MORANA

29. kapitola

Moryn
Úprimne, na dvojizbový malý bytík, bolo sedem ľudí až príliš. Chris zavolal svojich dvoch kamošov - Davida a Dominica. Mali podobné črty tvári, domyslela som si, že sú bratia, ale okrem očí, nosa a výšky, boli až priveľmi rozdielní. David mal hnedé vlasy a mohutnú postavu, cez oko sa mu ťahala pekne zahojená jazva. Dominic mal zasa svetlé vlasy, určite chodí niekoľko krát do mesiaca na odfarbovanie a postavu narozdiel od Davida mal chudú, obaja nakomplet potetovaní, čo ma neprekvapilo.

"Od začiatku som ti hovoril že Mickey neni dobrá partia!" kričal David po Chrisovi so svojim hrubým hlasom, mala som pocit, že sa otrasajú základy bytovky. Ja som sa do debaty, teda hádky, moc nezapájala. Nemala som náladu na nič, ale tak to je somnou už niekoľko dní. Stála som so šálkou čaju v ruke a sledovala čo sa deje vonku.
"Nikdy nás nepočúvaš Chris!" pridal sa do hádky aj Dominic.
"Tento tón si vyprosím!" oponoval im Chris.
"Áno? Varoval som ťa pred tým hajzlom! Hovoril som ti, že mu nič z očí dobre nekuká! A ty si čo spravil? Zvolili si si ho ako svoju pravú ruku!" Kričal ďalej David, ale nakonci sa už smial.
"Vybral si si jeho, namiesto nás a pozri ako sa ti to vyplatilo," pokračoval ďalej.
"Teraz sme ti aj my dobrí čo?" zasmial sa aj Dominic.
"Vy dvaja ste nevďační chr-" začala kričať aj Kori, ale prerušila som ju tým, že som šálku hodila o stenu. Všetci konečne stíchli a venovali všetkú svoju pozornosť len mne. Mala som pocit, že nemôžem dýchať.

"Všetci von!" zvrieskla som na nich a všetci ostali na mňa pozerať ako zarazení.
"Je tu sedem skurvených ľudí a každý jeden vrieskate. Neviem či si neuvedomujete, že sme zavretí v jednom malom byte, ale ide mi hlava vybuchnúť!" Otočila som sa a otvorila okno, ruky sa mi triasli. Pravdou je, že som necítila nič. Mala som pocit, že kúsok mňa, zomrel spolu s Cam. Viem, že len potrebujem čas, ale ten som teraz nemala.
"Prosím vás zbalte si veci a choďte von," povedala som kludnejšie.
"Vyhadzuješ nás?" spýtal sa neveriacky Chris.
"Nie, ideme do môjho strešného bytu," povedala som odmerane a šla do spálne.

"Myslíš si, že je to tam bezpečné?" spýtal sa ma starostlivo Chris.
"Nikde nie je bezpečne, ale tu," ukázala som okolo seba, "tu, nemôžem už dýchať, potrebujeme viac priestoru," frustrovane som si vzdychla a sadla na postel.
"Máš pravdu, mal by som začať hľadať nový dom," Chris napodobnil môj vzdych a sadol si vedľa mňa.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa ma a chytil ma za ruku.
"Nijak," odpovedala som mu jednoducho a schmatla sadu nožov, nič viac nepotrebujem. V obyvačke stál zvyšok gangu a všetci na mňa nechápavo pozerali. Podišla som k Lane a Kori a objala ich.
"Dokonči výcvik a o pár týždňov sa vidíme," povedala som jej a hravo som sa na ňu usmiala, baby len prikývli a Kori som švacla po zadku a žmurkla na ňu.
"My," ukázala som na nás piatich, "my ideme do môjho starého bytu, ktorý je o niečo väčší, takže tam budete môcť na seba vrieskať o 106," povedala som a presladene som sa na nich usmiala.
"Diego, šoféruješ," oznámil Chris a hodil po ňom klúče.

Keď sme vchádzali do bytovky, na recepcii sedel ako zvyčajne, Dárius, ktorý sa tváril vystrašene, ale nečudujem sa mu, za chrbtom mam štyroch chlapov, ktorí nevyzerajú práve priateľsky.
"Zdravím," vrelo som sa na neho usmiala na čo on len kývol hlavou.
"Toto sú moji hostia, budú bývať u mňa. A chcem zmeniť prístupový kód k výťahu. Ďakujem," povedala som len tak medzi rečou ako som si brala poštu.

