Až po uši

Hádka jak fras a potom nečakané vyliatie citov

Radšej som ho ani nepozdravila, lebo vyzeral ozaj divno. Spravila som mu niečo? Pomaly a s dobrou náladou od tanca som prešla k svojej posteli a začala sa hrať s vlasmi.
,,To ma ani len nepozdravíš?" ozval sa a vrhol na mňa taký hnusný pohľad, že až.
,,No tak čau. A vlastne prečo by som ťa mala zdraviť. Ty si sa ani neunúval prísť pozrieť na ten program čo inštruktorky vymysleli. Ja som tam drela na výzdobe a ty ani nepohneš s prdelou. Tak čuš dobre?" rozohnila som sa a  Erik podobne odpovedal.
,,Neotváraj si na mňa papuľu! Ja som tam bol a všetko som videl."
,,Čo nebodaj si prišiel pozrieť moju výzdobu? Ja som ťa tam nevidela," skočila som mu do reči.
,,Ahaaa, tak slečinka sa tu bude rozdrapovať. Nie aby si vedela tak som išiel za tebou, ale ako som zistil, tak si mala už o zábavu postarané. Tancovala si tam s nejakým drevom a škerila sa od ucha k uchu. Ahaho nová kráľovná tohto tábora je v izbe. Nemal by som sa pokloniť a pobozkať ti ruku?"
Toto ma trochu zaskočilo, ale nenechala som sa úplne vyviesť z miery.
,,Tak za prvé. Áno, som kráľovná, závidíš? Mohol si byť kráľ, ale keď si sa radšej niekde zašíval a sledoval každý môj krok... Vieš čo? Vylez mi na hrb a daj mi pokoj. To je všetko čo od teba chcem."
,,Ja chcem len pravdu. Čo máš s tým okuliarnatým debilom?" vypliešťal na mňa oči.
Vlasy som si už dosť statočne šklbala namiesto rozpletania.
,,Za prvé Dom... emm neni debil," nemohla som mu prísť na meno a stále ma napadalo len Dominik, ale Dominik to určite nebol. Do prdele! Viem, že to začínalo na D, ale ďalej ani za svet.
,,Ako? Ešte raz to jeho meno, nejak som ho prepočul," naschval sa opýtal.
,,A načo ti bude jeho meno? Aby si ho mohol zbiť? A kvôli čomu?"
,,Čo si namýšľaš? Prečo by som ho mal ísť zbiť?"
,,No lebo so mnou tancoval, mimochodom keď si sa ty na mňa zvysoka vysral." A máš to! Pomyslela som si víťazoslávne.
Chvíľu bolo ticho až som sa musela pozrieť na Erika. Hlavu mal sklonenú a pozeral si na prsty. Ruky mal divno prepletené a už nevyzeral veľmi nahnevane.
,,Ja som sa na teba nevysral, až by si chcela vedieť," ozval sa. Aj ja som sa trochu skľudnila a začala ho konečne počúvať.
,,Za prvé. Som úplné drevo a ja netancujem, iba stúpam partnerkám na nohy. Vieš si predstaviť ako ich to potom teší. Ani len zovňajšok nezakryje moje "úžasné"tanečné schopnosti.  A neprišiel som kvôli tomu že sa mi nechcelo alebo že neviem tancovať. Písal mi tatko. Zas sa mi vyhráža, že keď ma nájde, tak ma zbije, že si to zapamätám doživotne a také neustále používané slovné spojenia, ktoré už dávno poznám. Ja neviem čo mám robiť. Bojím sa, že to tento raz myslel úplne vážne. Čo ak tábor skončí a ja budem musieť ísť domov? Ako ja viem, že tábor skončí, ale bojím sa toho. Nie, mám z toho panický strach. Čo budem robiť?" pozeral na mňa cez zarosené oči a zo mňa s v ten moment všetká zlosť na jeho osobu vytratila.
