Až po uši

Nie je problém ako problém

Rišo: Ahojki, ako?
Ja: Celkom dobre a ty?
R: Nejdeš von? :D
J: Ja som stále v tom tábore.
R: Aha, škoda :( Tak mi aspoň povedz ako sa máš
J: No celkom super... a ty? Niečo nové?
R: A tak mám sa celkom fajn, až na tú strašnú nudu. Nikomu sa nechce ísť von... A nové nič až na to, že sa Dávid zas pobil s Patrikom o tú novú babu :) si to mala vidieť jak im ofinky podskakovali
Do prdele. Chvíľu nie som doma a už sa niečo deje. Aká nová baba? A ja som vedela od začiatku, že Dávid je zmrd.
J: Nejaká nová baba?
R: No prisťahovala sa ale minulý týždeň. Taká celkom pekná, oranžové vlasy, potetovaná. Býva vedľa vás inak :D
J: Aha.
R: A vy čo tam robíte?
J: Všeličo, ale väčšinu času sme namočení vo vode. Skoro som sa stala kráľovnou a tak... :DD
R: Aha :D tak to tam máte ozaj rušno... a kto ti ten post kráľovnej vyfúkol? Aká potvora? :O
J: Potvora menom Dušan :D :D dal ma ľavou zadnou a ja som mu to aj priala :) Som celkom rada, že to vyhral
R: Dušan :D... Aby si vedela, tak pre mňa si kráľovná <3

Ja už som si začínala ozaj myslieť, že konečne dostal rozum a prestal sa pokúšať o akýkoľvek iný, než priateľský vzťah. Prečo som s tým musela začať?
Nič som mu na to neodpísala a radšej som prezrela čo nové na pintereste. Po pár minútach mi cinkol ten neuveriteľne otravný zvuk na messengeri a ja som otvorila Rišovu správu čím som dala videné a to  čo som robiť nemala.
R: Ešte stále nemáš frajera ? :D
Nevedela som čo mu na to odpísať. V podstate, keď mám frajera, tak by som si s ním nemala vypisovať a nedotkne sa ho to? Už si na mňa brúsi zuby dobre dlho. Mám mu povedať, že som s Erikom?

Môj problém s odpisovaním nateraz vyriešil Erik so svojimi. Dobehol smrteľne udychčaný, so slzami na krajíčku a vypleštenými očami. Nevedela som čo sa deje, ale vedela som že to nie je nič dobré. Už podľa jeho šprintu ku mne. Ja som si tam sedela na strome a hrala sa že mám problém s Rišom, ale problém mal Erik.
,,Miška, som v riti. Musím vypadnúť. Čo najrýchlejšie. Njlepšie hneď," hovoril trhano, lebo bol zadychčaný.
,,Erik, kľud. Ja zleziem, ty sa ukľudníš a vysvetlíš mi o čo sa jedná." Liezla som dole ako besná, skoro som položila nohu mimo konára. To by bolo. Ja dolámaná na cucky a Erik s nervami v koncoch.
,,Dedko mi volal. Nechápem prečo mu to povedal. Jasne som mu zakázal hovoriť otcovi kam idem a všetko," pozeral na mňa divým pohľadom zraneného zvieraťa.
,,Takže hovoríš, že tvoj dedko ťa nabonzoval a povedal mu kde si?"
,,Áno. Síce nie doslova nabonzoval, ale prečo? Ževraj mu tatko volal a vytiahol naňho svoje rečičky typu jak ma má rád a že sa o mňa bojí, tak dedko mu fajnovo uveril a povedal, že som išiel do plaveckého tábora. On nevie názov, lebo ja som si ho našiel aj vybavoval ale  vie kde približne som. Síce tatko je úplne drevo na počítače aj všetko okolo nich, ale až taký sprostý neni aby nenašiel jeden posratý plavecký tábor tu na okolí. "
Už som to nemohla ďalej počúvať, tak som si položila hlavu do rúk a prechádzala si hore dolu.
Potrebovala som stráviť, čo som práve počula.
,,Aj ma počúvaš, alebo? Bože čo teraz? Idem preč odtiaľto. On si myslel, že som u sesternice, lebo k nej voľakedy chodím aspoň na týždeň keď sa pohádame. Ale nikdy som tam nebol viac než dva týždne a už mu muselo trknúť, že tam nie som. Už mám dosť môjho posratého života." Povedal a posadil sa vedľa mňa na zem. Zodvihla som tvár z rúk a pozrela som mu do očí. Musím myslieť pozitívne, optimisticky (čo mi voľakedy fakt dosť nejde).

,,Počúvaj ma dobre. Neboj sa. Je to tvoj otec, musí k tebe niečo cítiť. Nikam nepôjdeš, to  hovorím hneď na začiatok. Nikam ťa v takomto stave nepustím, veď sa na seba pozri. Máš nervy v kýbli a aj tak tento tábor netrvá večne. Musel by si ísť domov. Neschovávaj sa už pred ním, hrdo sa pred neho postav a porozprávajte sa. Nejako sa to vyrieši, ver mi. A čo aj keby príde, tak svet nespadne. Ty si tu právom, zaplatil si si a nikto ťa nebude ťahať domov za vlasy. Jedine ja. Rozumieš? Ja ťa s ním nikam nepustím, aj keby ho roztrhne od jedu. Boli to tvoje peniaze, ktoré si minul ako si uvážil za vhodné, tak nech sa do toho nestará. Viem, že nie sme plnoletí, čo je na jednej strane dosť nefér a na hovno, ale na druhej strane je to výhoda. Vydrž to s ním ešte pár rokov a potom si pre mňa za mňa zbaľ kufor a zdrhni do sveta, kam ťa nohy ponesú, ale teraz sa drž pri zemi. Máš šestnásť a riešiš tu takéto problémy. Možno prestal vystrájať a trochu sa unormálnil. Ty si z neho na prášky a pomaly si tu hryzieš nechty, zatiaľ čo on si behá kade sa mu zachce.Nerieš to teraz, ešte nevieš čo bude. Keď tu bude, tak potom riešme že tu je, nie teraz. Možno ani nepríde." Nevedela som či ma pochopil a či stíhal, lebo som to vyrapotala ako naučenú poučku na matiku o krátení zlomkov. Nie je to žiadna poučka, ale len myšlienky čo mi výrilil hlavou počas pozerania naňho. Chvíľu bolo ticho a raz za čas mu vypadla slza z oka. Len tak sme tam sedeli potichu na zemi, až mi zima začala byť. Nebolo to také ticho, ktoré by sa žiadalo niečím zaplniť. Cítila som, že vlasy na hlave mám kompletne rozcuchané od lezenia na strom, nových správ a podstatnú čiastku na tom zohralo šúchania tváre a vlasov. Vtáky si úplne normálne na stromoch čvirikali a šuchotali, zatiaľ čo sa nám nachvíľu zastavil svet. Po piatej minúte ticha som Erika chytila za ruku, preplietla si s ním prsty a pozorovala vrabca na strome pred nami, ktorý si čistil perie. Aký majú zvieratá ten svet jednoduchý. Jedlo, spanie, sex, umývanie sa... nič psychické. Ja aby som takto nemohla žiť. Bez toho aby som si prečítala knihu a začudovala sa ako na tie slová a vety mohol autor prísť, bez toho, aby som nerozumela slovám a melódii mojej obľúbenej pesničke, bez toho, aby som večer v posteli nerozmýšľala čo bude zajtra, čo som mohla voľakedy dávno zmeniť.