MORANA

22. kapitola

Chris
Parkoval som práve pred obrovskou vilou, ktorá patrila Enricovi. Cesta prebehla celkom rýchlo, všimol som si, že Moryn niečo trápi, celý čas bola ticho. Ten dom sa mi páčil, hlavne to, že pred domom stálo niekoľko ochrankárov. Kori, by tu mala byť v bezpečí.
"Sme tu," povedala Moryn a otvárala dvere. Hneď za ňou vystúpila Kori, neostávalo mi nič iné a spraviť to isté. Pomalým krokom sme prešli k hlavnému vchodu.
"Vy ste?" opýtal sa jeden z ochranky.
"Moryn," predstavila sa. Chlap neváhal ani sekundu a dvere otvoril. Vstúpili sme dnu a hneď sa objavil Enrico aj s jeho dcérou a synom.
"Vitajte," privítal nás Enrico s utvorenou náručou, čakal na objatie, ale to od nikoho neprichádzalo. Moryn sa len usmiala, Kori taktiež. Prešiel som k Enricovi.
"Rád ťa znova vidím," povedal a podal mi ruku.
"Tiež som rád," povedal som s úsmevom. Nepoznal som ho nejako extra, ale bol to fajn chlapík.
"Oh, toto je môj syn Diego a moja dcéra Lana," predstavil svoje deti.
"Ja som Kori, rada ťa spoznávam," podišla k Lane a podala jej ruku. Moryn sa potichu zasmiala, ale počul som ju.
"Ja som Moryn," predstavila sa a podala ruku Diegovi.
"My sa už poznáme, ale som rád, že sa nám cesty znova spojili," povedal milo a pobozkal jej chrbát ruky. Prosím? Moryn nevyzerala, že by význam jeho slov chápala.
"Keď sme boli malí, hrávali sme sa spolu. Otec mi rozprával, že sa raz staneš mojou ženou," zasmial sa nad tým, ale nám to neprišlo vtipné. Musel som zaťať ruky do päste.
"No, ja si to nepamätám," povedala úprimne Moryn.
"Dobre deti, poďme jesť. Nestojme tu tak," povedal Enrico, asi vycítil to napätie, čo sa tu vytvorilo. Ako sme prechádzali do jedálne, položil som Moryn ruku na chrbát, nech ten pako vie, komu táto žena patrí.

Ako sme si sadli za stôl všimol som si, ako sa Kori zarozprávala s Lanou, myslím, že budú kamarátky. Obed sa zatial niesol v tichom duchu, nikomu nebolo do reči. Moryn bola nervózna, chytil som ju za stehno, aby sa ukludnila. Pozrela na mna so zdvihnutým obočím, na to som jej odpovedal s úsmevom.
"Aký je plán?" opýtal sa odrazu Enrico.
"Kori tu zostane nejaký čas, dokým situáciu nevyriešime," odpovedala Moryn, Enrico len prikývol.
"Nie, zostanem tu len dovtedy, dokým sa nenaučím brániť. Potom idem do vojny aj ja," nesuhlasila Kori.
"Chápem, že nám chceš pomôcť sestrička, ale musíš si uvedomiť, že tu ide o život," oponoval som jej, nechcel som aby sa zapájala. Bál som sa o ňu.
"Naučím ju, ako sa má o seba postarať," odpovedala mi Lana. Všetci sme prikývli, chcel som oponovať, ale predbehla ma Moryn.
"Potrebujeme získať spojencov, niekoho kto je naozaj lojálny," pokračovala.
"Rátajte so mnou," odpovedal Diego.
"Zavolám Mikey-mu," povedal som a začal si vyťahovať telefón, ale zastavila ma jej ruka.
"Nie, neverím mu," povedala Moryn a prekrížila si ruky na prsiach.
"O čom to rozprávaš, je to moja pravá ruka," nechápal som ten jej odpor voči môjmu parťákovi.
"Áno, TVOJA pravá ruka. Jeho nezaujíma môj život, keby má možnosť ma zabiť, spraví to, bez rozmýšlania," oponovala mi. No pokračovala.
"Keď chceš Mikey-ho, zavolaj mu, ale nerátaj so mnou. Nájdem spôsob, ako prežiť," povedala. Cítil som v jej hlase hnev.
"Ja ti pomôžem," povedal Diego. No to určite.
"Moryn, môžeš sa na nás spoľahnúť, stojíme pri tebe," pokračoval pre zmenu Enrico.
"Ja sa o ňu postarám!" povedal som nahnevane a treskol päsťou do steny.
"Ospravedlňte ma," povedala Moryn a prešla k terase. Išla na záhradu. Neváhal som ani sekundu a išiel som za ňou.