Keď sme nastúpili do výťahu, bolo trápne ticho. Nemala som náladu s nimi komunikovať a naozaj si neviem predstaviť ako s nimi zvládnem žiť. Tešila som sa, že som konečne doma, ale úprimne, narúšalo ma, že som sa musela deliť o môj domov. Konečne sme vystúpili, odomkla som dvere.
"Chlapci, ukážem vám to tu," začala som ako som sa vyzúvala.
"Topánky dole!" hneď som musela upozorniť Diega.
"Tu je dole kuchyňa, obývačka," ukázala som prstom.
"Tam je vchod na terasu, vzadu za schodiskom je telocvičňa." velice rýchla ukážka by som povedala.
"Tu hore sú izby," zastavila som na chodbe ako sme vyšli schodisko.
"Tu je moja izba, vedľa môžeš byť ty Chris," ukázala som na dvere.
"A oproti nám budete vy," ukázala som na ďalšie troje dvere.
"Tam je moja pracovňa, do ktorej vstup povolený nemáte, takže ani neskúšajte," ukázala som na nich varovne prstom.
"Choďte si zložiť veci, stretneme sa v kuchyni," oznámila som im a zbehla schody. Vytiahla som flašu vína a naliala si do pohára.
"Čo bude na večeru?" spýtal sa hravo Dominic.
"To čo si spravíš," odpovedala som ostro a vypila víno na ex. Chris sa s Diegom zasmial.
"Ty si žena, mala by si nám variť a starať sa o nás," Dominic sa nedal odbiť.
"Jedno si vyjasníme fešáčik, neni som tvoja mama a ty si už dosť veľký na to, aby si sa vedel o seba postarať sám," hnusne som sa na neho pozrela a nalievala si ďalší pohár na čo sa Chris zamračil.
"Takže ty si tá slávna Morana," začal David, ja som len zdvihla obočie nech pokračuje.
"Nevyzeráš byť taká nebezpečná, ako sa o tebe hovorí," uškrnul sa.
"Chceš si to overiť?" teraz som sa uškrnula ja.
"Toto bude zábava," uchechtol sa Diego.
"Poďme na to," uškrnul sa David a začal si vyhŕňať rukáv na tričku, ja som dopila svoj pohár vína a podišla k nemu.
"Potom neplač keď ti ublížim maličká," zasmial sa znova. Je pravda, bola som oproti nemu maličká. Zahnal sa päsťou, ale uhla som sa. Takto sa to opakovalo ešte chvíľu. On zaútočil ja som sa uhla. Bavilo ma hrať sa s ním a jemu sa to nepáčilo.
"Tak bojuj!" zakričal Dominic. Pozrela som sa na neho, čo bola chyba, lebo David využil príležitosť a kopol ma do rebier. Bol to silný úder, nestihla som sa ani spamätať a dostala som päsťou do tváre, cítila som ako mi krv stekala z rozťatej pery. Počula som ako sa David smial, myslel si, že mal vyhraté. Stále som bola zohnutá na zemi a zhlboka dýchala, zohol sa ku mne a ja som mu vrazila lakťom do nosa a hneď na to mu podkopla nohy. Ležal na zemi a snažil sa spamätať čo sa vlastne stalo, a to som využila. Chytila som ho pod krk a začala ho dusiť. Nemal sa z tohto chmatu ako dostať.
"Vyhrala si," počula som ako chrapotal.
"Prepáč, hovoril si niečo?" zašepkala som mu.
"Vyhrala si!" zakričal čo mu sily stačili.
"Ja viem," výťazoslávne som sa usmiala a prešla k pultu, kde som si nalievala ďalší pohár.
"Mala by si spomaliť a zjesť niečo," zašepkal mi do ucha Chris a cítila som jeho ruku na mojich krížoch.
"Diego objednaj pizzu," rozkázala som a vybrala som sa na terasu aj s mojou flašou.
"Rozkaz šéfka!" zakričal na mňa Diego na čo som sa musela zasmiať.

Opierala som sa o zábradlie a sledovala svet. Počula som ako sa otvárajú dvere, vedela som kto to je. Otočila som sa na neho a odpila si rovno z flaše. Uškrnula som sa.
"Moryn viem, že teraz prežívaš ťažké obdob-" zastavila som ho, tým že som mu priložila prst na pery.
"Chris, pobozkaj ma," pozrela som sa mu do očí. Nečakal ani sekundu a prilepil sa mi na pery. Bol to jemný bozk, ale to mi nestačilo. Začala som ho vášnivejšie bozkávať, ale to sa Chris odtrhol. Pozrel sa mi znova do očí a vyzeral, že tam niečo hľadal.
"Chris," začala som ale prerušil ma bozkom. Toto bol bozk, aký som potrebovala. Plný túžby a vášne. Chytila som sa okolo jeho krku a Chris ma zdvihol a oprel o zábradlie, nohy som si automaticky obmotala okolo jeho pásu. Jedna vec mi bola jasná, chcela som ho. Hneď teraz.

Ospravedlňujem sa, že dlhšie nevyšla kapitola. Snažím sa písať hlavne vtedy, keď mám náladu na písanie. Nechcem písať, keď nemám na to náladu, pretože potom tie kapitoly nemajú to čo by mali mať.
Každopádne, rada by som počula váš názor na príbeh. Či sa vám páči a či mám v ňom pokračovať. x