Práve dnes

|20|

Tlieskam rukami pri pohľade na to ako si Alex s Noahom režú svoju svadobnú tortu. Spoločne držia nôž a zatínajú ho do spodnej časti trojposchodového cukrárenského výtvoru. Jednou rukou držia toho druhého a druhou si berú tortu medzi prsty. Tortu, ktorú si práve tlačia jeden druhému do tváre a pri tom sa smejú. Tú istú tortu, pri ktorej príprave sme sa toľko s Oliverom nasmiali.

A keby len to. 

Na jazyku ešte teraz môžem cítiť chuť krému, ktorý som oblizovala z Oliverovho tela. Keby tak vedeli koľko energie a srdca sme vložili do prípravy dezertu, ktorý si práve rozotierajú po tvári.

Samozrejme, túto poslednú finálnu verziu už pripravili podľa nášho receptu a požiadaviek Oliverovi zamestnanci. Tie naše by nikto nechcel. 

„Haló všetci!" zakričí troška podnapitá nevesta. „Je čas na párty! Ide sa tancovať!"

Z kraja parketu, s pohárom šampanského pozorujem ako Noah vedie Alex do stredu parketu. Neviem sa dočkať ich tanca. Noah nevie tancovať, ani keby tým mal zachrániť svet. Aj kolísanie do rytmu sa pre tohto obra zdá nemožnou misiou. 

To bude zábava.

Ako keby ma počul, jeho oči má nájdu v dave a ústami mi naznačí „nesmej sa". To je však nemožné. Aký je veľký, taký je nemotorný.

Všetci okolo pozorujú ako Alexandra ťahá Noaha po parkete a tvária sa, že je to pekné a romantické. Láska, ktorá z nich vyžaruje a fakt, že Alex je dostatočne odvážna a neskríkne zakaždým, kedy jej Noah dupne na nohu, všetkých nechá nemých závisťou.

Okolo nás neustále pobehujú čašníci v bielych košeliach a čiernych zásterách. Strieborné podnosy plné pohárov čerstvého bublinkatého šampanského v ich rukách, spolu s podnosmi jedla, ktoré sme s Oliverom tak dôkladne vybrali a ochutnali.

Jeden z čašníkov sa konečne priblíži aj ku mne a našťastie aj s mojim obľúbeným tanierom plným krabích koláčikov. Jeden si ukradnem a okamžite sa do neho pustím.

Mňam. Stále rovnako vynikajúce ako si pamätám.

Pozriem sa na svoje viac ako len široké bohaté boky, ktoré sú momentálne najlepšou recenziou na všetko to jedlo, ktoré sa tu dnes podáva.

"Vždy som si myslela, že to ty skončíš s Noahom." postaví sa vedľa mňa, jedna z dôležitých žien môjho života. Tiana si vezme moju ruku do svojej a nežne sa na mňa zadíva. "Si v poriadku, že to tak nie je?" 

Jej stisk ruky opätujem a očami sa vrátim k zamilovanému páru, ktorý stále tancuje, alebo skôr sa kotúľa po parkete. V dave nájdem aj mamku, ktorá sa prekvapivo dobre zabáva so Stevie. 

"Som. Naozaj im to prajem. To ste všetci vedeli, čo cítim k Noahovi?" pohľad vrátim na matku dvoch úžasných mužov a dvihnem na ňu obočie. 

Tiana pokrčí plecami. Moju ruku stále nepúšťa. "Nie sme slepí. No som rada, že to berieš dobre. Milovala by som keby si bola moja nevesta, moja rodina."

S úsmevom po jej príjemných slovách si ju poriadne pritisnem k sebe. "Vy ste moja rodina." 

Tiana sa na chvíľku zamyslí a utrie si jednu osamelú slzu z líca. Jej úsmev sa opäť zväčší. "Vieš, ono nič nie je stratené. Ja mám predsa aj druhého syna." na tvári sa jej objaví úškrn a s týmito slovami odchádza k svadobnému páru, ktorého ďalší tanec je práve ten rodičovský. 

Pokrútim hlavou. Keby ona len vedela. 

Aj ďalšia pieseň skončí a všetci sa vydajú na parket.