Nočné rošošo

3.2K 263 10
                                    

Môj divný pocit z Erika začína miznúť. Sama neviem prečo, keď som s chalanom v jednej izbe ( síce nie posteli, ale aj izba sa ráta). Čo ak sa v noci Erik zobudí a ja budem chrápať, tak, že už potom nebude môcť spať, alebo budem slintať vankúš, alebo spadnem z postele, alebo budem mať odkopanú prikrývku a pyžamo sa mi vyhrnie ??
Predstavujem si sto rôznych scenárov, čo by sa mohlo stať v noci, ale ani jeden z nich sa nestala ( aspoň o tom neviem). Stalo sa zato niečo úplne iné.
Spať som išla asi hodinu po Erikovi čo jest o jedenástej v noci. Ešte som sa naňho pozerala ako sa vrtí a otáča. Ale najvtipnejšie na tom bolo, že spal len v trenkách. Ani ja som na sebe nemala moc látky, ale krátke pyžamo nie sú gaťky a podprda.

V noci som sa zobudila na niečo ťažké čo ma priľahlo a potom som zacítila niečo mokré. Rozoznala som vo svojej posteli Erika a niečo malé čierne. Na sekundu som si myslela, že sa na mňa vrhne, ale potom sa s nadávkami začal zviechať a tá čierna machuľa zaštekala. Spokojne som položila hlavu na vankúš v domienke, že je to určite len sen, ale potom som sa poštípala do ruky a nič sa nedialo. Keď som bola naplno hore s rozdrapenými očami, tak som sypala otázky.
,, Em, to čo si robil na mojej posteli ?" Tak strašne sa mi chcelo vybuchnúť do smiechu, ale zobudila by som všetky tie animátorky čo nás majú na starosti a to sme od nich ubytovaní najďalej, tak som to v sebe radšej dusila.
,,No to je trocha nadlho," vykrúcal sa.
,, Ja mám čas," povedala som a pohladkala malého čierneho psíka, ktorý ma stihol olízať.
,,Ale nikomu nesmieš povedať, že tu mám psa dobre? "
,,Pravdaže."
,,No, bol som si preňho a keď som sa vrátil do izby, tak bola všade tma a zabudol som, žie nie som doma, tak som automaticky išiel doľava a moja posteľ je pritom v pravo. Trocha trápne som ťa prisadol, ale to by sa nestalo, keby som sa nepotkol o tvoj kufor."
Dusila som sa skrývaným smiechom.
,,To ako fakt ? Toto je všetko ?"
,,Áno presne tak to bolo." Potvrdil si svoju predchádzajúch odpoveď.
,,Ale čo pes ?Ten tu určite nemá čo robiť. Prečo ho tu máš ?"
,,O tom niekedy inokedy dobre?"
,,Prečo mi nikdy nechceš nič povedať?"
,,Ako nikdy nič? "
A s takýmito slovnými hračkami sme pokračovali dosť dlho.

,,Vieš čo? Už nemám chuť sa s tebou naťahovať. Poďme spať."

Ráno sa začal program. Najprv nás všetkých zobudila jedna malá, čo stále pomáhala animátorom, potom sme mali dvadsať minút na to aby sme sa dostavili na raňanky, lebo ak prídeme o pol hoďku neskôr, tak odídeme s prázdnym žalúdkom.

Myslela som si, že sa pôjdem biť s Erikom o kúpeľnu, ale na moje prekvapenie ma bez váhania pustil, aj keď ešte ani nemal umyté zuby. To bolo od neho pekné. Všímam si takéto milé gestá na každom.

Na raňajky bola vianočka s maslom, džemom a kakavkom. Milujem to. Najedla som sa dopopuku, aj keď nás stále upozorňovali, že toho nemáme zjesť veľa.

Asi o desať minút neskôr som sa dozvedela prečo. Volali nás do bazéna. Kristova noha ! Toto bude môj koniec. Nie, že neviem poriadne plávať s normálnym žalúdkom, ale ja ho mám plný na explodovanie a do vody sa veru nechystám. Dám si plavky, nato normálne oblečenie a zostanem na izbe, pokým ma tu nenájdu.
Erik prišiel z raňajok, spoza pása si vytiahol kus vianočky a dal ju psovi, ktorý spokojne ležkal v pelechu, pod jeho posteľou. Erik s blaženým úsmevom si začal chystať veci do bazéna. Bolo na ňom vidieť, že sa neuveriteľne teší.
Ja som zas a znova ležala na posteli a pustila sa do čítania knihy. Nejak som sa odosobnila od vonkajšieho sveta a prebral ma až Erikov obrys s uterákom prehodeným cez plece. Odlepila som oči od knihy a pozrela sa naňho. Tak toto by som naňho nepovedala. Bol vysoký a tak som si mysla, že bude plochý ako lata, ale jemu sa na bruchu rysovali svali. A tie ramená! Pekne sa mi teda začína deň. Keď si všimol, že naňho zízam, tak sa začervenal a odvrátil pohľad.
,,Ty nejdeš plávať? "
Pobavene som sa zasmiala.
,,Nie."
,,Prečo?"
,,Inokedy," použila som jeho vlastnú odpoveď, aby vedel aké mučiace je zaujímať sa o niečo a nevedieť nič.
Len sa usmial, skontroloval psa a s piskotom odišiel.

Až po ušiTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang