28.Kapitola

92 15 2
                                    

,,Teraz ma dobre počúvaj" začal a vytiahol pištol ktoru namieril na mňa. ,,Budeš držať hubu a robiť to čo ti poviem, alebo nebudeš poslúchať a zomrieš" v šoku som prikývla a on sa uškrnul. Ťahal ma do nejakej budovy. Išli sme do vnútra a zastavili pred izbou. ,,Tu budeš bývať a zatial na mňa počkaj" na šťastie ma nekontroloval a mobil mám pri sebe. Hneď som vyťukala Danove číslo ,,ano?" ,,Dan musíš mi pomôcť" zašepkala som ,,Lucy? Lucy kde si?" ,,V nejakej opustenej budovy za mestom" ,,Viem kde to je" povie nakoniec ,,Dan ponáhlaj sa prosím niečo ma za lubom" vzlykla som ,,Hneď som tam" položil a ja som čakala...mobil som schovala pod madrac. Zrazu prišiel Tom a okolo seba mal len uterák ,,Pohráme sa?" Spýtal sa načo som záporne pokrútila hlavou. Zamračil sa a vytiahol pištol ,,Ja som sa nepýtal" Zreničky sa mi rozšírili a ja som cúvla. Zasmial sa a napol sanku ,,Tak ty si myslíš že si kurva budeš robiť čo chceš?!" ,,Prestaň..." šepla som. Prišiel ku mne a strelil mi facku a po nej ďalšiu. Začal ma kopať všade chytil ma za vlasy a zdvihol ,,Ešte raz niečo povieš, skapeš" precedil pomedzi zuby. Pustil moje vlasy a ja som padla na zem. ,,Je ti to jasne?!" Skrikol. Chcela som povedať áno ale nemohla som. Bola som v šoku. ,,Takže ty ma nebudeš poslúchať" zdvihol ma za vlasy. Jednou rukou mi začal dávať päsťačky do tváre. Hodil ma o stenu pričom som si buchla hlavu. Kopal do mňa a ja som sa čudovala že prečo ešte nie som mrtva. Z celej sily ma kopol do brucha. Pričom mi vyrazil dych. Začala som kašlať krv. Dvere sa prúdko otvorili a v ních stál Dan. Ruky ktorými som sa podopierala slably a ja som padla na zem. Počula som ako Tom nabil zbraň. Namieril to na Dana ,,Posledne slovo?" Usmial sa ,,Nie!!" Skrikla som a postavila sa pred Dana v čas. Strelil...on ma postrelil. Moje brucha začalo bolieť. ,,Lucy!" Skrikol Dan. Kašlala som krv. Padla som na kolena. A potom na zem. Asi umieram...povedala som si.

*   *   *

Počujem hlasy. ,,Už tu leží štyri týždne" ,,Neviete kedy sa prebere?" Spýtal sa Dan. Chcela som kričať. ,,Dávame jej ešte týždeň" Počula som kroky ktore sa približovali ku mne. ,,Ach Lucy...preber sa..prosím. Zachránila si mi život pričom som ťa mal zachrániť ja" zasmial sa. ,,Bez teba to tu je take prázdne" začal. ,,Preber sa" hmkla som. Ja som vydala zvuk! Potlesk. ,,Lucy?" Pohla som prstom. A usmiala sa. ,,Lucy..." dal jeho ruku do mojej a ja som ju mierne stlačila. Otvorila som oči. Ale svetlo bolo silne a tak som ich zase zavrela. Pomaly som ích otvorila. Bol tam Dan.

Prečítajte si môj nový pribeh Depressed. Môžete ho najisť na mojom profile. Je to po anglický.

♡♥♡♥PEACE♡♥♡♥

DievčatkoWhere stories live. Discover now