"Chris, prestaň," začala, otočená chrbtom.
"S čím?" spýtal som sa jej. Neuveriteľné.
"Za prvé s tými žiarlivostnými scénami. Za druhé, myslela som si, že sme v tom spolu, ale ty chceš volať Mikey-ho, aj keď vieš, že toho chlapa nemôžem vystáť," hovorila ďalej, ale stále sa neotočila na mňa.
"Mohla by si sa pozerať na mňa, keď sa so mnou rozprávaš?" opýtal som sa jej a prekrížil si ruky cez prsia.
"Nie, lebo keď sa na teba pozrem, asi ti rozbijem tú tvoju peknú tváričku. Prišli sme sem, boli sme pozvaní a ty sa správaš ako odtrhnutý z reťaze," vzdychla si a dala sa do kroku. Zachytil som ju a otočil k sebe.
"Uder ma, rozbi mi tvár, čokoľvek. Ale vidíš toto," stiahol som jej tričko nižšie, aby videla cucflek, ktorý som jej nechal na prsiach minulú noc. "Toto znamená, že si moja. Moja značka, moja žena." pokračoval som. Nemohol som uveriť, že toto jej naozaj hovorím, ale v tomto momente som sa cítil, akoby som robil tú najsprávnejšiu vec na svete. Moryn sa na mňa neveriacky pozrela.
"Si chorý," poznamenala.
"Pravdepodobne áno," zasmial som sa. Oprel som si svoje čelo o to jej.
"Pobozkaj ma," zašepkala. Neváhal som ani sekundu, chytil som ju za zátylok hlavy a stiahol ju do vášnivého bozku. Chcem ju, strašne moc. Vedel som, že táto žena, zničí môj život. Ale bol som odhodlaný ju ochraňovať. Aj keď by som to nepriznal nahlas, dostala sa mi pod kožu. Chcem ju spoznať, viac a viac. Chcem vedieť, aké jedlo jej chutí, aký je jej obľúbený vianočný film. Chcem spoznať jej minulosť a pomôcť jej, zbaviť sa všetkých démonov minulosti. Moryn prerušila tok mojích myšlienok, pretože sa odtiahla.
"Počkať, tvoja žena??!" zarazila. Až teraz som si uvedomil význam mojích slov.
"Veď vieš ako som to myslel," snažil som sa to zahovoriť.
"Nie, neviem. Toto mi vysvetli, drahý," prekrížila si ruky na prsiach a zdvihla obočie.
"Ja ti to radšej ukážem," povedal som s úškrnom a zase ju pobozkal.
"Teraz už musíš rozumeť," zasmial som sa. Moryn len stála a pozerala sa mi do očí.
"Poďme drahá, vychladne nám obed," povedal som s úsmevom a capol ju po zadku. Moryn len škaredo zazrela a vybrala sa smerom k domu.

