Až po uši

Nezvaný hosť

Takže zobudila som sa ako po prejdení parným valcom, ale tak čo už, keď som nespala sama. Erik ešte sladko odfukoval, takže som sa pomalinky opatrne vysúvala z jeho medvedieho objatia. Najprv som si oslobodila vrchnú časť trela, čo ešte nebolo to najhoršie, lebo milý pánko si cezo mňa v noci vyložil aj nohu a ja som sa hrala na jeho podušku.
Po piatich minutách boja s jeho končatinami som konečne zvíťazila a slávnostne si prehrabla vlasy, ktoré som si celkovo rozcuchala počas včerajších udalostí a spánku a tak... Nechcelo sa mi ísť zuby umývať, ani sa očesať,veď ešte mám čas podľa mňa. Síce vonku už bolo svetlo, ale tak to už cez leto chodí. Slnko nás nenechá cez prázdniny poriadne vyspať, pokým si nezatiahnem žalúzie plus závesy. Pozrela som sudcovským očkom na Erika a prezerala si ho. Tiahne z neho ešte festne a taký kandel musíme mať v izbe, že koniec.  Strapatý na mojej úrovni, natlačený na kraji postele, ako keby si ani nevšimol že som odišla, ale hlavné bolo, že sa usmieval. Usmiala som sa aj ja, pretože aj je jemu dobre, tak je dobre aj mne a išla otvoriť okno.
Vonku bolo dneska krásne... Vtáky si vyspevovali jedna radosť, ovanul ma príjemný svieži ranný vánok ale to asi len na nanosekundu, tak som si povedala, že sa trocha vystrčím z okna užijem si vetríka. Už som sa s mojou veľkou prdelou vyškriabala na parapetu, kde som sa uvelebila ako taká Rapunzel. Stačilo by mať o trochu dosť blonďavejšie a dlhšie vlasy, ale fakt len o trochu ( asi pol druha kilometra ). Chytila som sa niečoho čo trčalo zo steny a predklonila sa. Trčala som z okna jedna radosť, ešte že ma nikto nevidel (dúfam). Zrazu som pocítila že mi niečo pristálo na hlave, tak som to automaticky išla s rukami omacať, ale zabudla som že sa nimi musím držať. Jednou rukou som sa nakoniec pustila a pomaly sa blížila smerom k miestu dopadu zatiaľ neznámeho predmetu. Len nech to nie je hovno, len nech to nie je hovno... odriekala som si v hlave svoje nové životné motto a mantru v jednom.

