Pravdivé tajomstvo

14.

Adam

Auto som zaparkoval doma a vypol motor. Vyšiel som z neho a všade ticho. Všetci doma určite spia, takže musím byť opatrný a potichu.

Odomknem si zámok na dverách a vstúpim. Zavriem ich a zamknem. Zvrtnem sa a uvidím na chodbe topánky. Verine topánky, sú to určite jej topánky, pretože som sa raz z nej vysmieval, že vyzerajú smiešne.

Nič proti Verinmu vkusu obliekania nemám, ale mohla by sa obliekať trochu odvážnejšie. Telo na to má, tak si myslím, že si to môže dovoliť. Možno sem prišla vyzívavejšie oblečená, keď sme mali ísť do kina, to sa však nedozviem.

To že je tu Vera zistím len tak, že nazriem do Samanthinej izby. Ja osobne neznášam, keď mi niekto vojde do izby bez zaklopania, ale povedzme si otvorene, načo by som im klopal, aby som ich zobudil? Veď iba nakuknem a nič viac.

Po chodbe sa dostanem až k jej dverám. Stlačím kľučku a otvorím ich. Ako som si myslel. V posteli spí sestra a Vera.

Má zažnuté malé svetielko ako vždy. Samantha mi povedala, že Vera bez svetla nemôže zaspať. Proste sa v noci bojí. Tak je sama v byte, teda ju z jednej strany chápem.

Určite tu ostala iba preto, lebo jej sestra povedala, že tu nebudem. Musím ráno odísť skôr ako sa tie dve zobudia, nech nezistí, že som tu bol.

Ale čo ak je to jedinečná príležitosť ako sa jej ospravedlniť?

Spí ako anjel, je krásna aj keď má na sebe obyčajne šortky a tričko. Ako taká bábika. Leží otočená na ľavej strane smerom ku mne. Ruku ma položenú pri tvári a ešte stále ju ma zaviazanú.

Sestra spomínala rodičom, keďže so mnou nehovorí, že dnes ide lekárovi a ak bude všetko v poriadku dajú jej to dole.

Urobím niekoľko krokov a kľaknem si k posteli. Neviem čo ma k tomu dohnalo, prečo som to vôbec urobil, viem len to, že som sa jej chcel opäť dotýkať. Chcel som sa dotknúť jej pokožky a hľadieť jej pritom do očí.

Zastrčil som jej prameň vlasov za ucho a jemne ju pohladil po tvári. Na to sa zobudila, otvorila oči a hľadela na mňa tými svojimi krásnymi sivými očami. Zbožňujem ich a vôbec mi nevadí, že sa s tým priznávam. Je mi to jedno.

,,Vera veľmi ma to mrzí, keby som vedel čo sa stalo, keby som vedel, že ti niekto tak ublížil, nikdy by som sa k tebe nezachoval tak, ako som sa zachoval. Odpustíš mi to? Nechcem o teba prísť," šepkám jej do tváre nakoľko nechcem zobudiť Sam.

Pohnem sa a pobozkám jej čelo, opriem si moje čelo o jej a čakám na jej odpoveď. Ten dotyk je taký príjemný a neskutočne si ho vychutnávam. Vyzerá ako anjel a chcel by som, aby to bol môj anjel.

,,Áno," šepotá mi pri tvári a ja jej dám pusu na líce. Chcel by som viac omnoho viac.

Hladkám ju po vlasoch a ona sa mňa sladko usmieva. Bože aká je krásna! Chcel by som vniknúť mojím jazyk do jej úst a vychutnávať si ju. Chcel by som, aby stonala do mojich pier a aby hovorila moje meno, keď jej to budem robiť. Chcel by som sa s ňou milovať, chcel by som ju celú v mojej posteli. Teraz však nemôžem nič z toho urobiť a ani neviem, či by to chcela aj ona.

Preto sa od nej odtiahnem a jej úsmev mi nahovára, že je medzi nami všetko v poriadku, aspoň dúfam.

,,Teraz ťa nechám spať, dobre?" prikývne hlavou, zavrie oči a ja sa zodvihnem, otočím sa a vyjdem z izby. Opriem sa chrbtom o Samine dvere a hlavou mi víria myšlienky na ňu.

Vera

Dlho, dlho som nevedela zaspať. Po Adamovom odchode som stále myslela na jeho mäkké a teplé pery, ktoré sa dotýkali mojej tváre. Chcela by som vrátiť čas a opäť to zažiť. Opäť ho cítiť. Neviem dôvod jeho konania a ani ma to vôbec netrápi. Práveže naopak som rada, že bol za mnou a že sa mi ospravedlnil.