Pohlad som sklopila k svojím rukám, ktore sa začali pliecť (p.a doslova :D) peru som si začala nekontrolovatelne hrizť a Tom sa na mňa pozeral s úškrnom. ,,Počuvaj...Lucy však?" Prikývla som. ,,No...nechcela by si si dnes niekam zajisť?" Znervoznela som. ,,Vieš...nie je to dobrý nápad" jeho sanka sa napla. ,,Prečo?" Snažil sa byť kludný, ale moc mu to neišlo. ,,Lebo nechcem!" Prižmurila som naň ho oči. Asi ma počuli všetci lebo sa k nám všetci otočili. ,,A čo som urobil?" Povedal takým tónom akoby bol male decko. ,,Proste nechcem dobre?! Nechcem ísť s tebou von" všetci sa na mňa usmievali...úprimne? Asi mali pravdu...on dievčata chce len do postele. Pohlad uprel do predu. Učitelka prišla do triedy a začala hovoriť čo máme robiť a čo nie. Keď dokončila svoj monológ mohli sme odísť. Opustila som školu a išla k svojmu autu. Nadvihla som hlavu do hora a moje hnedé oči začali prezerať husté, čierne oblaky. Prvá kvapka chladnej vody mi pristala na nose. Začala som rozmýšlať nad Tomom...prečo je taky? Prečo chce dievčata len ako handru na utieranie ktorú potom odhodí. Možno sa niečo v jeho živote stalo, alebo sa chce len ukazovať pred všetkými ľudmi aky je 'pán'. Ani som sa nenazdala a začalo liať ako s krhly. Tvár som mala celú mokru. Utrela som si ju do rukávu a sklonila ju aby som tvár nemala až takú mokrú. Nasadla som do auta a naštartovala ho. Po ceste som si všimla chodník ktorý bol celý mokrý a vietor ako ohýbal konáre stromov. Spomenula som si na rozhovor medzi Tomom a mňou. Moje rozhodnutie mi prinieslo spokojnosť a taký zvláštny pocit vo vnútri môjho tela. Keď som konečne dorazila domou, auto som zaparkovala. Dvere som otvorila a do tváre mi narazil hnusny pach. Boli to asi tí francusky slimaci. Rýchlo som išla hore, ale teta Beth si ma všimla a povedala že bude obed za niekolko minút hotový. V izbe som sa zavrela a otvorila notebook. Išla som sa skype...spomenula som si na Iana. Cez niektore veci sa človek neprenesie nikdy. Príliš veľa bolesti. Len sa ňou nesmiem nechať pohltiť. Tak isto to je aj u mojej mami. Moje rozmyšlanie preruši Ian ktorý mi volal na skype. Čo?! Ian mi vola na skype? Zdvihla som a tam som uvidela Ianovu tvár. Fascinujúce, že jeho ľadovo modré oči sa dokážu usmievať. ,,Ahoj Lucy" ,,Ahoj Ian..." ,,Tak strašne mi chýbaš" povedal. ,,Aj ty mňe Ian." ,,Ian musim končiť" on prikývol a ja som hovor zrušila.
*RÁNO UŽ V ŠKOLE*
,,Ahoj" prišla ku mne menšia brunetka. ,,Ahoj" usmiala som sa na ňu. ,,Dávaj si pozor na Toma...on chce len všetky dievčata dostať do postele aj mňa už tam dostal lebo som bola naivna a myslela som si že ma má rád" jej tvár zosmutnela. Chúďa vážne s ňou súcitim. Na jej mieste by som sa zbláznila. ,,Ako sa vlastne voláš?" Spýtala sa ma. ,,Lucy" ,,Teši ma Lucy ja som Evelyn" podali sme si ruky. Vtedy prišiel ku mne Thomas. Odstrčil odo mňa Evelyn a s napnutou sankou prehovoril. ,,Ešte sme neskončili Lucy" moje meno akoby vyplul na mňa. Thomasov chrbát zmizne na konci chodby skôr,ako sa spýtam čo chce...
No chcela som to spraviť trochu napínave :D V&C a zdielať! Ďalšia časť bude zajtra.
♡♥♡♥PEACE♡♥♡♥
ESTÁS LEYENDO
Dievčatko
Novela Juvenil,,Nikto ma nechápe!" vykríkla som na matku. ,,Správate sa ku mne ako k malému dievčatku!" ,,To sa ako somnou rozprávaš?!" "Tak ako som sa s tebou mala rozprávať už davno!,, ,,Už dosť!" Jej tvár sa teraz zhodovala s paradajkou. Videla som ako chcela...
