Až po uši

Vonku s chalanmi

,,Nejdeš nejako neskoro?" Opýtala som sa Erika, ktorý ešte len otváral dvere. 
,,Toška meškám, lebo som stratil pojem o čase."
,,No tak troška u teba znamená hodinu?"
,,Prepáč. Vieš čo? Zoberiem ťa za to na zmrzlinu."
Síce to nie je veľké odčinenie, ale aj tak poteší. Veď prečo si nedať zmrzlinu zadarmo, že?
,,Dobre, tak platí."
Potrebujem všetko vedieť o tej potvore čo bola s ním. Nie, že by ma to zaujímalo, no dobre, zaujíma ma to. Neviem prečo, ale potrebujem o nej všetko vedieť. V čom je lepšia ako ja, v čom je horšia a tak.
,,No ako bolo? Čo ste robili? Kde ste boli? Aká je?"
,,Áá bolo celkom dobre. Nič sme takého nerobili. Boli sme vzadu na jazere a je v pohode."
,,Povieš, že bolo celkom v dobre a že je v pohode a zdržíš sa o hodinu viac?"
,,Áno a čo vyzvedáš? To nie je tvoja vec s kým som a kde som. Tak sa prosím do mňa nestaraj."
Asi som to už prehnala, ale nevyzeral, že by mal moc dobrú náladu už predtým. Asi mu nebolo tak fajn ako povedal.
,,Ja som chcela byť len milá, priateľská a porozprávať sa s tebou."
,,Ježiš prepáč. Mám náladu pod psa. Viem, nemal som na teba vyletieť, ty za nič nemôžeš."
,,Neboj sa, odpúšťam ti. Ani som sa na teba nehnevala, takže nemám ti čo odpúšťať. Poď sem ty moja kôpka nešťastia a zlej nálady," povedala som a otvorila náruč. Erik ma objal a ja som ho humoristicky začala hladkať po upravených vlasoch so slovami: ,,Môj majinký."
,,Nemali by sme už ísť ?" Ozvala som sa po minúte hladkania.
,,A kam?"
,,Ide sa s chalanmi von, ty nejdeš? Veď hovorili, že berieme aj teba."
,,Jáj no už viem, niečo mi spomínali."
,,Tak ideš?"
,,Dneska som mal dosť ťažký deň a som na smrť unavený, ale nepochybuj o mne zlato," povedal a žmurkol na mňa. ,,Ja na tú únavu zabudnem pri pomyslení na dnešný večer."
Povedal mi zlato a kolená ma neposlúchli a aj napriek môjmu nesúhlasu sa zoželatinoveli a nevedela som čo so sebou.

Ku stromu sme museli utekať, čo som bola nerada, lebo som mala kaki nohavice, čierne tielko a sandále v ktorých sa čertovsky zle chodí a nie ešte ponáhľa.
Už sme boli pri strome a nikde nikoho, len my dvaja.
,,Prosím ťa, koľko je hodín?"
,,Je desať päť. Už tu dávno mali byť."
Na to, že je leto, je dosť tma. Nemám moc rada tmu a hlavne keď som v lese.
Zrazu v kríkoch niečo zašuchotalo a ja som sa začala báť. Ja viem, že som ako malé detsko, ale ozaj to tam pôsobilo ako z nejakého hororu. Horory pozerávam len cez prázdniny so sestranicou a to tak, že si držíme pred tvárou podušku, aby sme si mohli zakryť oči, keby niečo. Ale najlepšie je, keď sa nám potom chce ísť na vecko. Obidve zabalené v dekách všade pozažíname svetlá, aj keď polovica domu už spí a so strachom sa zakrádame dolu schodmi k dverám.

Potom sa ozvali nadávky a z porastu vystúpila len tmavá silueta.
,,Emm kto si, a čo tu chceš?" Ozval sa Erik a bolo na hlase počuť, že mu tiež nie je všetko jedno.
,,Ja som Denis."
,,A čo tu chceš Denis?"
,,No mňa Peter poslal pre vás, lebo naši šéfinkovia si myslia, že je vtipné dať nám neohlásenú službu práve dnes večer."

Na ceste nás čakalo auto so štyrmi chalanmi.
,,Čau Denišškoo, nasadajte " pozdravil jeden z chalanov v aute.
,,Nevolaj ma Deniško, lebo ja mám v mene S a nie Š," zlostil sa.

