Až po uši

Čím ďalej, tým lepšie

,,Pozri a teraz dáš ľavý hák, zohneš sa ako keby ti súper išiel dať do nosa, teraz výkop koleno... Rozumieš ? "

,,Emm nie."

Zasmial sa a pokrútil hlavou.

,,Veď ti to vysvetľujem už piaty raz."

,,Ale keď ja si to nepamätám po sebe."

,,Nevadí, nadnes to necháme tak. Oddýchni si."

,, Ale veď sme ešte pomaly dokopy nič nerobili, len si ma učil postoj a čo ja viem čo ešte. Prosím, ešte ma niečo nauč."

,,Nemôžem ti naraz vtĺknuť do hlavy toľko informácii. Musíme počkať, kým ti ich mozog spracuje a potom môžme pridávať."

,,Čo to je za somarinu. To si si práve vymyslel ? "

Znova sa ozval jeho zvučný smiech.

,,Nie, pravdaže nie. Načo by som také niečo robil. Ty si si ešte nevšimla, že keď vám v škole na nejakej hodine prezentujú moc nových informácii, ktoré tvoj rozum nestíha spracovať, tak ti nič z toho potom nedáva zmysel? "

Ja naše šibnuté učky skoro ani nepočúvam, lebo ma proste nebavia ich nudné rečičky. Radšej rozmýšľavam nad tým, aké nechty by som si do budúcna mohla spraviť, alebo akú skvelú knihu si požičiam v knižnici, ale najradšej si plánujem čo budem robiť. Znie to asi divno, ale vždy keď sa príšerne nudím, tak si plánujem život. Či už ide o to, čo budem robiť dnes, o týždeň, alebo cez ďalšie letné prázdniny. A preto mám aj svoj diár do ktorého si zapisujem všetko. Úplne všetko, ako keby som trpela nejakou pamäťovou chorobou. Moje zvyčajné poznámky v diári sú:
-písomka z matiky

- choď kúpiť müsli

-ideš kozmetičke (13:00)

-projekt

-súťaž do 12.7.

-rande

-deň matiek (nezabudni na tú svoju)

.....

Ako som hovorila úplne všetko. No ako tak nad tým rozmýšľam, tak ešte úplne na začiatku som vám vymenovala úchylky mojej rodiny a asi je toto moja úchylka. Mama mi hovorí aby som si toľko veci neplánovala, lebo keď mi nevyjdu tak, budem sklamaná,ale ja ju ako vždy počúvam jedným uchom dnu, druhým von.

,,Prečo si vlastne v tomto tábore ? Nenávisť rodičov? "

,, Lebo som chcel. A áno nenávisť rodiča."

,,Počkaj, ja som myslela, že ťa sem dali rodičia a ... ", nevedela som pokračovať, lebo mi doplo k čomu sa práve priznal.

,,Nie, som tu úplne dobrovoľne."

,,Čo máš s tvojimi rodičmi? Ako ja? Otravujú od rána do večera, urob toto a ešte toto, tam nepôjdeš a tamto nemôžeš?" Snažila som sa prehovoriť jazykom všetkých tínedžerov, lebo 99% z nás mu dobre rozumie.

,,Nie, mama mi pred dvoma rokmi zomrela a odvtedy je to so mnou a tatkom ešte horšie. Nikdy to nebolo celkom ružové, ale teraz je to najhoršie. " Automaticky mi rozum spracoval jeho slová a cítila som sa ako najväčšia sviňa v tomto tábore. Ja sa tu utápam v problémoch z nedostatku oblečenia, alebo z trápnych hlášok rodičov a on takto. Musela som pôsobiť ako totálny pokritec.

,,Och to mi je ľúto." Nič viac som zo seba nedostala.

,,Nemá čo. Mňa vôbec neškrie môj vzťah s ním. Ja sa v tom skoro až vyžívam. Viem nie je to úplne normálne, ale ani ja nie som tak úplne obyčajný-"

,,Nie vôbec nie si obyčajný," skočila som mu do reči, ,,ty si taký zaujímavý. No veď vieš ako to myslím." Zas som sa pred ním začervenala, lebo nie som zvyknutá skladať chalanom poklony. A nie navyše takým pekným.

,, Ani Appyho nemá moc v láske, čo je jeho najväčší prehrešok voči mne, lebo je to moje zlato ,"povedal a potľapkal si po stehne. Pes sa zdvihol a mieril k páničkovi. Erik Appyho pohladkal a ten ho na oplátku dobre olízal.
,,Veď je to len pes."
,,To nie je len pes. Je to Appy a je pre mňa cennejší než otec. "
,,Prečo ste s otcom pohádaný? Čo sa vlastne stalo?"
,,..."
,,No ja ťa nebudem nútiť ak mi to nebudeš chcieť povedať."
,,Nie, len si to všetko premielam v hlave. Neviem prečo, ale pripadáš mi ako keby som ťa poznal. Ako nejaká stará známa, ktorej sa môžem vyplakať na rameni. Nikomu sa nezdôverujem s mojimi problémamy. Nikdy. Spolužiaci s ktorými som denno-denne v kontakte o mne vedia možno štvrtinu vecí, čiže toľko čo ty a to som tu len druhý deň. Možno ťa poznám zo sna a sny ľudí spájajú. Inak si to neviem vysvetliť. Čítal som už dosť kníh, ale s takýmto pocitom som sa ešte osobne nestretol. Myslím, že toto bude ešte dlhý mesiac."
,,Tak to mi ver. So mnou sa nudiť tak často nebudeš."
,,Aj som si myslel."

Vykotila som sa na moju posteľ a vytiahla si deku až pod krk. Toto mi je leto. Prší a schladilo sa na dobrých pätnásť stupňov. Ja tu mám len samé tielečka a kraťasy, tak tu pomaly mrznem. Appy vyskočil hore za mnou a začal sa otáčať okolo vlastnej osi. Potom si ľahol a schúlil sa mi do lona. Erik len pozeral a usmieval sa . On sa tu toho už nausmieval. Ja som zavrela oči a vychutnávala si teplo čivavy na svojom tele.

Ja viem, že je to nuda ako fras, ale pomaly sa to hádam  rozbehne. Dozvieme sa Erikove tajomstvá ( ktoré ani ja ešte neviem :'D ).
PS: Akutalizujte si story, lebo som zmenila pohlavie psa ( nevedela som ho dobre skloňovať v ženskom rode :'DD Viem, na to som mala myslieť skôr, ale čo so sebou narobím.
PSS: Ďakujeem krásne za voty a komenty ♡♡