Až po uši

OOPPS zlý košík

V tomto tábore neprejde dňa kedy by som niečo nedomrvila, alebo sa niečo neudialo. Ani dnešok nie je výnimkou, ale všetko pekne po poriadku a s kopou detailov.

Začiatok dňa bol normálny, vstala som hore riťou (čo sa mi stáva dosť často) a Erik tiež. V tichosti bez dotykov sme si umyli zuby a išli na raňajky. Potom bolo prvé plávanie a tam sa to začína. Už ma mala Puša aj celkom rada a začala ma dokonca chváliť. Síce nie stále, ale tak raz za čas, aby som si o sebe moc nemyslela. Už mi plávanie išlo a začalo ma dokonca aj dosť baviť. Nie je to také strašné ako som si pred táborom myslela.
Najprv sme mali klasika rozcvičku, potom nám prikázala dať si dve dĺžky za čo najrýchlejší čas a že sa ideme učiť niečo nové.
To niečo nové boli skoky. Myslela som, že veď balada, nie? Nič ťažké. Deťom to išlo jedna radosť a ja som bola na rade posledná. Pušu som pravdaže nepočúvala keď vysvetľovala o aký skok sa jedná a ako máme správne držať ruky. Veď celá ja. Radšej som sa pozerala na Štvorku. Hľadala som medzi plavcami Erika a nemusela som tam čumieť dlho, lebo jeho ramená a havranie vlasy by som spoznala aj na kilometer.
,,Oranžová," ozvala sa (aj keď ma mala o milimetrík viac ako na začiatku stále volala ma tak isto) ,,kam pozeráš? Si na rade."
Rýchlo som sa snažila utriediť si v hlave jej príkaz, ale rozum ma nie a nie poslúchať. Ešte chvíľu som tam stála ako teľa a pokúšala sa rozpamätať si našich chalanov minulý rok na kúpalisku ako skákali šípku, či rybičku? Netuším ako to volali oni a neviem ako to nazvala Puša.
Dúfam, že to bude to isté. Ruky som sebavedome vystrela a bez menšieho zaváhania som sa vrhla vpred. Ale nie hlavou kolmo na vodu. Troška to asi nedopadlo tak ako malo, lebo na bruchu som pocítila strašné štípanie, pleskla som o hladinu ako bláznivá a všetok hluk a špliechanie vody sa na pár sekúnd zastavilo. Keď som sa vynorila z vody bolo v plavárni akosi tichšie, ale neriešila som to. Pomaly som zdvihla zrak na Pušu stojacu pri okraji bazéna. Myslela som, že na mňa pozrie spod nevytrhávaného obočia a bude krútiť hlavou akože Miša zas si to zvorala, ale ona len vypliešťala oči. Všetci vypliešťali oči. Paráda, zas na mňa všetci pozerajú. Už zas, ako keby mi minule nestačilo. Pomaly, ale ozaj pomaly som sa otáčala na bazén, kde trénuje Štvorka. Prdele ! Aj tam na mňa väčšina ľudí pozerala. Ale čo ma prekvapilo, Erik nebol ako jediný v bazéne ale vonku a držal ho Lukáš. Len som naňho zdvihla obočie v nemej otázke čo robí a znova sa pridala k svojej skupine. Trocha nezyčajné djopoludnie, ale myslím, že som si už zvykla.

Pred obedom som sa ešte stavila pri automate, aby som si kúpila kávu. No nie celkom kávu, ale nejakú sladkú mliečnu žbrndu ako to mám rada. Stála som tam len v uteráku, lebo sme pred chvíľou vyšli z bazénov s horúcim plastovým pohárikom v ruke. Skoro som sa opálila, keď ma môj bobek okríkol z druhej strany chodby. Otočila som sa za hlasom a on už upaloval smerom ku mne. Tiež asi išiel čerstvo z bazéna, lebo vlasy mal mokré, ale na rozdiel odo mňa mal prezlečené aspoň galoty. Teraz sa určite pýtate a čo tričko? No tričko nič. Jednoducho žiadne nemal, čo ma celkom tešilo. Ako bežal cez chodbu, tak vlasy mu lietali zo strany na stranu. Predstavte si ho ako hlavného herca Pobrežnej hliadky, len s Erikovou hlavou. V červených gatiach k vám beží krásavec. Skoro ako vystrihnuté z Baywatch-u, len na jednu drobnú zmenu. Kúsok predo mnou, mohlo to byť tak päť metrov, Erika zradili jeho žabky čo mal na nohách a spadol na zem ako vrece zemiakov s ešte takým divným žuchom. Myslela som, že tú kávu čo mám v ruke vylejem a začnem sa od smiechu váľať po zemi, ale nechcela som mu to urobiť. Kto vie, či sa mu nič nestalo, ja sa tu smejem jak pako a pozerám ako sa stavá zo zeme. Vždy keď si niekto niečo spraví, tak sa smejem. Ja neviem prečo, nemôžem za to, ale príde mi to neuveriteľne vtipné. Mama ma za to strašne karhá, ale nepomáha jej to. Smiala som sa aj keď som brata prinútila, aby sme sa obidvaja zviezli na jednom bicykli, pričom som sa pohla, Martin stratil rovnováhu a tak blbo sme spadli, že si privrel prsty pod bicyklom. To ste nechceli vidieť. On plakal, ja som sa smiala a suseda čo to videla len zalamovala rukami. Ale to bolo pár rôčkov vzad.