Šoféroval Lukáš, vedľa vodiča si sadol Denis a v zadu boli traja chalani. Ako sa tam mám narvať ešte ja s Erikom?
Dopadlo to tak, že sa na zadné sedadlá vedľa seba natlačili štyria chalani a ja som sedela tomu štvrtému na kolenách.
Celú cestu som sa modlila.
Po prvé - nech tú zbesilú jazdu devedesiatkou cez rôzne zákruty a kopce prežijem.
Po druhé - nech s nami ide von aj nejaká baba, lebo sa necítim práve najlepšie sama s chalanmi.

Boh moje motlitby vyslišal a našla sa tam aj jedna baba. Ešte len som vystúpila vyhrkaná z hroznej cesty autom a už mi pchala do ruky plechovku s pivom. Otvorila som si ju a schuti si odpila.
,,Čau, som Sila."
,,Ahoj, Miša," predstavila som sa
Chalani išli popredu a ja som sa medzi tým rozprávala so Silou. Rozhodne nebola úplne triezva, ale zas nebola ani nejak moc pripitá. Chichotala sa aj na tom čo nebolo smiešne, ale inak sa nejak jej stav neprejavoval. Chodila normálne rovno a rozprávala dobre. Dokonca lepšie ako ja v triezvosti.
Sila mala sýto ryšavé vlasy a úplne bielu pokožku, ako keby sa jej slnečné lúče tento rok ani nedotkli.
,,Môžem sa niečo opýtať?" Nedalo mi.
,,Jasné daj," povedala a plechovka sa pokrčila pod nátlakom jej rúk ako papier, len s väčším rachotom.
,,Dáš si ?" Ukázala na ruksak. ,,Mám tam plno pív a musím to odľahčiť. ,,Kto to bude stále vláčiť so sebou?"
Pokývala som hlavou na znak súhlasu a tak vytiahla jedno pre seba a jedno pre mňa.
,,Ty sa voláš Sila normálne? Alebo?..."
Zasmiala sa a povedala: ,,Nie, ja som celá nenormálna."
,,Nie, tak som to nemyslela. Ja len neviem ako sa to mám opýtať.Veď pochopila si mojej otázke nie?"
,,Moje oficiálne meno nie je Sila. Je to skôr taká prezývka, ktorú používam častejšie ako meno."
,,A ako si k nej prišla?"
,,No ja som v papieroch Silvia, ale polovica ľudí ma pozná ako exotickú neodolateľnú a nenormálne krásnu krásku menom Sila,"zasmiala sa na vlastnom vtipe a pokračovala.
,,To raz bol Denis spitý pod obraz boží a chcel ma okríknuť Silva, ale zaplietol sa mu jazyk a vykríkol len Sila. Odvtedy mi tak chalani začali hovoriť a tak mi to aj prischlo. Denis prvý raz pil a takto to dopadlo. A otázka za otázku, ok?"
,,Dobre," súhlasila som.
,,Ty chodíš s tým sexošom?"
,,Akým?"
,,Veď s tým tmavovlasým čo prišiel s vami."
,,Myslíš Erika? Nie nechodíme spolu."
,,To fakt? Veď vieš ako na teba stále pozerá?"
,,Nie, nevymýšľaj si a daj sem radšej ďalšie pivo."
,,Ej to sa mi páči. Dnes bude ešte sranda. Ale späť k nemu."
,,Pozri ! Aj teraz pozerá,"ozvala sa zas po chvíli.

,,Poďme hrať hru Nikdy som... ," navrhol Erik.
,,Čo je to? "
,,No to sa ide po rade a každý povie, že nikdy som, napríklad nepila vodu zo záchoda a tí čo pili sa musia napiť," pustila som sa do vysvetľovania.
,,Dobre, ale poďme hrať tak, že si to možno robila a povieš nikdy som," vysvetľoval Denis.
,,Bože ty vysvetľuješ ako naša geografičkárka. Odveci a odkonca."
,,No myslím tým, že si napr včera jazdila na koni a teraz povieš, že nikdy som nejazdila na koni a potom sa napiješ."
,,No, veď uvidíme, poďme už hrať," povedal Erik.
,,Začínam," pridala sa Sila, ,, nikdy som neliezla na strom za búrky."
Traja chalani sa napili a fľaša sa posunula do ruky mne.
Takže som na rade, čo si vymyslím?
,,No tak nikdy som neskákala do bazéna z miesta, kde bolo zakazané."
Všetci sme si upili. Nepodávali sme si malinovku, ani žiadnu sódu, ale fľašu vodky. Každý mal v ruke ešte svoje vlastné pivo, ktorým zapíjal svoje nikdy som.
,,Nikdy som negrcal v autobusi do čapice, lebo som si zabudol sáčik."
Zasmiali sme ešte viac, keď sa Denis napil.
,,Ja som nikdy nespadol pred dievčaťom, keď som hral veľkého machra."
,,A pre baby?"ozvala sa Sila.
,,Veď si to len prehoď do opačného rodu."
Ja som si upila aj dva krát, lebo moje trapasy sa na jednej ruke nedajú zrátať.
,,Nikdy som si neprdol tak hlasno, že to bolo počuť u susedov."
,,Nikdy som...

