16.Kapitola

163 21 2
                                    

Zobudila som sa na hroznu bolesť hlavy. Rychlo som sa pozrela na hodiny, ktore ukazovali 5:32. Lahla som si naspäť do postele,ruky si dala za hlavu a hlasno vydýchla. Pozerala som sa na strop ktory bol ozdobený hviezdami ktore v noci svietili. Vonku bola ešte tma a vietor fúkal. Hlava ma ešte stále nesmierne bolela tak som išla dole do kuchyne, a otvorila skrinku kde som hladala tabletky proti bolesti hlavy. Nakoniec som ich našla a zobrala si z nich dve tabletky. Naliala som si do pohára vodu a tabletky s ňou zapila. Išla som naspäť do svojej izby a lahla si. Zaspala som.

* * *
Hlava ma už na šťastie nebolela, a tak som sa postavila. Bolo osem hodin. Namierila som si to do kúpelne kde som si spravila rannú hygienu. Išla som do svojej izby, a zivla si. Začala som si upratovať postel...všetky tie podušky som si upratala tak, aby to aspoň nejako pekne vyzeralo. Išla som dole do kuchyne pomalym krokom, lebo som bola ešte stale polo-hore. Z chladničky som zobrala pomarančovy džus a k tomu som si natrela chleba karičkou. Aby to doma nebolo take smutne, zapla som si radio...chyba mi otec. V rádiu prave hrala smutna pesnička, ktorá perfektne ladila s mojou náladou. Začala som si pospevovať.

Cause you only need the light when it's burnin' low.

Only miss the sun when it starts to snow.

Only know you love her when you let her go.

Only know if you're high when you're feelin' low.

Only hate the road when you're missin' home.

Only know you love her when you let her go.

And you let her go.

Ked pesnička skončila,položila som svoj tanier a pohar na kuchynu a išla hore do izby. Necitila som sa dobre a vôbec som nemala naladu. Veď vy by ste robili to iste keby ste zisitili, že váš otec alebo mama zomrel/-a.

Išla som do svojej izby a lahla som si na postel. Nakoniec som si rychlo sadla a zobrala krabicu, ktorú som mala pod postelou.
Prečo? Prečo len zomru tí, ktorých som mala najradšej? Svet je taký neférový. Z krabice som zobrala fotky. Pod jednou fotkou bolo meno môjho otca. Možno ešte žije! Nie určite žije!
Rýchlo som si zobrala laptop a naťukala tam jeho meno a priezvisko. Prišlo mi niekoľko výsledkov. Našla som ho! Úplne sa podobal ako ten na fotke.

Meno a priezvisko: Tobias Wright

Pohlavie: muž

Stav: zadaný

Dole bola fotka ako držal nejakú blondynu a dievča, ktoré mohlo byť asi iba o rok mladšia odomňa.

Doma som celý deň len pozerala telku alebo bola na mobile. A vnoci som nemohla zaspať zajtra je velky deň. Ide sa do Austrálie! (Canberra)

* * *

Ráno som si všetky kufre nachistala a už len čakala na auto ktore ma malo priniesť na letisko. Po desiatích minút prišlo čierne BMW.

"Pani Wrightova?,,sa spytal vodič ktory mohol mať asi tak dvadsaťpäť rokov. Prikyvla som a on ako blesk vyskočil von z auta a naložil kufre. Keď sme konečne dorazili na to letisko, vydela som ako Dan beži ku mne. Stál predomnou. Bol zničeni. Smutny. Ale niekde vnom ešte bola mala iskrička šťastia. Objala som ho pevne. Keď už hovorili že lietadlo o desať minut letí, dala som mu bozk. Trval asi tak desať sekund. Odtiahla som sa od neho a išla k lietadlu. Ešte posledny krát som sa naň ho pozrela. Sadla som si na svoje miesto a objednala som si vodu....uvidime ako to bude v Austráli.

Čauteeee :D chcem sa vam poďakovať za 3000+ views. Wow! Bola by som rada za LIKE a KOMENT.
ROZHODLA som sa že budem pridavať časti dosť častejšie.
♡♥♡♥PEACE♡♥♡♥

DievčatkoWhere stories live. Discover now