Až po uši

"Juuhuu"

Moja hlava, hrôza. Čo som do prdele včera ro... Už to mám, veď ja som išla von s chalanmi. Bože, ja ich asi zaškrtím. Načo som tam išla? Bolo mi to vlastne treba? Kde je Erik? Kládla som si nepodstatné otázky.
Išla som si umyť zuby, aby som sa zbavila hrôzy v ústach, ale tú chuť som neprebila ani desiatimi minútami drhnutia chrupu. Vrátila som sa do postele, zastrela všetky žalúzie a nachystala sa na medvedí spánok. Ešte nikdy som to takto neprehnala. Síce si zo včerajška skoro nič nepamätám, ale muselo byť veselo.
Už som bola v stave medzi bdením a spánkom, keď niečo začalo hulákať na celú miestnosť a myslela som, že mi vybuchne hlava . Aj pes sa pridal k rámusu a to bolo pre mňa doslova mučenie. Vyšprintovala som z postele, aby som sklapla to čo vydávalo hrozný zvuk a zistila som, že to bol Erikov mobil. Na displeji svietil Tatko. Nechcela som hovor zrušiť, tak som mu mobil nadstavila na tichý režim. Aj pes stíchol a ja môžem ísť konečne vyspať svoju opicu.
Jak na potvoru zas vbehol do izby Erik, ktorému voda ešte kvapkala z vlasov a s uterákom cez boky si ma prezrel. To ma nenechajú vyspať?

,,Vieš ako ma dnešná voda prebrala? A tréner ma navyše pochválil."
,,Áno, ok, hreje ma to pri srdci, ale ja chcem spať. Prosím si len ticho, tmu a pokoj. "
,,Eejj naša kráľovná večierkov to včera trochu prehnala čo? A teraz vstáva riťou."
,,Nechaj ma spaať," otočila som sa tvárou k stene.
,,Keby vieš, čo si včera vyvádzala."
,,Mmm," zamrmlala som s hlavou pod paplónom. Dlho som tak nevydržala, lebo by som mala potom odokryté nohy. Nepochopím logiku 'paplónistov'. WTF ? Prečo robia paplóny také krátke? Som nasratá na celý svet a chce sa mi spať. To je u mňa vražedná kombinácia, takže keď Erik neprestane otravovať, uvidí zázračnosť mojich nechtov medzi jeho očami. Čo mi hovorí, že by som si ich mala prelakovať.
,,Tak ja ti to poviem," pokračoval aj napriek môjmu počuteľnému nesúhlasu. Zavrčala som a otočila sa naňho.
,,Rýchlo to vyklop do čerta a nechaj ma spať."
Len sa uškrnul a začal.
,,No vyzeráš, že si nič nepamätáš."
,,Eej to mi je novinka. Fakt?"
,,Dobre, dobre, moc sa nepajeď. Hrali sme Nikdy som a Fľašu, pili sme, bolo veselo, ale to si bola ešte celkom v pohode. Potom ako sme už mali ísť domov, tak si sa zvalila na zem a hovorila, že tvoje nohy sú ako želatina a po želatine sa zle chodí, lebo sa to šmýka. Nemohli sme ťa dostať na nohy a neustále si mlela niečo o tej želatine. Tak som ťa zobral na ruky a niesol do auta. Ty si len vískala a tvárila si sa dosť divno. Začala si spievať, že mám šestnásť a som kráľovna. Potom sme konečne nasadli do auta a ty si sa posúvala z mojich kolien na kolená všetkých ostatných chalanov čo sedeli vzadu. Zrazu si dala všertkým francuzáka. Oni sa bavili, ale ja som pravdaže odmietol. Využívať opitého človeka..."
,,Nerob si zo mňa riť, dobre? Ako hento som robila?"
,,Áno. S plnou vážnosťou," povedal a hodil taký vážny úradnícky pohľad.
Po chvíli mu začalo cukať s pravým kútikom. Ja už som sa začala zamýšľať čo som to porobila, keď vyprskol v obrovský záchvat smiechu.
Myslela som, že ho zabijem. Najprv ma budí a potom ma k smrti nalaká. Už som sa k nemu rozbehla, že ho asi priškrtím, ale sám mi uľahčil robotu, lebo sa od smiechu zosypal na zem a lapal po dychu. Zostala som nad ním stáť s prekríženými rukami a drsným pohľadom.
,,Toto si ako predstavuješ? Vieš ty vôbec ako veľmi dievčatám záleží na tom aký zanechajú dojem? Erik ja ťa zabijem!"
,,Ale keď ty si mi to zhltla aj s navijakom," ozval sa zo zeme, ,,bola si taká rozkošná ako si rozmýšľala, či je to pravda."
,,Eriikk," zatiahla som detsky.
,,Áno?"
,,Neser ma," precedila som medzi zuby. ,,Ja si nepamätám čo bolo po fľaši. Prosím povedz mi to."
,,Ale nič extra sa nestalo. Len si zaspala a tak sme ťa niesli do auta. Nezobudila si sa ani keď sme ti omylom buchli hlavu, keď sme ťa pasovali dovnútra. Dosť tvrdo si zaspala."
,,That's all?"
,,Úplne všetko. A inak inštruktorom som povedal, že ti ráno zostalo trochu zle a zhltli mi to, ale povedali, že keď sa do druhého plávania neukážeš, tak sem pošlú doktora, aby sa na teba pozrel. Na tvojom mieste by som vyšiel z izby. Doktor zistí, že si pila, lebo nie je sprostý a zbytočne narobíš všetkým problémy."
,,Ale veď musím?"
,,Áno, musíš."
,,Idem na obed. Ideš tiež, alebo ti mám niečo doniesť?"
,,Nie, idem."

