Dievčatko

23.Kapitola

Prepáčte že som časť nepridala tak dlho, ale nevedela som čo mám napísať...

Zrazu som sa zobudila. Ten sen bol divny. Pozrela som sa do zrkadla a vyzerala som úplne normálne. Pozrela som sa na hodiny a bolo 2:44 hodin ráno a prvý September. Takže ja som v škole ešte nebola. Lahla som si naspäť do postele a zavrela viečka. Počula som hodiny a svoj dych, čo ma ukludňovalo a ja som zaspala.

RÁNO

Ráno ma zobudil budík ktorý som si nastavila na šiestu. Sadla som si a natiahla som sa. Pretočila som sa na druhu stranu postele a postavila sa. Postel som si upratala aby to tu nevyzeralo ako po druhej svetovej vojny a išla do kupelne. Tam som si prečesala svoje vlasy ktore som mala dlhe až po pás. Kefu na vlasy som dala naspäť a zobrala kefku na zuby. Na kefku som dala zubnu pastu a umyla si zuby. Potom som si umyla tvár a konečne začala s make-upom. Na riasy som si dala špiralu. Na pery balzám a ešte očnu linku. Usmiala som sa do zrkadla a ešte si prehrabala vlasy. Zo šatníka som si vybrala silonky na to riflove kraťase a čierne volne tričko s nápisom Live fast Die young. Išla som dole po schodoch. V kuchyni sedeli už všetci a na mňa Ian hladel ako na vraha. Áno nenávidime sa a to ostane tak na vždy. ,,Lucy?" Z myšlienok ma vytrhla teta Beth. ,,Hm?" Pozrela som sa na ňu a naznačila jej aby pokračovala. ,,Dnes urobím na obed francuzkých slimákov" ,,Už sa tešim..mňam" No fuj to ma chce otráviť? Keď Ian uvidel moju tvár, usmial sa. ,,Dobre ja už idem do školy" som povedala ,,Dobre trasu som ti už nadstavila na GPS" prikývla som, objala tetu Beth a odišla. Vonku bolo depresivne počasie a to mi aj opvplyvnilo náladu. Keď som uvidela školu na ktoru som to mala namierene, odbočila som auto a zaparkovala. V areále školy boli rôzny študenty. Vysoky a nízky, tučný a chudý, veľke zadky a prsia. To je ale normalne. Nahodila som falošný úsmev a išla do školy. Prostredie? Ako v každých školach. Išla som hore po schodoch a hladala riaditelnu. ,,Riaditelna...riaditelna...riadi- tu je!" Hovorila som si aby som nezabudla kam som to mala namierene a zaklopala. Dvere sa otvorili a v ních stál asi okolo tridsať ročny muž. Usmial sa a ja som vošla dnu. ,,Takže ty musiš byť Lucy...Wright spravne?" Prikývla som. ,,Dobre takže tvoja skrinka bude skrinka čislo dvanásť. A chcela by si chodievať na nejaky krúžok? Mohla by si byť roztlieskávačkou" pozrela som sa naň ho a prikývla. ,,Takže chceš byť roztlieskávačka?" ,,Ano" usmial sa a išiel k jeho stolu. Otvoril dolny šuflík a vybral klúčik. ,,Tu je klúčik tvojej skrinky"

Ja som mu klúčik zobrala z ruky a podpísala sa na papiery. ,,Dobre...ja ti ukážem tvoju skrinku" prikývla som. Riaditel zavrel za sebou dvere a ja som ho následovala. Keď sme stáli pred nejakou triedou, všetci stíchli. ,,Toto bude vaša nova spolužiačka" všetky pohlady sa upreli na mňa a ja som sa v tej chvíľi chcela zahrabať. Toto bolo naozaj trápne. ,,Tak sadni si kam chceš" povedal a ja som sa obzrela po triede jedna jedina volna lavica bola pri chalanovi v predposlednej lavici. Nadýchla som sa a išla som k nemu. Kabelku som si dala na stoličku a sadla si... ,,Dúfam že ju nepretiahne ako tu druhu" som počula ako sa jedna skupinka dievčat rozprávalo. ,,Ja som Thomas, ale volaj ma Tom" usmial sa a podával mi ruku ktoru som prijala. ,,Ja som Lucy" usmiala som sa. ,,Tak isto sa rozprával s tou inou...je mi jej normalne lúto" počula som od tej istej skupinky. Pozrela som sa na ních a oni sa na mňa pozreli smutným pohladom....