Večer pokračoval v ozaj bujarej nálade a keď z fľaše zmizla posledná kvapka tvrdého, prešlo sa na starú známu hru Fľašu.
,,Miša točíš!" Hulákal Peter.
Zatočila som fľašou, popri čom sa mi aj hlava zavrtela a na moment som nevedela kde je sever a kde juh, ale hneď ma to prešlo. Pivo čo som držala v ruke som si radšej položila k nohám.
,,Lukáš, padlo to na teba!" Vykrikoval Denis, ako by sme mali všetci na očiach slepecké okuliare.
,,Dobre, "začala som, ,, tak čo si vyberáš?"
,,Odvaha."
,,Tak si vyzleč gate, na jednej nohe docupkaj ku kľučke a olíž ju."
...
,,Miša, padlo to na teba. Čo si vyberáš?" Opýtal sa Denis.
No pravdu už určite nie. Poučila som sa z minulých kôl. Myslela som si, že mi dajú meno môjho bývalého frajera, alebo tak, ale najprv som dostala otázku či som práve oholená a potom sa ma pýtali aké vložky používam. Nič trápnejšie si nemohli vymyslieť, tak som musela odpovedať.
,,Odvaha."
,,Eejj, niekto nám tu začína chytať guráž. Dobre tááákk... mm počkaj, neviem, " zbytočne to naťahoval a obzeral sa po miestnosti. Ja som vedela, že má dávno vymyslené niečo nekalé, lebo sa usmieval od ucha k uchu, ale snažil sa zahrať, že si úlohu práve vymýšľa.
,,Mám to! Daj Erikovi pusu."
Ani sa nestihli spamätať a moje pery sa dotkli Erikovho líca.
,,Heeejj to neni fér. Proti pravidlám. Odkedy sa dávajú bozky na líca? Toto bude chcieť horší trest."
,,Francuzák, francuzák, francuzák..." začal Lukáš a postupne sa pridali všetci, až skandovala celá partia.
No čo už, dobrovoľne som to s nimi začala hrať. Poriadne som si odpila z piva, aby som trochu zdržala čas a milimetrík sa ukľudnila, ale skôr naopak. Moje srdce začalo biť ako splašené a od radosti som nevedela čo robiť.
Nakoniec Erik prišiel bližšie, pozrel sa mi do očí a čakal čo dostane. Pomaly som sa približovala a keď som zacítila jeho dych na mojich ústach, tak som zavrela oči a nechala nech situáciu prevezme spontánnosť. Ruky sa mi samé od seba položili na jeho ramená, aby som sa trocha podvihla a lepšie naňho dočiahla. Chutil trocha po tvrdom, ale to mi nevadilo, bolo to super.
Bože! Aký zmätok musím mať v ústach ja? Veď pila som pivo, potom tvrdé, na to čipsy a zas pivo. Radšej som bozk ukončila, lebo som si nebola istá chuťou mojich úst.
Keď sa naše pery s mľaskotom od seba odpojili všetci začali fujkať, len Sila tlieskala ako o život a pískala.
Ja som sa začervenala a Erik sa s blaženým úsmevom vrátil na miesto. Takže to nemohlo byť až také zlé.

Prepáčte baby, viem, že som sľúbila novú časť už na včera :/ ale vtedy som mala napísané trištvrte z novej časti a chvíľu na to ma odhlásilo z Wattpadu a 13 zmizla :( Myslela som, že niekoho zaškrtím. Viem, že za to nikto nemohol, ale bola som tak neuveriteľne nasratá, že som nemala chuť písať to v ten deň odznova :'(
Ale už je všetko ok, časť napísaná, známky uzavreté. Raj na Zemi ♡♡ radosť žiť :33
Posielam vzdušnú pusu a pozitívnu energiu pre tých, čo sa z posledných síl snažia vyžobrať si lepšie známky na výsvedčku ;) :* :'D