Až po uši

Bazén

Ďalší deň som sa zobudila kompletne dolámaná. Ešte stále som bola na jeho posteli a Erik bol skrútený v rohu postele. Musela som sa uchechtnúť nad tým ako sme tam boli poskladaný. Akoby sme boli nejaký gymnasti. To by bol pohľad.

Presunula som sa na moju posteľ, aby som ho nezobudila. Vyzeral tak pokojne keď spal. Bol to úplne iný človek.

Vliezla som do malého nehygienického sprchového kúta, kde som ledva zdvihla ruky. Pedantne som si umyla vlasy a vyčistila pleť. Keď som stále pred sprchou obkrútená uterákom, tak som sa rozhodla, že dnes je ten deň. Dnes pôjdem do bazéna. Obliekla som si plavky a zostala ešte v kúpeľni, aby som si nakrémovala nohy. Veď nech už nejako vyzerám. Počula som ako z chodby niekto kričí:,,Budíček!".

V tom otvoril dvere rozospatý Erik a trochu zaspätkoval. Ja som mala jednu nohu vyloženú hore na umývadle a len v plavkách som tam stála, až sa tá moja pochabá poloha dá nazvať státím.

,,Veď poď, ja už idem."

,,Aha. Dobre."

Ja som si dorobila svoje veci a on si popri tom umýval zuby.

,,Vyzeráš, že dnes ideš plávať," povedal popri umývaní zubov, čiže som mala čo robiť, aby som mu rozumela.

,,Áno," povzdychla som si. ,,Dnes idem na to. Ideš aj ty? Alebo sa vystriedame ako včera?"

,,Akože vystriedame? Aha myslíš v izbe. Nie, idem aj ja. Len dám Appymu jesť, potom môžme ísť," povedal a videla som na ňom ako sa silou mocou snažil udržať všetku penu v ústach.

,,Nemusíš sa zas tak ponáhľať, lebo ešte nezvolávali."

,,Jasné, to ja len tak veď vieš," pena vyhrala svoj súboj s Erikom 1:0 a začala mu stekať po brade.

Nechala som ho nech si v kľude doumýva zuby a vybrala sa za Appym.

Tá malá potvorka otvorila taktiež malinkú papuľu a tak ma pohryzala, že som myslela, že od šoku skolabujem. Normálne som sa s ním hrala a škrabkala ho na bruchu. Vyzeral tak slastne, natiahnutý po celej posteli a zrazu dostal nečakaný a nepredvídateľný záchvat energie a hravosti v ktorej mi skoro odkusol ruku. Dobre, možno to trocha preháňam, ale naozaj som sa príšerne zľakla a na poslintanej ruke mi zostali aj odtlačky.

Napochodovala som do kúpeľne vyžalovať sa Erikovi, čo mi jeho podarený pes stihol vykonať za pár minút.

Tomu to prišlo neuveriteľne smiešne a nemohol sa prestať smiať.

,,Vieš, to Appy máva také moc hravé chvíľky, kde si musíš dávať pozor na ruky. Asi si práve jednu stihla."

,,Fakt vtipné," s týmito slovami som sa otočila a aj s uterákom v ruke som vybehla na chodbu. Tak práve ja musím schytať kôli nejakej hyperaktivite čivavy. Je to tu celé na mozog. Len vo vŕzgajúcich šlapkách, plavkách a s uterákom som prišla na zraz deciek, ktoré sa chystali do bezéna.

Pravdaže ja, hlavný magnet na trapasy som prišla už v plavkách a ostatný oblečený. To bolo prvé strápnenie. Duhé bolo, keď som uvidela chalanov v približne mojom veku baviť sa poblíž. Myslela som, že zomriem od hanby. Musela som to teda zahrať. Prešla som pred nimi s mierne vyšpúlenou riťkou, ktorej nikto neodolá (teda aspoň si myslím, zatiaľ to vychádzalo vždy. Napríklad svojho prvého som zbalila v plavkách. Odvtedy chalani balili mňa.)

Až trochu neskôr som zistila, že som sa radšej mala otočiť a vrátiť sa do izby. Vonku bola neuveriteľná kosa, ale čo bola dobrá správa pre mňa, tak aj Erik prišiel rovno v plavkách. Keď som ho zbadala, tak som naňho ukázala prstom a začala sa smiať ako šibnutá, čím som nechcene upútala pozornosť všetkých.

Z ich uhla pohľadu to muselo vyzerať asi nejako takto: Šibnutá baba v plavkách sa smeje a ukazuje na pekného chalana, lebo prišiel v plavkách.

Keby viem dobre matiku, tak by som hádam aj vypočítala presne koľko z nich si to myslí. Ale keďže mi matika nejde, tak to zostane len na mojom odhade, ktorý je polovica. Určite to takto videla asi polovica z nich.