,,Shit! Je to hovno! Zmrd! Fuj! Ty vták jeden dosratýhnusnýsprostý! Poď sem, ukáž sa! Ja sa ti pomstím ty malý smrad!" Robila som randál všetkým izbám naokolo.
Keď som sa konečne zas vpratala naspäť do izby, tak sa Erik ešte len zbieral na nohy.
,,Jau moja hlava. Čo robíš taký randál, srdco? Stalo sa niečo?"
,,Stalo! Pravdaže stalo! Ja som išla vyvetrať a osral ma vták!" ukázala som mu ruku s ktorou som identifikovala ten humus. Bobek sa len zasmial a poslal ma do kúpeľne, zatiaľ čo on sa znova vyvalil na posteľ. Kúpeľnu som si zajednala na trocha dlhšie, lebo som tam mala fakt dosť roboty s mojim výzorom a tak všeobecne. Zostatok dňa až po obed prebehol úplne v poriadku, podľa mojich predstáv. Najprv sme boli na raňajkách, kde nám dali rožok s nejakou nátierkou. Síce neviem čo to malo byť za nátieku, ale chutilo to fakt dobre. Radšej som sa nepýtala z čoho to je. K tomu bolo fajnovučké sladké kakavko, ktorého som si bola ešte dva razy načapovať a to je asi k raňajkám všetko. Veď predstavte si ma s plnou hubou rožku, v kútiku maslo a kakavo v ruke, ktorá čaká na povel priviesť túto úžasnú tekutinu do cieľa. Na konci jedálne sa zjavila Puška a s ľútosťou nám oznámila , že dnes sa vôbec nebude kúpať, lebo neviem čo. Nemala som čas sústrediť sa ne jej kecy plus na jedlo. Dovliekli sme sa na izbu, teda iba ja som sa vliekla, lebo raňajky som cítila až v ušoch (to sa len mne dokáže stať, že sa prejem ako prasa).
Nič, ale že absolútne nič sa mi nechcelo, tak som si ľahla na posteľ a začala čítať. Erik sa sťažoval, že ak olenivel, lebo neboxoval a teraz nebude v takej kondícii ako keď prišiel, tak sa pustil do tréningu. Bolo to úchvatné, ja som si tam len ležala a čítala zatiaľ čo on mi vytváral atmosféru pravidelnými údermi do  boxovacieho vreca. Milujem keď má niečo pravidelný rytmus. Je to úplne fuk čo ho robí, ale keď je pravidelný ak sa cítim ako v siedmom nebi. Takže rozmýšľanie normálneho človeka v takom tom starom vlaku, ktorý tak pekne pravidelne podskakuje: Mmm kedy už vystupujem, lezie mi to na nervy. A moje zmýšľanie: Takto by som mohla cestovať donekonečna.
To je ten rozdiel medzi mnou a okolitým svetom. Napríklad, keď som bola menšia, tak sme mali takú úžasnú staručkú húpačku ktorá príšerne vŕzgala keď si na ňu čo i len niekto sadol, preto nebola moc využívaná, ale ja čudo rodiny som ju milovala, lebo ma jej pravidelný zvuk upokojoval. Alebo kreslo. Od kedy sa pamätám sme mali v obývačke hojdacie kreslo (ktoré pravdaže tiež vŕzgalo o sto šesť) na ktorom som bola neustále a keďže môj otec strávil polovicu života za televízorom, tak mu to nehorázne vadilo a to kreslo dal preč. Vtedy som sa cítila ako keby mi zobral domáceho miláčika, ktorého som nikdy poriadne nemala.
Keď Erik prestal boxovať a išiel do sprchy, tak mňa už prestalo baviť čítať a presunula som sa na jeho posteľ. Zavrela som oči a trochu ma zmohlo dnešné spanie-nespanie. Ani som si nevšimla kedy a najprv som v podvedomí zacítila úžasnú mužskú vôňu sprchového a potom ma privalil, na čo som otvorila oči a výhľad mi kazila jeho ruka.
,,Nespíme spachtoš. Ja som tu ten chudák s opicou nie ty."
,,Ale ja som tiež niečo pila, moc som sa najedla a chce sa mi spať," povedala som priškrteným hlasom spod neho. ,,A momentálne si si tú opicu odcvičil a vysprchoval, tak mi nehovor, že ťa ešte niečo bolí bobek. Mňa má všetko bolieť, lebo si ma primagol ako muchu na sko." Zliezol zo mňa a ja som mohla konečne normálne dýchať.
,, Dobre to máš pravdu, ale mňa predsa ešte niečo bolí. Moje srdce."
,,Vidíš to, nemáš toľko piť!"
,,Bože ty si frflaňa," zasmial sa, ,, bolí ma preto, že som ešte dnes nedostal pusu od svojej milovanej a plus to včerajšie s otcom. Ale až by si chcela tak tú pusu si môžeš odčiniť."
,,Zajko môj, to myslíš vážne? Ty si trto! Poď sem."
Skončilo to tak, že ja som ležala na posteli, on bol obkročmo cezo mňa na štyroch a najprv sa mi pohrával s perami a potom sme sa len tak chvíľu na seba pozerali, no potom sa Appymu zdalo, že nie je niečo v poriadku, tak vyliezol za nami na posteľ a strčil sa medzi nás tým, že sa mi usalašil dole na bruchu. Len sme sa zasmiali, že psovi sa nepáči čo tu prevádzame, tak si nás len tak kedy sa mu zachce stopne. Erik zmenil polohu, ľahol si vedľa mňa a ruku si prehodil cezo mňa tak, že sa dotýkal spodného kraja podprsenky. Len som naňho pozrela so zdvihnutým obočím na čo on dal taký nevinný výraz, že on nič, ale tak nič som na to nepovedala, lebo sa nehýbal, iba mal tú ruku položenú. Takto sme ležali ani nie minútu a dvere sa rozčapili a v nich inštruktorka Štvorky. Skoro ma vykotilo a keby som na kraji postele, tak by som z nej určite spadla. Preiférne som videla Erikove vypúlené oči, ale priamy očný kontakt som chytila s inštruktorkou, ktorá sa netvárila som nadšene. Oprava. Teda vôbec sa netvárila nadšene.
,,Čo sa to tu prepánajána deje? Užaj z nej zlez ty fagan! Ja som to hovorila, že to takto nemôže byť na izbách. Pome, prac sa! Že sa nehambíte," dokončila som svoj prejav. Hovorí ako keby nás načapala pri niečom inom ako ležaní na posteli. Robí z toho bordel ako keby nievem čo, ale nevyzerá to moc dobre. Jediné šťastie, že bola taká rozrušená nami, že si nevšimla Appyho, ktorý sa ako keby premenil na kameň. Ona sa otočila a upaľovala po chodbe smerom k ostatným vedúcim a Erik sa na mňa pozrel rozšírenými zreničkami. Skoval Appyho do kúpeľne a utekal za svojou inštruktorkou, ktorá sa už medi tým vracala aj s Puškou.
,,To dievča ešte spí s plyšovým psom a ja nepotrebujem aby ju tu niekto za tých pár týždňov nabúchal. Veď má ešte len šestnásť a ja za nich nesiem zodpovednosť!" Kričala.
Hlasy sa pomaly približovali.
,,Ale Beátka! Pri čom si ich načapala? Spali spolu? Nie! Tak čo z toho robíš takú strašnú drámu," obhajovala nás Puška. Áno dobre som počula, bola to Puška. Po prvý krát ju milujem za to ( až dokým ma zas nezačne v bazéne šťuchať palicou nadávať, že malé deti plávajú lepšie ako ja).

