Cataleya

13. Kapitola

Cataleya

Ubehol už mesiac, odkedy za mnou prišiel Tobias, aby mi oznámil správu a mojom vylúčení. Otec bol od zlosti priam nepríčetný, avšak nijak mi potom neublížil. Iba sa opil do nemoty a prikázal mi, nech ostanem v izbe, pretože ma nechce ani vidieť a ja som vtedy nenamietala. Ba naopak, bola to pre mňa úľava.

Avšak jediné, čo ma skutočne trápi je to, že so mnou Tobias odvtedy ani neprehovoril. Dokonca si myslím, že sa mi vyhýba a keby to bolo možné, vyhýbal by sa mi aj viac. Ak sa nám aj stretli pohľady, tak rýchlo odvrátil zrak. Na hodinách ma ako jedinú nevyvolával a aj napriek tomu, že som raz za čas predsalen trochu meškala, nepokarhal ma a ani nenechal po škole. Za to u iných spolužiakov stačilo, ak čo i len cekli počas hodiny vtedy, keď nemali. Akoby som ani neexistovala. Na také niečo som samozrejme zvyknutá, ale v tomto prípade mi to prvýkrát aj prekáža. Viem, že sa mi vyhýba. Len neviem prečo. Urobila alebo povedala som niečo, čo ho nahnevalo ? Urazilo? Oľutoval, že na mňa vôbec vyplytval nejaký čas, a tak sa mi týmto správaním snaží dať jemne najavo, že to bola nejaká chyba, na ktorú mám zabudnúť? Chyba, ktorá sa už nikdy nezopakuje? Tak ma vníma? Ako chybu?

,,Nepovedala si mi, že je to náš triedny učiteľ!"

V jeden deň po škole mi vyčítala Vaness.

,,Nebola príležitosť, veď si bola totálne na mol!"

Vaness si odfrkla a ďalej sa prechádzala s jej vznešenou chôdzou vedľa mňa.

,,Čo ste robili potom? Spala si s ním?" otočila sa ku mne, ,,bože veď ty sa červenáš! Spali ste spolu!"

Červenám sa?

,,Nie! Nie Vaness, nespali a nič sa medzi nami nestalo!"

Zvýšila som hlas. Prečo reagujem tak impulzívne? Ness si to však nevzala ku srdcu a iba skepticky nadvihla obočie.

,,No neviem.. mala si ho vidieť, keď som mu povedala, že ťa Fryerová vyhodila. V momente ukončil hodinu a šiel za ňou. Vraj od hnevu priam kypela!"

Obe sme sa pri tej predstave rozosmiali, a potom vďaka bohu prešla k inej téme. Jej slová však mátali moju myseľ. Naozaj sa tak zachoval iba kvôli mne? Alebo by reagoval rovnako pri ktoromkoľvek študentovi? Navštívil by ktoréhokoľvek študenta až domov, aby mu odovzdal tú správu? Pravdepodobne áno a Vaness len preháňa.

Stredajšie ráno však prinieslo nové správy, ktoré som nečakala.

,,Pamätáte si minuloročnú súťaž, do ktorej sa zapojili všetky triedy a školy v Massachusetts?"

Spýtal sa Tobias na angličtine a ja som si spomenula na projekt, v ktorom sme mali nájsť rôzne ekologické riešenia a alternatívy bežných produktov a služieb, ktoré sa vo svete ponúkali, avšak priveľmi škodili planéte. Bola to naozaj zábava a jediná činnosť, do ktorej sme každý jeden vložili ruku do diela. Profesor sa zrazu usmial od ucha k uchu a v mojom bruchu sa rozhostilo akési nevoľno. Budem grcať? Nie, keby chcem zvracať, bol by to iný pocit.

,,Vyhrali ste!"

S nadšením nám oznámil a triedu zahltili radostné výkriky a výmena šťastných pohľadov.

,,Myslím si, že všetci viete, čo to znamená."

V jeho očiach sa odrážala neskrývaná radosť, ktorá bola nesmierne nákazlivá. Aj keď sme všetci vedeli odpoveď, chceli sme ju počuť od neho. Jeho oči sa rozžiarili a na tvári sa rozhostilo ešte väčšie vzrušenie.

,,Tri dni v Paríži!"

Ak to predtým boli radostné výkriky, tak to čo vypuklo teraz, je hotová vojna. Všetci sa tešia a niektorí dokonca objímajú aj Jensena a ten sa na moje počudovanie nechá a naďalej usmieva.