,,Bože Erik, prepáč, ja som nechcela, nevedela som, že... Neboj sa, to bude dobré, ja nedovolím aby sa ti niečo stalo," dúfam, že to znelo aspoň ukľudňujúco, lebo neviem ako by som ho chcela ochrániť pred dospelým chlapom. Som len posraté decko a dokopy viem veľký prd o živote. Najradšej by som naňho položila svoju ochrannú ruku a strážila ho do smrti, ale to už som sa nejak moc rozcítila.
,,Nedovolímabytiskrivilčoilenvlasnahlave,"vyhŕkla som a nie som si úplne istá či mi rozumel.
,,Prosím nehnevaj sa na mňa. Ja som spanikáril a beriem všetko naspäť. Si super kamoška a ja som úplný lúzer. Bože som debil. Dokážem žiarliť len za to, že ťa sa ti nejaký chalan postaral o zábavu namiesto mňa lebo som sa tu utápal v sebe. Miška?"
,,Áno? Poď vyrozprávaj sa, bude ti lepšie."
,,Musím ti niečo povedať."
Cez otvorené okno bolo počuť ako vonku vyhrávajú cvrčky. Pokojná noc, ničím nerušená, konečne príjemne teplo.
,,Páčiš sa mi . Viem, že je to teraz nevhodné, striedajú sa mi všetky nálady naraz, ale prosím vypočuj si ma. Už odvtedy čo som prvý raz vošiel do izby a ty si tu bola roztiahnutá na posteli si mi stále rezonovala v hlave. Najprv som nevedel, čo to znamená, mal som pocit ako keby som ťa poznal od mala, ale neskôr som pochopil. Je to láska. Nie taká ako opisujú vo všetkých knihách. Žiadne motýliky v bruchu ani nič podobné. Asi neveríš, ale kvôli tomu aby som pochopil lásku som prečítal stovky babských románov, ale nikdy som tomu neprišiel na koreň. Nikdy som nevedel, čo znamená byť ozajstne zamilovaný. Až doteraz. Tvoje drzé ústa ma priťahujú ako Mesiac k Zemi. Nemôžem si pomôcť, ale je to tak. SOM DO TEBA AŽ PO UŠI. Potreboval som ti to povedať, lebo by som to nevydržal ani o minútu dlhšie. Nie som nejaký romantik a netuším po čom túžiš, ale jedno ti viem povedať naisto. Aby si vedela, tak som veril, že istá neexistujú. Že nikdy nič nie je na sto percent, ale ty si mnou pohla a ja som uveril. Teraz viem na sto percent, že ťa chcem. Chcem počuť tvoj hlas a smiech, chcem aby si bola šťastná. Na výzore mi nezáleží. Ide mi o princíp," zostal na mňa pozerať obrovskými tmavými očami plnými citu a vášne. Ja som sa nezmohla ani na hlúpe huuu, len som naňho civela.
Cítila som teplo. Nie také zvonku, že je okolo štyridsať stupňov, pot zo mňa tečie cícerkom a za chvíľu sa uvarím. Bolo to teplo, ktoré sa mi kúsok po kúsku rozlievalo vo vnútri. Nemohla som sa ho nabažiť, bol to neuveriteľne žiadaný pocit. Užívala som si pocit vyznania lásky a srdce mi podskakovalo jedna radosť. Nezažila som to ešte s nikým a to už sa pár chalanov snažilo natrepať mi do hlavy ako sa im páčim. Žeby bol toto konečne ten pocit pravej zamilovanosti?
Kým som sa ja rozplývala nad úžasným pocitom, tak to ticho sa už pre Erika nedalo vydržať. Spravil som hlúposť? Ona to necíti tak isto? Trápil sa v hlave otázkami.
,,Erik, už som sa bála, že mi to nepovieš," začala som tak svojsky, pozvoľne, aby nevedel ako strašne sa mi po jeho slovách podlomili kolená. ,,Milujem to úžasné a záhadné puto medzi nami. Sme úplne rozdielny a to ma odjakživa fascinuje. Nikdy som necítila nič podobné ako teraz."
Hodila som sa do jeho objatia. Krk mu neuveriteľne pekne voňal a tie krátke vlasy ktoré sa mu po ňom plazili. Skoro som sa rozliala. Proste boh dokonalosti.
