Cataleya

9.Kapitola

Cataleya

Och zas sa mi zatočila hlava, tak som sa oprela o budovu klubu. Jensen si to všimol, a preto nechal Adama ísť, ktorý zutekal ako malé posraté decko a Tobias ihneď vykročil ku mne. Sklonil sa, aby mi videl do tváre. Nechcela som, aby sa na mňa on alebo ktokoľvek iný pozeral.

,,Cataleya, si v poriadku?"

Tentoraz to povedal veľmi jemne a dôkladne si dal pozor, aby z neho už nesršala zlosť či akákoľvek negatívna emócia. Možno kvôli tej snahe som mu opätovala pohľad. Jeho hlas ma upokojoval. Mohol by dabovať vo filme, pretože má skvelý hlas. Naozaj.

,,Áno, len – "

V hrdle sa mi prehnala žalúdočná šťava zmiešaná s alkoholom a skončila na profesorových topánkach. A potom znovu. Odstúpil a ja som čakala, že ma totálne pokarhá a vynadá mi, no namiesto toho išiel za mňa a chytil mi vlasy. Asi by som sa aj zľakla, že ma za ne chce násilne potiahnuť, keby som zas negrcala. A potom som pochopila, že mi ich iba pridržiava, aby som si ich neovracala.

,,Ďak-ďak – "

Nestihla som to poriadne dopovedať, pretože sa zo mňa liala ešte zvyšná žltá tekutina s dávkou horkosti a ja som sa cítila neskutočne trápne. Tak veľmi! Teraz si o mne skutočne bude myslieť, že som totálne decko, ktoré sa chodí opíjať každý víkend, aj keď je to úplne inak! Ale prečo ma vôbec zaujíma, čo si o mne práve on bude myslieť? Keď som si už bola istá, že zo mňa minimálne nasledujúcu minútu nič nevyjde, vystrela som sa a otočila k Tobiasovi. Díval sa na mňa ustarostene, bez žiadnej známky sklamania či pohŕdania. Jeho oči mali rovnakú farbu ako aj nočná obloha a odrážali sa v nich svetlá, akoby to boli hviezdy. Strácala som sa v nich.

,,Je ti lepšie?"

Spýtal sa so skutočným záujmom. Alebo to aspoň dobre predstieral. Prekvapená jeho starostlivosťou som prikývla, pretože som sa ešte necítila na pokus o rozprávanie.

,,Prepáč za to divadlo, čo si pred chvíľou videla. Trochu som vybuchol. Neznesiem akékoľvek násilie.. A ešte k tomu mám aj vypité. Koľko si toho vypila ty?"

Hovoril so mnou ako s nejakou kamarátkou. Nie ako s deckom. Bola to príjemná zmena. Cítiť sa rovnocenne. Vytiahol si z vrecka nohavíc kapesníky a jeden mi podal. Vďačne som sa usmiala a snažila sa utrieť zvyšky zvratkov z mojej tváre. Bože určite som nechutná.

,,Nie až tak veľa, ako to vyzerá.. Ako to mohlo vyzerať.. ale od včerajška som nejedla a asi som to podcenila."

Narážala som aj na ten tanec na parkete, ale on sa tváril, že netuší o čom hovorím. A možno naozaj nevie. To je dobre, pretože o to menej trápne sa musím cítiť. Skôr sa na jeho tvári rozhostilo znepokojenie.

,,Od včera si nejedla? S kým si tu?"

Vytiahol mobil a niečo doňho rýchlo naťukal, kým čakal na moju odpoveď.

,,Mhm s kamarátkou, s ktorou si ma videl a jej.. priateľom asi. "

Vyzerali si byť veľmi blízki. Nebola s ním prvýkrát a navyše Christian pôsobí úplne inak než Adam. Bola by som zvedavá či vie, čo za prasa je jeho kamarát. Znovu ma striaslo, keď som si predstavila, čo by sa mohlo stať, keby neprišiel pán profesor Jensen. Asi vycítil moje obavy a jemne ma chytil za rameno. Znovu mnou prešiel nával tepla, ako pokaždé keď sa ma dotkol a bolo to naozaj príjemné, pretože mi bola zima. Ako vždy.

,,Hneď príde taxík a pôjdeme do tepla, neboj sa."

Aký taxík?

,,Pôjdeme sa najesť, potrebuješ to. Idem to povedať tvojej kamarátke, ty sa nenamáhaj."