Až po uši

Vytni tomu!

Po náročnom chystaní, nafukovaní, ukladaní a čistení som mala ísť zavolať všetkých. Pobehovala som po chodbách s krikom, že sa máme všetci zoradiť v hlavnej budove. Keď som preletela okolo našich dverí, tak sa otvorili, ale ja som len frčala ďalej.
,,Kam sa ide?" opýtal sa Erik, ktorý sa pripojil k môjmu  zvolávaciemu maratóu.
,,Mám zakázané o tom hovoriť." Erik sa schuti zasmial a pozrel na mňa. Zadychčaná a červená ako prasa. Asi tak som v tej chvíli vyzerala.
,,Ale nehovor, ty si práve tá ktorá dodržuje všetky pravidlá do bodky. No tak, povedz a kde si bola doteraz?",,Nevypytuj sa a nechaj ma", s týmito slovami som pridala a buchot jeho topánok sa zastavil. Na konci chodby som sa nenápadne obzrela a Erik už kráčal na opačný smer od budovy kde sa máme stretnúť. Buď si išiel pre veci do izby, alebo niečo chystá.

Všetci už sedeli na svojich miestach, ktoré som pre nich s "láskou" nachystala. Hluku tu bolo neúnosne. Deti už stihli prasknúť zo desať balónov a inštruktorky tu stále neboli (Erik tiež). Neviem prečo ma zaujíma kde je, ale pchám nos aj do toho, do čoho ma nič. Poobzerala som sa po výzdobe a pohladila si sebavedomie, lebo som to ozaj dobre urobila. Hladná som už bola ako vlk, tak som si povedala,  že sa ponúknem aspoň keksíkmi v miske. Moja ruka sa stretla s niečou a pohľady sa nám stretli. Bol to ale dvojmetrový chudý chalan, ktorý na mňa pozeral spoza okuliarov, ktoré mu padali z nosa. Nikdy som si ho v tábore nevšimla a navyše nepatril k nášmu stolu, tak nám nemal čo vyjedať.
,,Na vašom stole nemáte keksy?" vyskočila som naňho.
,,Prepáč", ozval sa na jeho dosť detský výzor hrubým hlasom. Tipujem ho tak na samé jednotky, stovky prečítaných kníh(čo dosvedčujú aj jeho okuliare) a trenky vytiahnuté až pod pazuchy.
,,Nemáme, asi nám ich zabudli dať. Sú to moje obľúbené a tak..."
,,Nedrístaj," prerušila som ho, ,,veď ja som ich tam dávala." Pozrela som sa na všetky stoly a ozaj na jednom chýbali. Najradšej by som si hlavu obúchala o stenu, lebo mám všetkého po krk.
Vzdychla som si a ospravedlnila sa.
,,To nevadí, nerob si s tým veľkú hlavu." S tými slovami ma nechal pri stole so samými malými deťmi. Vyzeralo to tak, že sú tu všetci okrem Erika.
Konečne sa uráčila prísť inštruktorka, aby odštartovala program. Pomaly sa stmieva a moje plány sú asi podobné Erikovým, lebo hniť tu na stoličke celý večer nemienim.
Vypočuli sme si siahodlhý príhovor, ktorý som ja už počula. Tým myslím ako to vzniklo, prečo to nie je na stránke a ako si deti program užívajú. Príhovor zakončila slovami: ,,Dobre sa bavte, lebo budeme vyhodnocovať a ešte máme jedno prekvapko." Ukázala na dvere, z ktorých sa asi po desiatich sekundách a piatich kropajach potu na čele inštruktorky vynorila postava s obrovitánskou tortou v ruke. Po tom ako bola torta bezpečne na mieste mimo dosahu šikovných detských rúk si Puška vydýchla. A úplne bombastický neuveriteľne ospevovaný večer môže začať.

Náš DJ bol asi kuchárkin syn, lebo mu stále niečo hovorila a nakoniec ho pobozkala na čelo, na čo zmraštil tvár a hodil na ňu pohľad-mami na verejnosti nie. Mohol mať takých šestnásť a nevyzeral najhoršie. Peťo s Lukášom sa na mňa pozerali od dverí a ja som na nich hodila unudenú grimasu. Medzi mojim pozorovaním DJeja a chalanov niekto nakrájal tortu a rozdal umelé lyžičky. Nestihla som večeru, tak som sa schuti pustila do jedenia nezdravého a kalorického jedla. Kuchárkin syn vložil CDčko do notebooku a začali vyhrávať ľudovky. Skoro som sa tou tortou zadusila. Hodila som žalostný pohľad na chalanov, ale tí už tam neboli. No pekne. Zostala som tu sama s deťmi, kuchárkami, inštruktorkami, proste úplne sama. Ani tortu som nestihla dojesť a detí bol už plný "parket". Niektorí sa naháňali, druhí sa hrali s balónmi, tretí sa trieskali s tým čo naši.

