Práve dnes

|7|

Coffee Time. Moja obľúbená kaviareň a kníhkupectvo v jednom. Miesto, kde nachádzam nápady na nové charaktery, nové miesta a nové chute.

V tejto útulnej kaviarni, ktorú som objavila len pred necelým rokom píšem, študujem a robím výskum zakaždým keď sa zaseknem v novej knihe a neviem sa pohnúť. 

Písať som začala už ako dieťa, i keď iba v hlave. Moja hlava a myseľ bola neustále plná príbehov, rozprávok a občas i básní už od útleho veku. Nikdy som okolo seba nemala úplné ticho. Čo väčšinou ovplyvnilo aj moje sústredenie sa a potom aj moje známky. 

Ale až koncom základnej školy som svoje myšlienky začala skúšať dávať na papier. Moje dni sa teda skladali z myslenia na Noaha, našich chatov na diaľku, písania a pozerania telenoviel a seriálov. Bola som ako dve osobnosti, pretože naopak vo Wrexhame pri otcovi som bola živé striebro. 

Nasledovala som svojho najlepšieho kamaráta všade a pri všetkom. Naše dni boli strávené von, na lúkach plných kvetov, na kopcoch pokrytých snehom alebo čľapkaním sa v kľudných vodách potoku. Celé letá, jarné prázdniny a každé druhé Vianoce som zbierala nápady a skúsenosti s Noahom, len aby som ich zvyšok roka mohla dávať na papier.

Nepotrebovala som iných priateľov. Mojimi priateľmi boli fiktívne charaktery, ktoré sa vždy nápadne podobali na mňa, moju rodinu a bratov Evansovcov.

Keď som začala s písaním jemnej romantiky a tínedžerskej fikcie na strednej škole, nikomu som ju neukazovala. Známky na referátoch boli priemerné, občas až pod priemerné a tak som sa bála, že som znova len hlúpa a naivná ak si myslím, že som v niečom dobrá.

Prvý rok na vysokej som stále nemala odvahu sa ukázať svetu. Vzťahy s Noahom boli stabilné, ale nie veľmi vzrušujúce. Moje hormóny sa vo mne bili, ale ja som nemala záujem o nikoho iného ako neho. A preto som začala písať anonymný blog a v ňom ľahkú erotiku s veľkou prímesou klišé romantiky. 

A ono to zafungovalo. Mala som toľko šťastia, že si ma niekto všimol a moje knihy mi začínali vychádzať vo vydavateľstve pod však tajným pseudonymom. Nikdy nie mojim skutočným menom. 

Tá radosť bola neuveriteľná. 

Problém bol, že som sa nemala komu o tom zdôveriť. Mamka je veľmi hanblivá a konzervatívna a Noah by to nepochopil. Tak som to prezradila Debbie. Moja mladšia sestra namiesto toho aby mi povedala že som šialená, mi začala pomáhať. Nie je ľahké písať o pocitoch pri sexe, keď ste ho nikdy nemali. A tam mi pomohla Debbie, jej skúsenosti a iné erotické knihy.

Nekopírujem. To by som si nikdy nedovolila. Ale kopírujem svoje vlastné pocity, ktoré mám keď čítam román.

No a tak som dnes tu. Moja hlava je plná príbehov a vzrušenia a nápadov, no posledný mesiac všetko skončí pri Oliverovi alebo jeho bratovi. 

Oliverova tvár je v tvári každého jedného môjho charakteru. Všetci muži majú zrazu viac ako meter osemdesiat, každý jeden z nich má na sebe koženú bundu, ktorá zakrýva ich krásne opálenú pokožku. Strnisko škriabe všetky moje žhavé predstaviteľky a večne zachmúrený pohľad a prenikavé tmavo sivé oči sa upriamujú na mňa aj z Word dokumentu v mojom notebooku.

Dokonca som vytiahla aj svoj vintage písací stroj a skúsila písať na ňom, ale i tam sa mi meno Oliver zaplietalo medzi ostatné slová na bielom papieri.

Prečo jeden z najromantickejších činov aké som vo svojom živote kedy zažila, prichádzal práve od Olivera? A prečo som o tom tak dlho nevedela? Prečo sa nepriznal alebo prečo mi Noah klamal? Čo všetko je ešte iba klam v mojej hlave? Čo ak aj... Och nie, listy isto nie.