Pravdivé tajomstvo

7.

Vera

Po nevydarenom piatku a matkinej návšteve som celý víkend preležala doma. Bola som znechutená a deprimovaná všetkým, čo sa mi deje. So Samanthou som si zavolala a chcela ma informovať o stave jej brata, čo som hneď zarazila a zastavila ju skôr ako pokračovala.

Je mi jedno ako mu je a čo mu je. Prečo to spravil a kvôli čomu to urobil. Zradil ma a veľmi mi tým ublížil. Od neho by som to nečakala.

Možno keby vie celú pravdu postavil by sa k tomu piatku inak a všetko by bolo úplne iné. Bohužiaľ vie o tom iba malo ľudí, dalo by sa ich spočítať prstami na jednej ruke, nakoniec nie je sa s čím chváliť, taký zážitok nehovoríte len tak niekomu.

Ešte to potrvá dosť dlho, kým sa s ním stretnem, či sa stretnem. Najprv sa musím ukľudniť.

Po tom piatku mi začal Olly vypisovať, neviem ako sa dostal k môjmu číslo, lebo Sam by mu ho určite nedala, ale zistím to a toho dotyčného zaškrtím.

Javil sa ako normálny človek, myslela som si, že sa už spamätal z toho jeho pubertálneho správania, ale evidentne som sa zmýlila. Tie jeho správy 'čo máš na sebe' alebo 'máš vedľa seba v posteli voľné miesto', 'na aký spôsob to máš najradšej', no proste stále ma IQ húpacieho koníka. Tak by som to definovala.

Po rannej návšteve kúpeľne som sa dala doporiadku a obliekla sa do práce. Dnes je v práci aj Samantha, ale len na tri hodiny, nakoľko má skúšku. Budem jej držať palce ako vždy, síce ona to nepotrebuje. Podľa môjho názoru ma inteligenčným kvocient génius.

Vyberiem sa z budovy smerom do práce. Prepletám sa uličkami ako každý jeden pracovný deň a pripravujem sa naň.

Dnes by mala byť porada, ale občas sa stane, že sa zruší. Pán Powell chce, aby bol zúčastnení každý zamestnanec a akonáhle niekto nemôže, tak ju presunie. Stalo sa to síce iba dva krát, že sa posunula porada, ale nevylučuje sa to.

Pri vchode opäť pozdravím Madison.
Vstupim do výťahu a stlačím tlačidlo na naše poschodie. Ešte rýchlo napíšem Sam správu a pustím sa do práce, ktorú mi pán Powell pripravil.

Ja: Držím palce na dnešnej skúške

Po menšej chvíli mi pípne správa, asi viem kto mi píše.

S: Ďakujem, musím s tebou niečo dôležité prebrať, tak sa na to priprav

No zbohom! Už teraz mám strach čo to bude. Môj tip je, že sa to týka Matta.

Ja: Matt???

Skúsim hádať.

S: Bingo!

Čo k tomu viac dodať, no proste ju poznám. Ešte jej poslem vysmiateho smajlíka a výťah cinkne.

Dlhou chodbou sa pustím až k mojej kancelárii. Otvorím dvere a na stole ma čaká veľká kytica bielych ruží.

V prvom rade ma napadne, že to poslal ten idiot Olly.

Podídem k nej bližšie a vezmem do ruky kartičku. Začítam sa.

Vera,
veľmi ma mrzí ten piatok.
Prepáčiš mi to?
Adam

Kvetmi si ma nekúpi. Vezme kyticu a celú ju hodím do smetí. Ešte stále som na neho nahnevaná. Od neho by som také sklamanie neočakávala.

Zo svojej kancelárie vyjde pán Powell.

,,Dobre ráno pane," vzpriamim sa a automaticky ho pozdravím ako robot.