Keď  inštruktorky sedeli na mojej posteli rovno oproti mne s Erikom, tak mi srdce bilo ako po dvanásťminútovke, ktorú behávame vždy na začiaktu roka na telesnej.
,, No mám aký dojem, že ste si spravili okolo seba poriadne haló, lebo toto vám len tak neprejde. Smozrejme, že vás rozdelíme a poďakujete sa tuto kolegyni," povedala a ukázala na Pušku, ,,že vám nedám nijaký trest. Tak sa môžte pomaly začať baliť a zajtra ráno po raňajkách príďte, povieme vám kam vás presunieme." S tým sa zdvihli a odišli. Len čo zavreli dvere, tak Erik začal nadávať, najprv pre seba, potom nahlas a nakoniec to pekné slovo zakričal von oknom. Tam sa opieral o parapetu a pozeral na príjazdovú cestu po ktorej išlo nejaké auto. Keď ho zbadal, tak mu zamrzla mimika a otočil sa na mňa s rozšírenými zreničkami.
,,Je tu!"
,,Kto je tu?" opýtala som sa.
,,Už je tu."

Babky mojeee <3 Moc sa ospravedlňujem, viem, že som vhodný kandidát na ukameňovanie, lebo nepridať nekonečne extra dlho (mesiac) novú časť.... Vôbec sa mi nechcelo a wattpad som ani neotvárala (radšej) a začala som strednú, takže aj to dalo zabrať. Dúfam, že sa nehneváte a medzi časom vás moja story neprestala baviť :)