Cataleya

7.Kapitola

Tobias

Stále som mal pred očami Cataleyu, ktorá stála uprostred chodby celá zarazená a zranená slovami toho bezcitného idiota Denisa a jeho skupinky o nejakom Jeremmym. Zahliadol som tam aj ďalšiu svoju študentku, ktorej meno si nevybavujem, no som zhrozený z toho, čo mám za triedu. A znovu si kladiem otázku, prečo na nich Johnovi tak veľmi záleží? Som tu iba dva dni a už mám pocit, že mám pod sebou zvery bez kúska empatie, ktorí mi na krk stihli zavesiť toľko problémov za tak krátku dobu, čo nestihla ani moja firma pred rokom, keď takmer skrachovala.

Vybavil som pár školských vecí a papierovačiek, mal telefonát s Phineasom, aby mi zhrnul novinky vo vydavateľstve, a potom som sa začal chystať na rozlúčku so slobodou, ktorú má môj spolužiak z výšky, Theo. Pozval ma jeho brat, Marcus, ktorý celú túto rozlúčku so slobodou naplánoval. Aj keď ako ho poznám, iba nám obsadil nejaký VIP stôl v klube s neobmedzeným prísunom alkoholu a to je všetko. Zasmial som sa nad tou absurdnosťou. Hlavne, že budeme všetci kamoši pokope.

Obliekol som si svetlo sivú polokošeľu, pričom som si zapol iba prvý gombík, zapravil ju do svojich modrých riflí a utiahol hnedým koženým opaskom a obul si svoje hnedé šnurovacie topánky. Na ľavú ruku som si ešte zapol svoje hodinky v tvare obdĺžnika a viac sa s tým už nesral. Len nech nevypadám ako nejaký vagabund, aj keď tak dneska možno skončím. Pousmial som sa nad spomienkami z vysokoškolských čias, ktoré neboli až tak dávno, a potom som sa vybral do klubu Sympathy.

Taxík ma vysadil pred budovou osvetlenou neónovými svetlami, ktoré menili farbu. Tento klub by si všimol aj slepý. Pred dverami stáli dvaja vysokí chlapi v čiernych oblekoch, slúchadlami v ušiach a čiernych okuliaroch aj keď je tma so spojenými rukami pred panvou. Typickí SBSkári. Nad ich hlavou sa týčil veľký osvetlený nápis „Sympathy".  Sebavedome som k ním podišiel a bez toho, aby som sa im musel predstaviť ma s prikývnutím hlavy pustili dnu. Poznali ma. Asi si Marcus dal s plánovaním viac námahy, ako som čakal.

Vnútri ma okamžite ohlušila hlasná hudba z každej strany, všade pohybujúce sa svetelné efekty ma mierne oslepovali a pach spotených tancujúcich ľudí takmer okamžite narazil do môjho nosa. Niekto tmavovlasý do mňa vrazil, a keď som zistil, že je to vysoký, dokonca vyšší ako ja - Marcus, potešil som sa.

,,Nasleduj ma."

Snažil sa prekričať dav ľudí a hudbu a ja som ho pochopil až na tretíkrát, keď mi iba mávol rukou a predieral sa cez tanečníkov. Nasledoval som ho na poschodie, kde bolo oveľa menej ľudí a bol odtiaľ výhľad na celý tanečný parket a celé dolné podlažie. Usadili sme sa k okrúhlemu stolu so sedačkou v tvare polkruhu, kde nás čakal už Miguel s brazílskym pôvodom, Alex so svojimi svetlými sivými vlasmi, ktoré svietili aj v tomto klubovom osvetlení a môj najlepší kamarát, budúci ženích – Theo, ktorý narozdiel od svojho brata Marcusa nebol zase až tak vysoký. Inak sa na seba veľmi podobali. Čierne husté vlasy, zelené oči, ostré hrany tváre a vyšportovaná postava. Podali sme si ruky a zanedlho som si so svojimi kamošmi pripíjal niekoľký pohár tvrdého alkoholu.