Prešli sme na koniec areálu v plavkách a ako som už spomínala, tak je nehorázne schladenie. Ako prvé ich poslali do šatní, kde som ja múdra, už prezlečená nemala čo robiť.

,,Decká! Vylezte zo šatní a ideme si dať rozcvičku," animátorka zavelila.

Tak na toto som čakala. Všetci už vyšli v plavkách a ja som nevytŕčala z davu. Doma som sa snažila byť niečím odlišná ako ostatný a tu sa snažím zapadnúť do davu vodných šialencov. Ja nie som normálna.

Do páru si ma uchmatol Erik, čomu som bola veľmi vďačná, lebo tu pozostávali len nejaké malé deti. Ale čo som si všimla, tak tu bola skupinka asi štyroch báb v mojom veku, potom tí chalani, Erik a ja. Zostatok boli tie jedenásť, dvanásť, trinásť.

Prvé sme mali robiť také cvičenie, ako keď v zime poležiačky v snehu robíme anjela (podaktorý čerta), len sme stáli. Čiže ruky a nohy nám lietali všade a schytala som od nejakého decka do brucha až to zadunelo. Erik si to všimol a zamračil sa na to deco. Potom som so slastným úsmevom pokračovala v cvičení, lebo Erik sa ma ,,zastal". Veď viete ako to myslím.

Ďalej nasledovalo plávanie nasucho ( čo mi ide, ale keď ma dáte do vody, tak jediné čo jakš-takš viem, je zahrať sa na mŕtvu a nechať sa unášať. Ja plávať viem, ale vydržím len na krátku dráhu a aj to sa nesie v rýchlosti slimáka.)

V nasledujúcom cviku sa dvojica postavila chrbtami (cítila som na svojich krížoch jeho zadok) ruky sme mali upažiť a s lakťami sa zachytiť o partnera.Také spojené ruky sme mali znova dať k telu a tak spraviť desať drepov. Ja som riadne drevo a tak sme sa päťkrát z desiatich ocitli na zemi. Strašne sme sa smiali. Baby len závistlivo pozerali, že ja mám za partnera takého pekného chalana a ďalej dokonale plnili pokyny.

A ako posledný cvik sme si zostali chrbtami a jeden sa mal predkloniť a na chrbte natiahnuť toho druhého (až mi rozumiete). Ruky sme mali v lakťoch prepletené a keď sa jeden predklonil, tak to toho druhého automaticky prehlo dozadu a z partner si spravil nepohodlné lehátko.

Tým sa divná rozcvička skončila, lebo sme vlastne precvičovali len jeden cvik, čo budeme používať v bazéne a to bolo plávanie na sucho. Ostatné tam dali asi len na zábavu, aby sa im tu tie deti neunudili k smrti. Alebo sa tomu len nerozumiem a všetko malo svoj význam. Neviem.

A je to tu! Moja nočná mora. Začali nás zaraďovať do skupín. Skupiny boli štyri a čím väčšie číslo, tým lepší plavci. Všetci moji rovesníci (až to tak môžem nazvať, lebo tak ich volá mama) boli pravdaže vo Štvorke a ja ako taký stĺp vo Dvojke. Paráda. Ocitla som sa v skupine malých detí, ktoré sa učia lepšie plávať a robiť vo vode nejaké debiliny. Ostatný zo Štvory sa len prizerali a sprostými úsmevmi mi naznačovali aká som oproti nim nula. Teda okrem Erika, ktorý sa na mňa usmial a ukázal mi palec hore. Myslel to pozitívne a pobzbudivo, ale mne to tak neprišlo. Odula som sa ešte viac a potom nás zobrali do rôznych bazénov.Krása .

Ja viem, zaslúžim si po riti, lebo som už dobre dávno nepridala novú časť, ale strašne sa mi nechcelo :/ Ale troška som to chcela vynahradiť dĺžkou časti. Má až 1300 slov čo je na mňa dosť :'D

Snažila som sa vám popísať tie cviky, ale je som na opisovanie úplne ľavá, tak prosím dajte vedieť, či ste to pochopili, alebo nie. (Ak nie, tak vaša vec :'DD už sa mi to nechce inak popisovať a lepšie to neviem.) Za to sa ospravedlňujem ;)

Ešte by som vám chcela poďakovat za pozitívne komenty tvaru : ďalšiu prosím, rýchlo ďalšiu :'DD ( voľakedy si myslím, že sa vám zasekla klávesnica) :*

Dobre :'D už do vás nebudem rýpať, lebo mi prestanete čítať story kôli mojim blbým poznámkam (čo pravdaže nechcem)

Ešte raz ďakujem :33