10.Kapitola

217 31 1
                                    

Ta spolužiačka sa na mna milo usmiala a otočila sa.
Videla som ako to Ali naštvalo a vtedy sa začala braniť.
"Lucy ja som ta neohovarala a to nikdy! Ved si moja najlepši-,,vtedy som jej ja skočila do reči.
"Počula som ta sama,,som jej chladno a bez emocii povedala.
"Ale ja-,,nedohovorila lebo som z celej sily buchla rukou o stôl.
Všetci sa otočili ku mne.(aj učitel)
"Aka drza,,začal jeden spolužiak.
Bola som ticho lebo som nechcela vyvolavať žiadnu hadku.
"Uvidime aka budeš po škole,,pokračoval a ja som si myslela že na svete už nie je kyslik...ale to som len prestala na chvilu dychať.
Hodina ubehla rychlo a tak isto aj všetky ine.
Do riti...do riti...do riti!
Všetky hodiny skončili a mne sa zdalo že sa mi prevratil žaludok.
Otvorila som dvere a začala utekať ale niekto ma podkol a na zem som padla ako placka.
Citila som krv na mojej pere.
Keď som sa otočila videla som toho spolužiaka už mi začina liezt na nervy!!
"SI NORMALNY?!?!,,som zhukla no vylepil mi facku.
Toto nemal lebo sa z ruky stala päsť a tu som mu z celej sily buchla o nos.
Padol na zem a hlavu si udrel dosť zle.
Otočila som sa a išla domov aby som nevivolala žiadnu pozornosť.

Doma bolo hrobove ticho a otec nebol doma.
A tak som išla do svojej izby.
Na posteli som mala list.

Lucy kvôli prace som odcestoval nebudem tu 2 tyždne.
Peniaze som ty nehal na drese v kuchyni.
Otec
Ps:tvoje veci som odblokoval a balkon maš otvoreny.

Tak tu je taka na nič časť ale nevadi :)
Nezabudnite na VOTE a KOMENT
♡♥♡♥PEACE♡♥♡♥

DievčatkoOù les histoires vivent. Découvrez maintenant