Keď sme sa vracali, chytil som Moryn za ruku. Preplietla si so mnou prsty, musel som sa usmiať. Všetci sa pri stole zabávali, čo som bol rád, že som nezničil obed.
"Ospravedlňujem sa, že som vybuchol," povedal som s ospravedlňujúcim úsmevom.
"Nič sa nedeje chlapče. Môžete tu dnes zostať spať. Moryn, Renáta vám ukáže vaše izby. Chris my sa musíme porozprávať v pracovni," povedal Enrico. Nechápal som, prečo sa chce rozprávať práve so mnou, ale cítil som sa nepríjemne. Predsa Moryn, je vedúca tohto všetkého. Čo mi povie to spravím. Pozrel som sa na Moryn, ona len súhlasne prikývla a pustila mi ruku. Pobrala sa za dievčatami zatiaľ čo sa Enrico s Diegom pohli smerom k pracovni.

Sadol som si na gauč. Oproti sedel Diego a Enrico práve nalieval alkohol.
"Deje sa niečo?" začal som.
"Nie, chcem sa len porozprávať. Ako chlap s chlapom," zasmial sa Enrico a podal mi pohár s whisky.
"Dobre o čom?" chcel som už mať po tom.
"Kedysi dávno, som bol pravá ruka a najlepším kamarátom Tristana, Morynho otca. Som mu dlžný aspoň to, že dám pozor na jeho jedinú dcéru. Nech mu je zem ľahká," povedal a zdvihol pohár do vzduchu. Až teraz som si uvedomil, že ja som vlastne ani nevedel o tom, či Moryn má nejakú rodinu, nezaujímal som sa o to.
"Ochránim ju," vyhlásil som odhodlane.
"Ja viem, že áno chlapče," usmial sa a pokračoval.
"Vieš Moryn mala byť súčasťou našej rodiny," zamyslel sa nahlas Enrico. Automaticky som sa zamračil na Diega, určite plánovali ich manželstvo, ešte skôr ako sa vôbec narodili.
"Heh, nie tak ako si myslíš Chris," zasmial sa Enrico.
"S jej otcom sme plánovali, že sa naše rodiny spoja v jedno. Nie pomocou manželstva, ale tým, že sme to chceli. Rodina nie sú len ľudia, s ktorými máš rovnakú krv. Ty si tvoríš svoju rodinu sám," pokračoval.
"Čo sa stalo?" opýtal som sa. Začala ma zaujímať viac a viac.
"Ja ani neviem, s Tristanom sme sa po čase odcudzili, moc sa zahrabával do práce a ja som chcel byť doma pri žene a deťoch. Rozdelili sme sa. A potom prišiel ten osudný deň, ale to nie je môj príbeh, ktorý by som ti mal rozprávať. Moryn ti to určite raz povie, keď bude pripravená," usmial sa na mňa.
"Ona bola pri tom?" opýtal som sa zhrozene. Čo ak bola ešte len malé dieťa a videla toľko zla? Tie nočné mory!
"Mysleli sme si, že neprežil nikto," ozval sa Diego.
"Až dokým sa neobjavila u mňa doma a nemala ma na liste smrti," zasmial sa Enrico.
"Stále je pre mňa záhadou, ako sa z nej stalo to čo sa stalo. Ani neviem kde skončila, prišiel som neskoro," hovoril smutne Enrico. Ešte chvíľu sme sa zhovárali. Odchádzal som z pracovne spolu s Diegom, mal som trocha vypyté a nohy sa mi podlamovali.
"Chris," začal Diego.
"Čo je?" opýtal som sa odmerane.
"Z mojej strany nehrozí žiadna hrozba. Nemám záujem o Moryn, môžeš byť kľudný," usmial sa na mňa a podoprel ma. Klame, každý jeden muž, má záujem o moju Moryn. Ona je ako anjlel z pekla. Na ktorom sa určite popálim.
"Zober ma k Moryn do izby," povedal som a Diego len prikývol.

Ajáj, niekto sa nám tu zamotáva vo vlastných myšlienkach. Čo hovoríte na vývin deja?
Ďakujem za každý jeden vote, koment a aj za to, že si vôbec prečítate môj príbeh.
Chcem popriať každému príjemne sviatky prežité v pokoji a v kruhu najblizších.