Až po uši

Návšteva

Už som sa dávno prezliekla do pyžama, vydýchla si, že neprišli a čítala. Erik sa hral s Appym, čo ma dosť rušilo, ale aj tak som sa dnes nemohla poriadne sústrediť na to čo čítam.
Knihu som odložila a pozerala sa na tých dvoch ako lietajú po izbe a jašia sa.
,,Ako dnes bolo?" Spýtala som sa Erika.
Otočil sa na mňa s úsmevom a prestal dávať pozor, tak Appy využil svoju chvíľu a zakmasol sa mu do ruky. Chvost sa mu vrtel zo strany na stranu a tváril sa, žs je hrdý sám na seba, aký husársky kúsok sa mu podaril. Erik sa vymanil z jeho zovretia a prišiel ku mne. Ja v pyžame na posteli medzi rozhádzanými perinami a on tak dokonale upravený a oblečený ešte v drahých teplákoch.
,,Som rád, že sa pýtaš."
,,Veď chcem vedieť ako sa ti darilo. určite si tam medzi nimi hviezdil."
Trocha sa začervenal.
,,Tréner ma pochválil, ale inal som nevytŕčal z radu. Všetci boli dosť dobrý, len Lucia zaostávala. Ale ona je šikovná, zachvíľu sa to doučí."
,,Videla som. Taká pekná blondínka, že?"
,,Áno, to je Lucia."
,,Inak všetko v poriadku?"
,,Áno v úplnom. Nemyslel som si, že sa dostanem do bazéna bez zaspätkovania a spomienok, ale išo to všetko ako po masle. Konečne som si poriadne rozcvičil vo vode ramená po dlhej dobe. Bola to úplna bomba. Už sa teším na zajtra."
,,Ja nie. Asi sa radšej zašijem v lochu."
,,Ako? V lochu? To je kde ?"
Zasmiala som sa, že nepochopil loch a pokračovala v rozhovore.
,,Takže dobre bolo, hovoríš."
,,Áno a už to neomieľaj dokola. Zmeňme tému. A čo tak tí chalani."
,,Akí chalani?"
,,No veď z večere? Ty ich poznáš, alebo?"
,,Nie nepoznám. Prečo?"
,,Keď si ich pozvala."
,,Toto zas nechcem riešiť ja."
,,Tak ok," povedal pri naťahovaní boxerských rukavíc.

Celou izbou zneli úderi do boxerského vreca. Ja som relaxovala a snažila sa naladiť normálne rádio na mobile, lebo sa tu nudím. Nič normálne tu nechytám. Dáta som mala doteraz vo voľnom čase neustále zapnuté, ale došiel kredit, tak sa snažím apoň o normálnejšiu hudbu z rádia. Chytám tu len stanice s hitmi, ktoré frčali asi pred sto rokmi. Môžem sa po izbe prechádzať koľko chcem, ale Európu2 tu asi tak skoro nechytím.

Zrazu niekto zaklopal na dvere a som presne vedela kto. S malou dušičkou som išla otvoriť.
,,Tak sme tu." Ozval sa jeden z nich a začali sa tlačiť dovnútra bez môjho súhlasu. Chcela som ich nejako mierne otočiť naspäť, ale už sa to nedalo.
Posadali na moju posteľ ako lastovičky. Erik sa k nim pridal, tak som si sadla na jeho posteľ. Pozerali mna mňa tri páry očí a bolo ticho.
,,No tak..." začala som.
,, Chceli sme sa zoznámiť," začal jeden z nich.
,,Tak ja som Lukáš a toto je Peťo. Videli sme ťa plávať. Ale najlepšie bolo ako si strelila tej malej."
,,Áno, teraz ťa nikto nevolá inak ako Facana. ".
,,To za tú facku," dopĺňali sa.
,,No tak to je super. Teším sa z toho."
,,Inak koľko máš rokov?" Pýta sa Peťo.
,,Pätnásť, prečo?"
Lukáš tak nechutne zapískal.
,,Na pätnásť máš super telo."
Tak už ma vrcholne nebavia. Nech radšej zalezú tam odkial prišli.

,,Aha dík. Ale asi už pôjdem spať, tak by ste mohli ísť, prosím?"
,,Prečo? Veď je málo hodín. Noc je ešte mladá."
To čo je za otrepanú frázu.
,,Tak idem na to takto. Poznáš miesto, kde chytám wifi, alebo normálne rádio? Až nie, tak dobrú noc."
,,Ale pravdaže. Poď."
Nečakala som, že to takto dopadne. Myslela som si, že sa tu na okolí dá chytiť akurát chrípka.
Peťo sa už staval, tak som za nimi vybehla len v teniskách a pyžame.