 Dvadsať minút som tam sedela a žrala, čo mi prišlo pod ruku. Či už od nervov alebo čo... K mikrofónu sa dovalila Puška a vyzvala chalanov, aby si išli pre partnerky. Ani za živý svet sa nikto nechcel postaviť, tak to spravila inak. Vyhlásila, že najlepší tanečník dostane veľké prekvapenie. Polovica z nás ďalej unudene sedela, ale pár jedincov, ktorí sa rozhodli ísť trsať na parket, sa našlo. Puše bolo stále málo, a tak neľútostne zavelila že, každý jeden chalan si do dvoch minút nájde dievča od iného stola, inak sa párty končí. Tých pár chalanov, čo bolo v tábore sa s ofučaním zdvihlo a išli si hľadať partnerku. Na mňa proste nevyšlo a spokojne som ďalej sedela jak kvargľa. No v tom sa moja utešená chvíľa skončila, a ten vysoký chalan čo mi žral keksy z môjho stola sa rozbehol smerom ku mne. Jeho pohľad spoza popolníkovských okuliarov sa stretol na stotinu sekundy s mojim. Pozrela som sa do zeme s nádejou, že mieri k niekomu inému, ale o chvíľu som pocítila jeho ruku na mojom ramene. Pomaly som sa pozrela hore, skoro až do neba do jeho zelenohnedých očí (povedala by som taká sračková farba) a debilne sa na neho usmiala. 
,,Smiem prosiť?" ozval sa ticho a odfúkol si prameň vlasov z čela. Vzdychla som ešte horšie ako stará žena v obchode, keď jej predavačka povie, že nemajú jej obľúbený druh krížoviek a snažila sa o jedno. Poslať toho chalana do prdele. 
,,Sorry, ale ja naozaj neviem tancovať." Čo bola pravda len z polovice. Pred rokom som bola na svadbe, kde ma to nevestin otec, ale šesťdesiat ročný ujco učil. Bol to vtedajší parketový kráľ. Prvých päť minút to so mnou vyzeralo beznádejne, ale potom ku mne prišiel asi duch svätý a ako zázrakom mi to začalo ísť. Neviem síce čo sme to tancovali (mám taký dojem, že to bol valčík), ale bolo to celkom fajn. Vtedy som sa prvý raz zabavila aj na ľudovky. 
,,Nevadí ja ťa to naučím. Nie je to vôbec ťažké." povedal, a tak silno ma chytil za ruku, že som sa bála odporovať.
,,Dobre" pípla som a poslušne ho nasledovala na parket. 
,,No takže, musíme si spraviť tri drážky, koľaje alebo ako to chceš nazývať. Budeme chodiť do takého vymysleného štvorca a ja, čiže chalan pôjdem s pravou nohou dopredu a ty ako začneš ľavou nohou dozadu. Veď ja ťa budem viesť. Nezľakni sa, moja pravá noha bude v druhej drážke odzadu. Točíme sa stále doprava. A poďme na to!" Z jeho vysvetľovania som veľký trt pochopila, takže sa budem snažiť pozliepať kroky zo svadby. Už sme tam stáli nachystaní a čakali na hudbu, keď zrazu do mňa niekto zo zadu poriadne vrazil a ja som sa zosypala rovno na môjho partnera. Keď som sa s hrôzou stávala, tak som si všimla jeho pobavený výraz. 
,,Prepáč, ale to tie deti" ukazovala som za seba, kde už pravdaže nikto nebol.
,,To nič v pohode. Poďme." Chytil mi ruku a druhú mi položil na lopatku. Ani  som nestihla žmurknúť a už kričal teraz.  Ja ako pravá nefalšovaná motana som začala pravou nohu v pred, takže hádajte ako sme skončili. Z miesta sme sa nepohli, len čo sme stúpili jeden druhému na nohu.
,,Ja som ti hovorila, že neviem tancovať."
,,Dobre, tak začnime odznovu. Ty ideš ľavou nohou dozadu.!
Hneď som si zázračne spomenula na kroky. Chvíľu sme tak dosť začiatočnícky tancovali, ale pri konci skladby na nás ostatní udivene pozerali. 
V druhom tanci sme valcovali všetky páry naokolo a to som ho stihla aj vyspovedať.
,,No vidíš ako ti to ide. A to si hovorila, že nevieš tancovať." Zložil mi poklonu.
,,Nie to ty vieš  dobre viesť." Oplatila som mu ju. ,,A kde si sa vlastne naučil tancovať?"
,,To má na svedomí moja babka. Cez prázdniny ma k nej naši posielali každý víkend. Vždy v kuchyni keď varila nedeľnajší obed, ma zavolala a učila tancovať. Zo začiatku mi to bolo dosť trápne a hovoril som si na čo mi to v živote bude asi tak ako matika. No veď k čomu mi budú zlomky a rovnice? Určite ich naplno využijem niekde v Peugeote na vysokozdvižnom vozíku." Sarkazmus z neho sršal na všetky strany.