,,Fuj, ja už som sa začínal báť, že ma pošleš do prdele." Zasmiala som sa a dala mu takú priateľskú po hlave. ,,Človek pri tebe niekdy nevie. Vždy si tak zvodne záhadná a nepredvídateľná."
,,Ty môj bobek, prečo by som ťa mala posielať do prdel..." nestihla som dopovedať a už sa mi prisal na pery. Bolo to parádneee. Nebudem to opisovať, lebo sa to nedá. V žiadnej knihe, čo som doteraz čítala to nebolo úplne presne vystihnuté. A poučenie? Knihy môžu klamať. Najprv Erik nemohol prísť na princíp lásky a potom som svoj najúžasnejší bozk nemohla pripísať bozku v žiadnej knihe.
Keď sme sa mali odpojiť, tak mi jemne zahryzol do spodnej pery a tak ukázal svoju dominanciu a vášeň.
Roztopene ako zmrzlina na slnku som naňho pozerala až dokým sa z neho nevydralo niečo typu: ,,Prečo som vlastne bobek?" Nezaregistrovala som com celú vetu, lebo ako som už spomínala bola zo mňa roztečená zmrzlina, ale myslím, že to znelo tak nejak.
,,Noo ani neviem čo ma to napadlo. Veď ma poznáš a vieš, že som tak trocha dosť nenormálna a teraz ti to potvrdím. Je to moje na špik kosti divné vyznanie lásky k tebe. Väčšina báb povie svojim milovaným napríklad macko, chrobáčik, chrústik alebo zlato, či dokonca muciačik, ale ja som ťa nazvala bobek. Môže byť? A teraz, keď som to vysvetlenie počula nahlas, tak sa mi to páči ešte viac. Buď sa s tým zmieriš, alebo sa s tým zmieriš. Nemáš na výber. "
,,Dobre, ale nenahneváš sa keď ja nebudem tak očarujúco originálny ako ty a budem ti hovoriť srdco? Viem že by to malo byť po správnosti srdce, ale moja babka vždy hovorila dedkovi, že ty srdco moje a mne sa to neuveriteľne páčilo. Milovali sa až do konca a ja chcem aby ich tradícia pokračovala a kolovala ďalej."
,,Ako len povieš," žmurkla som naňho.
,,Inak vieš o tom, že je jedna hodina ráno? Zajtra vstávame."
,,To nevadí, aj tak by som dnes už nezaspala. Poďme niečo robiť."
Nemohli sme vymyslieť čím by sme sa do rána zabavili a tak sme si zobrali do ruky mobili, zvalili sa na jeho posteľ a hlavy nám ožarovalo iba svetlo z telefóv. Appy sa k nám pridal a priľahol mi nohu. Bála som sa čo i len pohnúť, aby som ho nezobudila. Vonku bolo úplné ticho, lebo všetci spali. Poprezerala som čo nového je na Instagrame, Facebooku, Wattpade, We heart it, Polyvore, Snapchate a ostatných sieťach. Znova mi písal ten sused Rišo, ale ani som to neotvárala. Omrknem to zajtra.
,,Miška? Takže teraz spolu oficiálne chodíme?"
,,Áno, hlupáčik môj."

Tááákže babule :3 Dlho som nepridala časť ja viem, ospravedlňujem sa. Asi to poznáte, keď ste dva týždne po sebe niekde preč a víkendy tiež plné... proste užívam si prázdnin a písanie mi nejak vyfučalo z hlavy.  Teraz som sa zbadala a pomaly koniec prvého mesiaca. Ale to letí. Prajem vám nech tie prázdniny idú pomalšie, veľa smiechu a nových frajerov :DD
Ešte niečo. Mám tu pre vás súťaž, lebo som si všimla, že by ste voľaktoré chceli venovať časť. Už to nebude také ľahké ako doteraz, že ma len požiadate... :D Vymyslela som to tak, že kto napíše najlepší koment, tak dostane venovanie v ďalšej časti. Veľa štastia.