samé ohavnosti, ako to, že svoju jedinú dcéru chcel viesť k vraždeniu.
,, O koho ide?" Debilná otázka, keďže nikdy mi nepovedal presne o koho ide. No vždy som sa ho to spýtala a dúfala, že raz mi na ňu odpovie. Dal mi iba inštrukcie kde a kedy tam mám byť. A tak sa stalo aj teraz.
,, Dnes okolo pol noci, navštívi jeden striptízový klub, krátko po jeho príchode, sa presunie do V.I.P salóniku, kde si užije súkromný tanček, len nebude vedeť, že ten bude aj jeho posledný," zasmial sa nad tým, ako by to bola tá najvtipnejšia vec na svete. Podal mi fotku, aby som presne vedela o koho ide a vlastne nezabila niekoho cudzieho. Nevinných nezabíjame.
"Čakám od teba čistú a precíznu prácu. Jeho smrť musí byť tichá, nesmieme lákať zbytočnú pozornosť."
"Zbrane nie sú mojou parketou." Ako keby to nevedel. Pozeral sa na mňa s prísnym pohľadom.
"Budem tam," odpovedala som rázne a odišla. Musím sa pripraviť.