,,No ale naspäť k tomu tancu. Zo začiatku som bol ako poleno a môj extra neprirodzený štýl tanca bol babke na smiech. Vtedy som si povedal, že to zmením a postavil som sa k tomu inak. Potom ma tanec začal baviť a vždy som sa tešil k babke na varenie nedeľnajšieho obeda."
,,No to je super. Ešte stále k babke chodíte?"
,,Áno pravdaže. Večne niečo napečie a mne nedá aby som neodišiel s plnými rukami koláča." No ale aby som povedala, že zvládne maximálne tri kúsky. Nemá ani gram tuku navyše.
,,Ako keby hovoríš o mojej babke. Presne ten istý prípad. Od nej večne idem prejedená a ešte mi do ruky strčí dózu s koláčmi čo sme nezjedli."
,,Dobre ale teraz si vychutnávaj krásu tanca. Uvidíš, keď ťa to chytí za pačesy nebudeš s tým chcieť prestať." Bola som zaskočená tým, že mi naznačil aby som bola ticho, ale poslúchla som ho a naplno sa venovala tancu. Na parkete sme hviezdili, lebo ostatní mladí absolútne nevedia tancovať na hudbu tohto štýlu. Síce ani ja ju nemám rada, ale tak raz za čas sa dá. Zistila som, že mal pravdu lebo naozaj mi nechýbali slová. Náš postoj a tanec vyjadroval všetko to, čo som v ten moment cítila. Ladnosť, šťastie a krásu. Cítila som sa ako kráľovná.
Prešlo presne sedem tancov (mala som to spočítané) a Puša zas stále na pódiu s mikrofónom v ruke.
,,Takžééé" začala ako keby bola moderátor amerického X-faktoru "dáme si prestávku, počas ktorej vyhlásime kráľa alebo kráľovnú tanca, ktorý dostane to veľké sľubované prekvapenie." Môj tanečný partner spravil gesto ako keby sa mi poklonil a odviedol ma späť k môjmu stolu. Bolo to od neho milé. lebo všetci ostatní chalani nechali svoje partnerky na parkete a išli si vyvaliť riť. Na koniec tento večer nie je taký zlý ako som si myslela. Stihla som sa napiť a hodiť si do úst perník, keď vyhlásili meno Dušan Malý a môj tanečný partner, ten vysoký chalanisko vystúpil na parket s úsmevom od ucha k uchu. Inštruktorky mu potriasli pravicou a zahlásili: ,,Tvojm prekvapením je, že máš slobodný výber priania." Už som videla ako povie, že chce na izbu televízor alebo niečo podobné.
,,Mojím želaním je dostať bozk od Mišky a venovať jej tanec." To je ale hlupák! Mohol si priať wifi alebo beztrestné vychádzanie do mesta a on chce jednu hlúpu pusu a tanec. Odo mňa! Sebavedomie mi stúplo a vyšla som na parket. Nie je zas taký nudný a suchár ako som si o ňom najprv myslela. Je to úplne v pohode chalan, akurát vôbec nesleduje módne trendy.
Všade bolo ticho a ozýval sa len dupot mojich topánok. Keď sme stáli v začiatočnom postoji tak sa Dušan otočil na nášho "DJeja" a zakričal: "Vytni tomu!" A mladý tomu ozaj vyťal. Pustil nám takú zbesilú skladbu, že nohy nám v rýchlom tanci splynuli a vietor za nami nestíhal. Valili sme to po parkete, a myslím že keby sme ešte troška zrýchlili, tak by po nás zostávali žeravé stopy. Našu choreografiu sme zakončili hlbokým úklonom vzad a vtedy som dostala tú sľubovanú pusu od Dušana. Srdce mi bilo ako splašené a nevedela som kde je sever. Zo všetkých strán sa ozvalo hlasný potlesk a pískanie.
,,Tak myslím, že zaslúžený výherca tohto večera. Ďakujeme vám," pozrela na nás. ,,A týmto dnešná párty končí." Dušan mi pobozkal ruku ako pravý gentleman a odprevadil ma až pred dvere mojej izby. Celkom mi bolo ľúto, že tento večer tak skoro končí.
,,Ďakujem, že si neodmietla moje pozvanie a verím, že si to niekedy ešte zopakujeme. Dobre sa vyspi a dobrú noc."
,,Dobrú teda" zaželala som mu a vošla do izby kde si Erik čítal pri svetle nočnej lampy. Svetlo mu tak blbo svietilo a vyzeral dosť desivo alebo nahnevane?