Pravdivé tajomstvo

10.

Vera

Nasadli sme do môjho auta a vyštartovali sme takmer na koniec Chicaga. Paráda skoro na opačnej strane, kde bývam ja. Cesta, ktorú nepoznám a nikdy som po nej nešla. Ak sa na to miesto dostaneme v zdraví, tak budem bozkávať zem.

Samantha mi vôbec nepovedala kam presne ideme, keď sme všetko v byte nechali tak a utekali pre neho. Keby som bola vedela presnú adresu určite by som do auta nesadla. Jasné, že to vedela a preto mlčala. Som hrozná šoférka a ona ma pošle do najvzdialenejšej časti mesta. Ach!

,,Teraz doprava," naviguje ma. Ešte k tomu som si zabudla svoj náramok na spoznávanie strán. Vôbec som neni pripravená na jazdu autom. Neznášam ju.

,,Už mi konečne povieš kam ideme? Rada by som to vedela. To tvoje doprava a doľava mi vôbec nestačí," oznámim jej dosť podstatnú vec pre mňa ako šoférku.

,,Ideme do baru, kde je Adam. Vraj sa opil. Neviem čo sa mu stalo, prečo to urobil, ale keď vytriezvie podám si ho," rozčuľuje sa Samantha.

,,Aj ja," pridám sa k nej.

Prečo to urobil by ma tiež veľmi zaujímalo. Najprv ten piatok, teraz znova. Určite ho niečo trápi.

Keď sme boli ešte v pohode, teda pred tým ako sa na mňa vykašľal, zvykol sa mi občas zdôveriť s vecami čo ho štvali. Vedel, že si to nechám pre seba, že nie som klebetná a pokiaľ to nie je nutné a životu nebezpečné nepoviem to ani Samanthe. Vždy som si jeho menšie tajomstvá udržala pre seba ako ma žiadal.

Nikdy som nebola v jeho izbe okrem toho piatka, ale keď sme sa stretli v kuchyni alebo v obývačke a nikto nebol na obzore, zakaždým mi povedal čo ho trápi. Na jednej strane ma to tešilo, bola pre mňa česť, že som človek, ktorému dôveruje v niektorých veciach viac ako svojej sestre, no na druhej strane ma to trochu mrzelo, že mal tajomstvá pre Sam a radšej ich povedal mne ako svojej sestre.

,,Myslím si že sa umára," začala rozprávať Sam po dlhšej dobre mlčania.

,,Prečo?" spýtam sa jej a snažím sa nevraziť do nejakého vozidla alebo prekážky.

,,Kvôli tomu piatku," ostanem stáť na červenej a otočím sa jej smerom.

,,Tým chceš povedať, že ja môžem za to, že sa ožral?" vyšteknem na ňu trochu hlasnejšie ako som chcela. No ešte ja budem na vine, že sa opil.

,,Nie, len poukazujem na to, že to je dôvod jeho vyvádzania. Nesedí mi to na neho. Zmlátil Ollyho, opil sa, proste je to zvláštne," vyratuje na prstoch dôvody, o ktorých si myslí, že sú toho príčinou.

,,Nechcel mi prezradiť prečo sa tak sťal v ten piatok. Doslova ma vyhodil z jeho izby a dobre vieš, že sa väčšinou vzdá akoby mal so mnou bojovať a počúvať moje modlikanie," konštatuje a ja jej musím dať za pravdu. Zvyčajne jej to prezradí akoby ju mal trpieť a znášať jej otravovanie.

,,Samozrejme nie je to pre neho typické, asi mu vadí to, že musí bývať u vás a nie vo svojom byte, možno má toho veľa v práci alebo sa to týka nejakej ženy. Nemôžeš na neho tlačiť, nechaj ho nech sa s tým vyrovná po svojom," radím jej, aby si uvedomila dosť podstatnú vec a tou je, že nie každý zvláda jej nátlak ako ja. Popravde aj ja sa väčšinou vzdám alebo za ňou prídem sama a všetko jej prezradím.

,,Ja sa len o neho bojím dobre? Odkedy sa presťahoval a rozišla sa s ním tá krava Molly veľmi sa zmenil," vraví a ja jej pritakám.

Musím s ňou plne súhlasiť. Rozchod s Molly ho zmenil, neviem opísať tú zmenu, ale je z neho iný človek akým bol predtým. Som však rada, že som neni jediná, ktorá si to všimla.