Až po uši

Tak toto je zlý sen

Sobota ráno, prvý prázdninový víkend, všetci sedíme za stolom . Všetci znamená ja, moja mama, otec a brat . Raňajkujeme a otec sa asi rozhodol, že nás má už dosť, tak nás chce poslať na tri týždne do tábora . Šestnásť rokov mám o tri mesiace a mňa chce dostať do tábora. Ani za svätého. Jediné čo od neho chcem je, aby som si mohla urobiť skorej vodičák a odcestovať od nich. Mama sa venuje nejakému skladaniu papierikov, celý deň len presedí za stolom a vymýšľa nové tvary a vzory . To je práca čo ? Ale poviem vám jedno. Je málo platená -mne to nestačí. Otec je posadnutý stavaním miniatúrnych lodiek do sklenných fliaš a brat je závislák na technike. Či už ide o mobily, počítače, MP4. Pripadám si, ako keby som v nejakej divnej americkej rodine.....A ja? Nemám nijakú úchylku ako zbytok mojej úžasnej rodiny, tak vám teda poviem čo najviac neznášam. Neznášam nafúkaných, afektovaných ľudí, ktorí keď majú peniaze a sú z Bratislavy môžu všetko, ďalej neznášam plávanie a ešte rastliny. Všetky kvety čo mi mama dala do izby s myšlienkou, že sa o nich postarám skončili v koši. Suché, ako inak. Veď som tínedžerka ako sa patrí nie? No, ale naspäť k tomu sobotňajšiemu ránu.

,,Martin vybral si si tábor ?"spýta sa brata, ktorý čumí do mobilu, z uší mu vyvreskuje nejaká nechutná hudba a popri tom robí niečo s tabletom. ,,Áno ". ,,Dobre a ty Miška ?"povie a otočí sa na mňa . ,,Nie nikam nejdem , to hádam vieš ." ,,A čo tak záhradnícky tábor?" navrhne mama. Pre Boha ! Čo si o mne myslia , to by som neprežila . Myslia si že sa na mne budú dobre baviť ? Nie ! Budem tú ich blbú hru hrať s nimi . ,,Nie do záhradníckeho nejdem , tam nech si ide niekto iný , vieš čo ? Radšej plavecký !" Povedala som tak sarkasticky, až to bolo divné. Týmto pre mňa tábor zhasol, ale len nateraz .