Až po uši

Nuda v lochu

Erik odišiel a ja som zostala na izbe so psom. Ani čítať ma už nebavilo, navyše začalo pršať. Sú ľudia o ktorých sa hovorí, že sú ako ryba vo vode, ale medzi nich nepatrím. Ja sa zaraďujem skôr do skupiny slnečníc. Tie sa vždy otáčajú za slnkom. Takže asi si to viete predstaviť. V lete ma nájdete vždy vonku na dvore ležať na čerstvo pokosenom trávniku, celú namazanú opaľovákom, s klobúkom na hlave a dobrou knihou v ruke. Toto sú moje najlepšie dni. Je mi tak dobre, keď sa môžem škvariť na slnku. Ale mám rada aj keď cez leto spŕchne a všetko je vlhké. Vzduch sa zdá byť omnoho zdravší, všetko ako keby nabralo novú energiu- vrátane mňa.

,,Hafík, havo-havo," hovorila som a blížila sa pomaly k nemu. Veď čo budem robiť, nie?

Pes sa len pomrvil a nevedela som, čo od neho môžem čakať. Myslím, že zviera malo podobné pocity zo mňa. Ani vlastne neviem či je to on, alebo ona a ako sa volá.

Natiahla som ruku, aby som ho pohladkala, ale naspäť som ju stiahla. Neviem prečo, ale mám v poslednom čase panický strach z toho, že ma nejaký pes pohryzie. Môže ísť hocijaký krotký pes okolo mňa a ja už si predstavujem ako je zahryznutý v mojej prdeli. Naozaj netuším prečo som to začala robiť, ale neviem s tým prestať.

Povedala som si, že aspoň trocha upracem. Tak som najprv začala triediť moje fľaštičky v kúpeľni. Mala som ich tam veľa, ale prekvapil ma Erik. Na chalana dosť. Nikdy by som naňho netipovala toľko prípravkov na vlasy a pleť. Ale aspoň je vidieť, že sa o seba stará a nie ako voľaktorí moji spolužiaci. Potom som sa presunula do skrine a čo som tam našla. V skrini viselo normálne boxerské vrece a naspodu boli pohodené rukavice. Pretrela som si oči, ale bolo to tak. Čo robia boxerské veci v plaveckom tábore? Toto bude ešte zaujímavé. Chuť na upratovanie ma prešla a začal ma fascinovať Erik, jeho záhadná aura a veci okolo.

Tak som si tam sadla na podlahu oproti psovi a aspoň som sa pozerala, keď som nemohla chytiť.

Dvere na izbe sa otvorili a objavil sa Erik. Nečakala som, že príde tak skoro. Nachytal ma ako sedím pred psom. Si musel myslieť. Len sa usmial od ucha k uchu a vošiel.

,,To je Appy. Neboj sa neublíži ti, môžeš sa ho pokojne dotknúť. Je to ešte šteňa. "

,,Mmm, jasné ďakujem. "

Erik sa stále pozeral na mňa a nechcela som pôsobiť ako taký zbabelec, tak som vystrela ruku k malej čivave menom Appy a končekmi nafialovo nalakovaných nechtov som zavadila o jeho jemný kožúšok. Appy mi len oblizol ruku a nechal ma pri práci. Mne uľavilo, že ma nechce zožrať a tak som ho hladkala. Je úplne zlatunký. Má také malé čierne očičká a z uší mu odstáva dlhá srsť. Je tak nezvyčajne ostrihaný, že má nakrátko vyholené telo, ktoré ide do chlpatých nôh, veľkolepého chvosta a okolo krku má znova nevyholelé, takže vyzerá ako lev. Rada by som vedela ako k tomuto zostrihu prišiel.

,,Erik? Nevieš čo robí v skrini to boxovacie vrece? "

,,Viem. Ja som ho tam dal. "

,,A čo s ním budeš robiť ? "

,,Čo sa robí s boxovacím vrecom? Veď boxovať budem."

,,Ty to vieš?" Spýtala som sa zarazene, lebo boxeristov som odhadovala na prázdne hlavy a Erik mal na nočnom stolíku knihu týkajúcu sa hviezd a duchovných vecí.

,,Jasné, už dlho boxujem. Musel som si sem zobrať niečo na trénovanie, lebo by ma tréner prizabil. On strašne dbá na to, aby sme pravidelne cvičili a tak. "

,,Kedy budeš trénovať? Naučíš ma to ?"

,,Vážne sa to chceš naučiť ? Ostatné baby buď hovoria, že to nie je pre nich, alebo, že je to šport pre surovcov a tak. Ale to nie je pravda. Vieš, môj tréner hovorí, že box nie je šport pre chlapov, čo majú srdce posunuté nižšie,"povedal a ukázal na gate. ,,Je dôležité, aby si neišla do ringu s tým, že ako súpera zbijem, ako mu ukážem, ale aby si myslela na všetky techniky, ktoré si sa od začiatku boxovania naučila. Je to všetko o schopnostiach, obratnosti a technikách. Ja neboxujem preto, aby som mohol niekoho zbiť, alebo sa machrovať. Ja boxujem pre pokoj. Možno to znie čudno, ale ja si tým vybíjam chuť na niečo nekalé a tak si zachovávam pokoj. Najlepší pocit je ten, keď doboxuješ. Je mi jedno či som v skúške obstál, či som vyhral, hlavné je pre mňa, že som znova našiel ten pokoj."

Len som naňho zízala s otvorenými ústami, lebo môj doterajší názor na boxeristov bol taký, že sú to len nevymáchané papule, ktoré sa z radosti pobijú všade a vždy. Myslela som, že sú to len nabúchanci, ktorí nemajú nič v hlave, ale teraz mi Erik otvoril oči. Úplne vidím box z iného uhla pohľadu. Ako to, že som sa naň nikdy nepozerala takto? Normálne sa mi to začína páčiť. Erik je typ človeka tichá voda brehy myje. Najprv by som naňho nepovedala, že má nejaké svaly a bum! Boxerské ramená, brucho sa začína rysovať, číta náučné knihy... Je čoraz viac zaujímavejší.