Vonku už bola tma ako v rohu a my štyria sme sa kydali cez pozemok tábora.
,,Počkaj, pomalšie. Nestíham."
,,Až mi teraz za behu vypadne mobil do tej zeliny, tak vás Boh ochraňuj. Budete tu loziť po kolenách a hľadať ho. Centimeter po centimetri," ozval sa konečne Erik.
Lukáš ešte zrýchlil a namieril si to rovno na plot. Čudovala som sa, že kam smeruje, ale v poslednej sekunde som uvidela dieru a predrala sa ňou. Chalanom to išlo lepšie ako mne, lebo ja som si odrala rameno. Trocha mi tieklo, ale nechcela som ich stratiť, tak som sa kôli tomu nezastavovala.
Terén sa zrazu zmenil z hladučkej trávy, na mišung hliny a štrku.
,,Kam ideme?" Snažila som sa vyzistiť. Nie som zvyknutá trepať sa v tme .
,,Tak mi aspoň povedzte, že kedy tam budeme."
,,Pššš, teraz ticho a pridaj," zašepkal a zrýchlil.
Bežali sme ešte asi minútu a potom konečne zastali pred stromom.
,,Tak, tu to je."
,,Jako čo tu mám hľadať? Tú wifi? Na strome? Čo vám šibe?"
,,Ale áno. Wifi bude neskôr, teraz rádio."
,,To sme sa sem hnali kôli rádiu?" Erik sa začal smiať.

,,Tam na strome chytíš všetko."
Chalani sa začali šplhať a ja som zdola pozerala ako sa ťahajú na strom.
,,Akože dobrý vtip. Tam nejdem. Čaute."
Čakala som že zlezú, ale nič. Zostalo len úplné ticho a ja sama pod stromom, potme, v pyžame.
,,Chlapci? Kde ste ?"
Nikto sa asi dve minúty neozýval a potom našťastie odpovedal Erik .
,,Poď hore. Je tu wifi."
,,Oh vážne? Ale ja nevyleziem. Ako tam mám vyliezť?" Hovorila som počas prvého pokusu lezenia na strom.

Už som sa dostala kúsok nad zem, keď som sa zasekla a ani dole, ani hore.
Nakonie Erik zliezol podo mňa a potlačil ma. Bolo mi to neuveriteľne trápne, ale je to tak.
Keď som bola na vrchu čerešne, usadená na pristavanom prístrešku tak som si konečne vydýchla.
Wifi tam naozaj bola, ale s menom: rodinakupkovcová.
,,Emm, toto asi nie je verejná. Ale potrebujem heslo."
,,Dasty."
Začala som sa smiať na plné ústa.
,,Oni majú ako heslo meno svojho psa?"
,,Áno. Starší, bezdetný pár. A majú neuveriteľný dosah wifi. Chytáme ju až cez celú záhradu. Teraz sme na ich pozemku. Nebojte sa, na úplnom konci. Sem nechodia."

,,Tak toto bol dnes zážitok. Behať potme, liezť po stromoch, vlámať sa na cudí pozemok a ešte k tomu s pripojiť na ich Wifi. Inak keď sme utekali, tak som si skoro vyvrtol členok."
,,Áno,to bol deň. Super, "zamrmlala som, lebo som už chcela spať.
,, A poviem ti jedno tajomstvo. Povedali mi ale, že ti ho nemám hovoriť. "
Za minútu mu to nedalo a povedal ho aj bez môjho počiatočného záujmu.
,,Vieš o tom, že na tej čerešni mali nabité schodíky a ty si sa šplhala ručne? Ja som ti to chcel povedať, ale oni mi to zakázali, lebo sa chceli pobaviť."
,,Ako? Čo? Ste odporný. Ja som sa tam šplhala ako taká krava a boli spravené schody? Už sa dnes nerozčulujem radšej. Dobrú."
,,Ja som ti to chcel povedať, ale oni mi zakázali, že či vylezieš. Veď som ti potom prišel pomôcť, tak sa nehnevaj."
Bola som ticho, ale spať sa mi už nechcelo.

,,A nemáš nechutnú riť. Je presne akurát." Zamrmlal si pod nos, obrátil sa na druhý bok a ja som sa škerila do tmy.