Nejak mi jesť nechutilo, začínalo mi byť blbo a v hlave som mala riadny bordel. Nie žeby ma bolela, ale nemohla som riadne rozmýšľať.
Do bazéna som sa vliekla ako v súdny deň aj s delfínkovou osuškou, ktorú mi požičal Erik, lebo som svoju niekam založila a netuším kam.
Pri bazéne stál Lukáš s Peťom a mrkli na mňa. Moja stará inštruktorka, ktorú som sa rozhodla nazvať Puška tu ešte nebola tak sa chalani vybrali smerom ku mne. Puška je od základného slova ropucha. Stále ma na sebe niečo zelené, alebo hnedé a v tvári je tiež určitá podobnosť, preto ropucha. Potom zdrobnenina ropuška a nakoniec len odoberiem ro a vznikne Puška. Dobré nie?
,,Ale ale, nebolí ťa hlávka, Ruženka? " oslovil ma Lukáš.
,,Choď do riti aj ty prosím ťa. Síce neviem ako sa vám ľavorukým náhodne podarilo obúchať mi hlavu o auto a navyše nemusíte ma volať Ruženka, lebo vymyslím ja niečo na vás."
,,Ráno ani plávať nebola a už sa pajedí."
Puša už 'doskákala' žabacími skokmi k nám a chalani sa v sekunde rozpŕchli každý na inú stranu.
Zostala som stáť pri bazéne, omotaná uterákom a so smutným, uboleným pohľadom. Dúfala som, že mi Puša naletí, ale nedala sa presvedčiť. To bude tými storočiami praxe.
,,Tu máš Oranžová, nasaď si čapicu a do vody."
Som rada, že som jej dala takú výstižnú prezývku. Ukazujú sa ďalšie jej ropušie vlastnosti. Slizká je až za ušami.
Natiahla som si neuveriteľne odpornú a už vonkoncom nemodernú krikľavo-oranžovú čapicu a pomaly liezla do vody.
,,Rýchlejšie, čo mám na vás celý deň?" Hučala na plné kolo, ako keď si po obľúbenej pesničke zabudnem stíšiť rádio.
,,Oranžová, to platí hlavne pre teba. "
Pekne sa teraz zasmejte, lebo keď vám poviem čo si na mňa doniesla, tak vám prejde mráz po chrbte. Tá ženská ozaj nie je normálna. So sebou dotiahla dlhú, ale dvojmetrovú umelú palicu a postavila sa k okraju bazéna.
,,Keď bude niekto lenivý, tak s ňou dostane štuchanec do rebier." Hádajte kto dostal desaťkrát. Správne, som to ja. Všetky deti to zobrali vážne a začali sa strašne snažiť. Ja som si myslela, že nie je až taká masochistka, aby ju použila, ale pomýlila som sa. Prvého štuchanca som sa tak ľakla, až som sa na tri sekundy ponorila. Je nebezpečné pichať niekoho s palicou počas plávania. Doma to radšej neskúšajte. To bol prvý. Ďalších deväť som dostala buď za rýchlosť, alebo šikovnosť atď...
Po plávaní som bola úplne zničená. Ako neznášam vodu. Prečo ja? Už chcem byť doma.
Taká skleslá som šúchala nohami po zemi a ako mátoha prechádzala na izbu. Zastavila som sa pri automate s kávou, kde som si dala horúcu čokoládu, uchlipkávala a prenášala váhu z jednej nohy na druhú, keď som za sebou počula buchot bosých nôh a hlasný divý smiech. Okolo mňa prefrčal úplne holý chalan s rukami nad hlavou a uterákom na krku. Najprv som tomu nechcela uveriť, tak som si pošúchala dlaňami oči, ale stále som (už síce z diaľky) videla jeho bielu utekajúcu riť. Nemohla som sa prestať smiať. Tak toto sa mi ešte nestalo. Sa neviem dočkať, keď to poviem Erikovi.

,,Ježiš, ty si ho videla? To bol Paľo. Dohodol sa s chalanmi, že zbalí Luciu a oni mu nechceli veriť. Nejak moc si trúfal a nafukoval sebavedomie. Stavil sa s nimi, že až ho odmietne, tak sa prebehne úplne nahý."
,,Asi ju moc nedostal, čo?"
,,Nie, ani mu len neodpovedala na otázku ako sa má. Chudák Paľo," poľutoval ho Erik.
,,Myslím, že ho nemusíš ľutovať, lebo sa mi zdalo, že si značne užíval behanie na ostro."
,,Je to taký šašo. Inač fajn chalan, až by si chcela vedieť."

Tento z jednej strany ospalý a hrozný deň a z druhej strany srandovný a parádny sa skončil fajnovou večerou.

Ospravedlňujem sa za dosť neskoré pridanie časti :/ Plánovala som písať v piatok, ale mali sme v škole perfektný ples ♡ a v sobotu som bola v Trenčíne :D.
Strašne moc vám ďakujem za voty a povzbudivé komenty, ale dajme si súťaž a to takú, že mi aspoň na tejto časti nebudete písať slovo ďalšiu, alebo podobne. Lebo seriem sa tu za mobilom jak taký dili ale dve hodiny a vy mi v zápätí napíšete, že chcete ďalšiu časť :) Tie ktoré tiež píšu, tak ma hádam pochopia. A som strašne zedavá, či si tento môj dlhý rozhovor ako keby samej so sebou niekto číta. Až uvidím koment typu: Ďalšiu prosím, tak budem vedieť, že kto toto čítal.