Pravdivé tajomstvo

2.

Vera

Prácu sme dokončili na minútu presne, preto sme sa rozhodli, že sa pôjdeme najesť. Ak mám povedať pravdu už som bola dosť hladná a keď som hladná som podráždená. Môžete sa na to spýtať Samanthy.

,,Mám dosť," povzdychla si Sam, keď sme sa viezli dolu výťahom.

Jedáleň je na druhom poschodí a varia tam veľmi dobre. Je si z čoho vyberať, z množstva jedál pre vegánov a aj pre nás normálnych ľudí. Nemyslím to v zlom, keď hovorím o vegánoch ako o nenormálnych ľuďoch, len nedokážem pochopiť ako si niekto dokáže odriekať toľko jedál. Dobrých jedál. Napríklad ja zbožňujem César šalát s kuracím mäsom a dresingom, neviem si predstaviť, že by tam to mäso a dresing neboli. Ale dosť už o tom polemizovaní.

Postavili sme sa pred pult a objednali sme si jedlá, počkali kým nám ich pripravia, vzali si ich k stolu a usadili sme sa zaň. Úžasne to rozvoniavalo, tak som sa nevedela dočkať kedy sa do toho pustím. Nikto mi nezničí chuť  na toto jedlo.

,,Ahojte ženy," zvolal hlas a mňa v tom momente prešiel hlad. Už len tento tu chýbal. Prečo sa musel zjaviť práve v tejto chvíli? Nemohol počkať kým sa najem?

,,No nazdar Garry," zdvihla zrak od jedla a znechutene sa ozvala Sam nakoľko vedela, aká je toto pre mňa nepríjemná situácia.

Totiž, aby som ozrejmila situáciu, Garry Morison je muž, ktorý ma neustále sleduje, pri každej možnej príležitosti poukazuje na to aké by sme zažili krásne rande a kam by ma vzal. Čo by sme robili a že by som určite chcela ďalšie. Niekoľko krát som ho už odbila a snažila sa mu vysvetliť, že nemám záujem, dokonca ma tak naštval, že som sa mu vyhrážala nahlásením na personálne. Dva týždne som mala pokoj. Potom to začalo opäť. Vždy to skúšal, keď Sam nie je v práci, ona totiž Garryho dokáže tak odbiť a uraziť, že zuteká. Dnes je nejaký odvážny, keďže sa tu aj tak zastavil.

,,Ahoj," skleslo odzdravím a snáď mu tým dostatočne naznačím, aby odišiel.

Nebudem s ním nadväzovať ďalšiu konverzáciu, ani mu odpovedať na jeho otázky, proste ho budem ignorovať.

,,Aký ste mali víkend?" pozrie na nás s úsmevom od ucha k uchu, bohužiaľ ani jedna mu neodpovie. Sam žuje jedlo a ja som sa zamerala na cieľ niekde v diaľke, aby som sa tvárila, že neexistuje.

,,Dnes nie ste akési zhovorčivé, zle ste sa vyspali?" s rachotom spadne Samina vidlička do taniera, zamračí sa na neho a on sa trochu odtiahne, aby si dodržal väčší odstup.

Zrejme už pochopil, že tu nie je vítaní. Keby sa nesprával ako debil a nebol doterný pri každej možnej príležitosti všetko by bolo fajn. Mne to prekáža a znovu sa mi objavujú tie ohavné spomienky, na ktoré sa snažím tak urputne zabudnúť. Pri ňom je to dosť problematické.

,,Nie Garry, nevyspali sme sa zle, nám iba prekáža pri jedení tvoj slizký ksicht, stačí ti to ako vysvetlenie? Alebo mám pokračovať? Do konca obednej prestávky mi ostáva desať minút, takže si chcem svoje jedlo v kľude vychutnať a nie počúvať tvoje priblblé a nezaujímavé reči," zreve na neho Sam dostatočne nahlas, aby si nás všimla a zaregistrovala polovica ľudí v jedálni. Zarazí sa, ale potom urobí vec, ktorú ani jedna z nás dvoch nečakal.

,,V poriadku prajem dobrú chuť," otočí sa a poberie sa smerom k východu. Takto rýchlo sa ešte nikdy nevzdal.

,,Nemusela si byť k nemu až taká odporná," sledujem jeho skleslú postavu a príde mi ho ľúto. Veľa ľudí sa na ňom smeje a robí si z neho žarty.

,,Zabralo to, tak jedz. Povedzme si otvorene do piatich minút by z tvojho jedla urobil niečo sexistické alebo neviem, proste by si k tebe dovoľoval. Takto máme po probléme a môžeme sa najesť," mieri na mňa vidličkou a omylom jej z nej padne jedna omrvinka.