"Čo ak zisti že som jej klamala? Čo ak zistí že nie sme rodina? Čo ak zisti že som jej klamala? Veď predstav si ako by si to zobral ty? Nasťahuješ sa k úplne cudzej rodine a ty si myslíš že to je príbuzny?,, "Beth ukludni sa nezistí to proste...jej to nepovieme,, Vtedy moje srdce vynechalo pár úderov. Oni...ale...ako?! Vybehla som hore a zavrela sa v izbe. Ale veď otec hovoril že to je moja teta a...ja tomu nechápem. Potrebujem sa ukludniť. Do vane som si napustila horúcu vodu a do toho dala morskú sol. Dala som si dole oblečenie a išla do vane. Voda bola taká príjemna že som tam zaspala.
Keď som sa zobudila, bola som pod vodou. Ihneď som išla hore a z hlboka sa nadýchla... oprela som sa o stenu a rozmýšlala. A odkial ma potom poznala..a otca. Moja nálada klesla. Celý život mi klamali. Celý posratý život je len o klamstve! To mi nikto nemôže povedať pravdu do oči?! Dan ma opustil. Otec zomrel. Matka je preč. Tom vo väzení. A ja som v hlbokej a čiernej diery. Viem že by som to nemala robiť, ale musím. Ja...nechcem od ních nič..len pravdu. Čistu pravdu ktorú nikdy nedostanem. Zavrela som oči a z hlboka sa nadýchla. Zobrala som žiletku. Žiletku som premiestnila na zápästie. Triasla som sa od strachu. Pritlačila som ju na kožu. Cítila som ako sa mi zarila pod kožu. Sykla som, ale bolo to aj príjemne. Pomaly mi začala tiecť krv. Začala kvapkať do vody. Nadýchla som sa a spravila som si ďalšie tri rany. Zavrela som oči, lahla si a ruku si oprela o vaňu. Chvíľu som tam ležala. Otvorila som oči a pozrela sa do zrkadla. Rozmazana špirala, a oči ktore boli kedysi plné života, sú plné smútku, žialu a bezmocností. Cítim sa akoby som bola nič.
~~~~~~
Bola som vo svojej izbe a pozerala televíziu. Do izby vkročila teta Beth. "Čo ty je Lucy?,, obávala sa. Mlčala som. "Lucy,, "Prečo mi každy klame?!,, "Počula si ma...,, odvetila. "Počula som každe posraté slovo!,, "Lucy ukludni sa!,, "Nie! Ja ťa nepoznám! Neviem kto si alebo čo si!,, "Buď rada že som ťa zobrala!,, "Radšej by som ostala v detskom domove než s niekým koho nepoznám,, Vtedy sa teta Beth postavila jej tvár bola neutrálna "Zbal sa a vypadni,, Podišla k obrazu kde som bola ja a otec. Chitila ho do ruky a hodila o stenu. Odišla a nezabudla tresknuť dverami. Zobrala som si svoj kufor ktorý stál v kúte a začala sa baliť. Zabalila som si len tie najnutnejšie veci. Kufor som zazipsovala a do kabelky si nahádzala mobil, peňaženku, pass a iné veci ktoré by som potrebovala. Dvere mojej izby sa otvorili a dnu vošiel Ian. "Hej Lucy čo sa sta- prečo sa balíš?,, utrela som si slzu a ticho odpovedala "Odchádzam,, Kufor som zovrela v ruke a prešla okolo neho. "A kam?,, dobehol ma. Zatial čo som si obúvala topánky som aj rozprávala "Neviem...niečo si nájdem,, "A prečo odchádzaš? Veď tu ti je dobre nie?,, usmiala som sa. Začalo silno pršať. "Bolo..ty nie si moja rodina Ian...pohádala som sa s tetou Beth..vyhodila ma...,, "Toto ti nemôžem urobiť Lucy idem sa porozprávať s Beth,, "Ian,, na chodbu vkročila teta Beth "Nezaslúži si tu bývať je nevďačná,, "Tak to je asi zbohom,, zašepkala som. Otvorila som dvere a odišla. Idem späť domov. Cesta na letisko trvala asi tri hodiny pešo. Kúpila som si letenku a čakala na lietadlo, ktoré prišlo za hodinu. Sadla som si do lietadla a čakala. Bola som hrozne unavená a čakať sa mi nechcelo. Zavrela som oči a zaspala.
~~~~
Zobudila som sa na to že mnou niekto mykal. "Slečna pristávame,, vďačne som sa na ňu pozrela a prikývla. Zobrala som si svoj kufor a čakala kým lietadlo pristane. Lakte som si oprela o operadlo a pozerala sa on oknom. Viem že som to trochu prehnala s tým že som sa odsťahovala, ale teta Beth ma akokeby vyhadzovala. Keby tu bol môj otec...ach. Lietadlo pristalo a ja som si zobrala kufor. Nasadla som do auta a išla do môjho starého domu. Taxík zastavil a ja som mu podala peniaze ktoré si aj zobral. Vystúpila som z auta a vydýchla. "Toto je asi náš nový začiatok,, vydýchla som a zobrala klúče ktoré boli v kvetináči. Otvorila som dvere a za sebou aj zavrela...."Toto bude ťažšie než som si myslela...,,
Dlho som nepridala časť ja viem...ale nechcelo sa mi..a ma to vôbec zmysel pokračovať?
V komentároch mi dajte vedieť a keď sa vám nechce písať komentár tak dajte vote keď mám pokračovať a keď nemám tak nedajte vote
Ďakujem.
♡♥♡♥PEACE♡♥♡♥
YOU ARE READING
Dievčatko
Teen Fiction,,Nikto ma nechápe!" vykríkla som na matku. ,,Správate sa ku mne ako k malému dievčatku!" ,,To sa ako somnou rozprávaš?!" "Tak ako som sa s tebou mala rozprávať už davno!,, ,,Už dosť!" Jej tvár sa teraz zhodovala s paradajkou. Videla som ako chcela...
