Práve dnes

|11|

Pomaly otvorím oči a zastonám. Au, prečo tu je toľko svetla? A prečo mi ide vybuchnúť hlava. V ústach mám tu najnechutenejšiu pachuť alkoholu a cigariet. 

Cigariet? Veď ja nefajčím.

Rukou si rýchlo zakryjem oči a poriadne ich stlačím hánkami prstov. Čo to do čerta sa stalo?

Debbie. Debbie sa stala. 

Stalo sa to, že sme to s Debbie a jej nápadmi opäť poriadne prehnali. Tie naše barové stretnutia sa začínajú vymykať spod kontroly. Od kedy žijem v Anglicku som vypila viac ako za celý svoj život.

Moje telo na to nie je vôbec zvyknuté.

Aj keď musím uznať, že to čo si pamätám z našej noci, bola poriadna zábava. Toľko smiechu, dobrej hudby a tanečných krokov som nezažila už dlho. Odviazala som sa, nemyslela som na nič zlé, komunikovala som a snívala o istých ústach. Och a tancovala som aj na stole!

Z úst mi vyjde hlasný smiech.

„Čo je také smiešne? Teba nebolí hlava tak veľmi ako mňa?" ozve sa vedľa mňa z postele veľmi chrapľavý mužský hlas. Veľmi ešte stále opitý človek, ktorý je v zrejme v rovnakých bolestiach ako som aj ja. 

„Bolí..." začnem, no potom rýchlo v šoku otvorím oči a sadnem si. Čo to hovorím?! Ja odpovedám? Pre Boha, kto je vedľa mňa?

Keď sa pozriem opatrne vedľa seba, leží tam na boku, chrbtom ku mne nahé mužské telo. Výhľad je to síce veľmi pekný, ale to nie je teraz vôbec dôležité. Moja modro biela francúzska prikrývka je v polovici postele a tak mu zakrýva len malú časť zadku a nohy. 

Zakryjem si oči a vykríknem. On na sebe nemá trenky.

WTF. Kto to akože je a ako sa dostal do mojej postele? Jediné čo sa mi dostane ďalšie do uší je chrápanie, ktoré sa ozve z neznámej postavy na mojej vlastnej postele.

Počkať! Ja nemám modro bielu prikrývku a toto nie je moja posteľ! A ešte som aj nahá a ubolená. Do frasa čo som to spravila a s kým som to spravila?

Nieže by som sa šetrila pre manželstvo alebo bola asexuálna, práve naopak. Píšem šteklivé príbehy a moje ženské mladé telo na ne tiež reaguje. Viem čo je to orgazmus už dávno. Existuje veľa hračiek čo pomáhajú a pritom Vás nepripravia o panenstvo... To by bolo celkom trápne a bizarné.

Na čo teraz myslím pre boha? Musím odtiaľto zmiznúť. Hlavu a vlasy si zovriem do pästí. Mysli Lili! Spomeň si! 

Čo ak ťa niekto uniesol a znásilnil? Veď každý snáď vie, že dievča alebo aj muž silno intoxikovaný nie je schopný sa rozhodnúť a nie je to povolenie na jeho zneužitie. Mala by som utekať odtiaľto preč. 

Ale rada by som sa aspoň pozrela tomu človeku do tváre. V mysli zaprotestujem. 

Opatrne, pomaličky vstanem a slabý, ale stále evidentný diskomfort medzi nohami mi napovie, že sa stalo naozaj niečo čo sa nemalo. Ten pocit medzi nohami, nie je nič hrozné, len iné. 

Z kresla, ktoré je opreté pri stene vedľa tejto obrovskej postele vezmem zjavne pánsky hnedý župan a rýchlo si ho cez seba prehodím a poriadne zaviažem.

Obídem posteľ, najtichšie ako viem a pozriem sa. Moje srdce mi padne až na zem. „Oliver?" natiahnem ruku a jemne sa ho dotknem. Je reálny alebo je toto len sen?

V momente, keď moja ruka urobí kontakt s jeho horúcou pokožkou, padne na mňa realita. Obrázky minulej noci sa mi začnú premietať pred očami. Rukami si hororom zakryjem ústa. Môj nie veľmi hlasný výkrik zobudí Olivera, ktorý sa na mňa pozrie s červenými očami a zvrašteným obočím.