Ubehli sotva dve hodiny, keď som si uvedomil, že v mojej krvi začína účinkovať alkohol v plnom prúde a pozrel sa na svojich kamošov, ako sú na tom oni. Theove zelené oči som v tomto klubovom osvetlení ani poriadne nevidel, no raz za čas som videl menší lesklý záblesk v jeho očiach a takisto aj v Marcusových, Miguelových či Alexových. Rozosmialo ma to, aj keď to ani zďaleka nie je také vtipné, ako mi to teraz pripadalo. Ani nevedeli na čom sa smejem, no začali sa smiať so mnou, a potom sa Marcus niekde veľmi zaujato zahľadel. Všetci sme sledovali jeho pohľad na nejaké dve slečny, ktoré k nám boli otočené chrbtom. Musím uznať, že obidve vyzerali minimálne zozadu veľmi príťažlivo. No mňa oveľa viac zaujala žena nachádzajúca sa neďaleko nich v čiernych mini šatách, ktoré zakončila bielymi converskami. Je hádam jediná, ktorá si sem spomedzi žien obliekla tenisky. Usmial som sa, znovu si odpil zo svojej whisky a stále sa díval na ňu a jej ladné tanečné pohyby. Položil som pohár s alkoholom a rozhodol sa, že si na chvíľu dám pauzu s pitím. Chcel som jej vidieť tvár, no z poschodia a ešte pri tomto svetle som na ňu nevidel dobre. A tak som sa spontánne vybral dole a chalani si to ani nevšimli. Trošku sa mi krútila hlava, ale iba trošku, tak som sa prichytil o zábradlie a trochu opatrnejšie schádzal dole. Predo mnou sa znovu objavilo hádam milión ľudí, no istým spôsobom som aj tak presne vedel, kadiaľ mám ísť.

Bol som asi meter od nej, keď jej kamarátka naznačila, že za ňou niekto je. Otočila sa ku mne a ja som na chvíľu vytriezvel, ale iba na chvíľu, keď som pred sebou uvidel krásnu tvár Cataleyi. Chvíľu mi trvalo, než som ju spoznal, pretože vyzerala inak. Zato ona sa netvárila vôbec zaskočene. Naopak, zoširoka sa na mňa usmiala a ja som bol prekvapený, ako veľmi jej pristane úsmev. Donútilo ma to sa tiež usmiať. Alkohol vo mne zase zapôsobil, pretože som ju chytil za jej hladkú malú ruku a pritiahol si ju k sebe. Bol som rád, že sa nezľakla, pretože to vo mne vyvolalo uspokojivý dojem, že mi trošku dôveruje.

,,Venuješ mi jeden tanec, Cataleya?"

Zašepkal som jej do ucha a zacítil jej sviežu sladkú vôňu, ktorá zasýtila celé moje telo. Teraz mi je úplne jedno, že je to moja študentka, nerobím predsa nič zlé, iba si s ňou zatancujem a budem ignorovať fakt, že ho mám stále tvrdý v prítomnosti svojej žiačky. Dokonca ma tá predstava učiteľa a študentky vzrušuje ešte viac. Je to normálna reakcia pri žene ako je ona. Veľmi krásna a príťažlivá. Navyše pomocou alkoholu oveľa viac odviazaná. Rovnako ako aj ja. Nedopúšťam sa žiadneho zločinu. Ani len neporušujem protokol číslo trinásť v školskom poriadku, ktorý zakazuje romantický vzťah medzi učiteľom a študentkou. A nevymyslel som si ho iba práve? Bože, mám v hlave už totálny chaos až ma to rozosmialo. Asi vyzerám ako idiot, pretože sa neprestáva usmievať. Iba si zatancujeme.

Ako odpoveď sa usmiala ešte viac a začala hýbať so svojimi bokmi do rytmu hudby a ja som sa jej pohybom prispôsobil. Urobila veľmi sexi tanečný pohyb, keď začala pomaly hýbať bokmi až do drepu, v ktorom sa nachádzala presne pred mojím rozkrokom a nehanebne sa na mňa dívala zdola, a potom sa ku mne rovnakými pohybmi smerom hore vrátila. Otočila sa chrbtom ku mne a urobila to isté, s tým rozdielom, že sa o mňa šuchla svojím zadkom, kurva! Musela pocítiť moju stvrdnutú mužnosť, pretože keď sa ku mne znovu otočila v očiach jej iskrilo vzrušenie. Neodpustil som si to a chytil ju za boky, aby som si ju k sebe pritiahol bližšie. Cez jej tvár prebehlo zmätenie, ale rýchlo to zakryla.

,,Čo to robíš, Cataleya?"

Nespoznával som svoj hlas. Znel som, akoby som trpel. A istým spôsobom to tak aj bolo, pretože jej krásna tvár, úžasné telo a omamná vôňa boli zničujúce. Predychával som to, a potom sa donútil odísť bez rozlúčky. Musím sa krotiť, je to predsa moja študentka! Vrátil som sa k chalanom, ktorí začali nadšene vyhukovať, keď ma zbadali.

,,Videli sme ťa s tou samičkou ty nadržaný hajzel!"

Smiali sa z plných pľúc a ja som si nedokázal odpustiť pohľadom vyhľadať miesto, kde som sa ešte pred chvíľou nachádzal. Cataleya naďalej tancovala so svojou kamarátkou a po chvíli sa k nim pridali nejakí muži a vôbec sa mi nepáčilo, že sa Cataleya bude obtierať o niekoho iného, a preto som ju raz za čas sledoval. A možno po celý čas.