Pravdivé tajomstvo

22.

Vera

Už len tá mi tu chýbala. Prefrčala okolo mňa dnu ako keby je tu doma a pritom nikto ju tu nechce. Ja ju tu nechcem a už von koncom nie keď je tu Adam. Viem čo bude hovoriť a to sa mi nechce počúvať. Určite prišla s výčitkami, na ktoré nemám náladu.

,,Vera som z teba sklamaná. Nemôžem pochopiť ako si si dovolila neprísť na obed s tvojou sestrou. Vieš ako som sa cítila? Takáto nevďačnosť z tvojej strany potom všetko čo som pre teba urobila je sebecká. Nič si nevážiš," vyprskla mama na mňa bez pozdravu a bez toho aby sa uistila, či som v dome sama.

V skutočnosti by jej cudzia prítomnosť nevadila. Zhodiť a ponížiť ma dokáže kedykoľvek a kdekoľvek. Samozrejme pred kýmkoľvek.

,,Caroline ma tam nechcela a preto som na ten hlúpy obed neprišla. Ak ti to ešte stále nedošlo neznáša ma a ja ju tiež," flochnem na ňu aj keď tuším, že to nepochopí.

,,Keby si sa viac snažila, mala väčšiu iniciatívu bolo by to úplne inak. Mala by si z nej brať príklad a správať sa rovnako. V tom je celý problém," háda sa so mnou ďalej a že budú nasledovať tieto reči som vedela.

Nikdy nebudem taká perfektná ako je ona aj keby som sa zmenila a to viem. Preto sa namierim hrať na niečo čo nie som a žijem si svoj život.

,,Neprišla ani na pohreb môjho zosnulého manžela, o čom to asi svedčí? Takým človekom mám byť? Takým, ktorý myslí len na seba? Ktorý nepríde podporiť vlastnú sestru? Nie ďakujem. To radšej ostanem sama. Mám priateľov, ktorý ma berú takú aká som a to mi úplne stačí. Nepotrebujem sa meniť len kvôli tebe mama a keď ma nechceš prijať takú aká som vieš, kde sú dvere," odstúpim nabok, aby uvidela vchod ku ktorému sa dúfam odoberie. Také šťastie však nemám.

,,Myslíš tú babu, ktorá ti úplne vymýva mozog? Tú ktorá s tebou pracuje?" útočí na mňa a na Samanthu a ani nemá poruchy o tom, že vedľa je jej brat. Matke z oči blčí zlosť a nenávisť pritom Samantha je sto krát lepší človek ako ona.

,,Mama, volá sa Samantha a je určite láskavejšia a inteligentnejšia ako Caroline. Neželám si, aby si ju urážala. Ona jediná má pre mňa pochopenie a kedykoľvek sa môžem na ňu spoľahnúť, čo je dosť smutné, že na vás ako rodinu nie, teda okrem brata," kypí vo mne zlosť a konečne som to dostala to seba. Už ma to nebaví a teraz chcem, aby odišla preč.

,,Mne je jedno ako sa volá aj tak mám na ňu svoj názor a neželám si, aby si sa s ňou stretávala," vyprsknem do obrovského smiechu, až sa chytám za brucho. Táto žena ani nevie akú hlúposť teraz vypustila z úst.

,,Som dospelá a nebudeš mi hovoriť s kým sa nemám a s kým sa mám stretávať. Si smiešna ak si myslíš, že mi môžeš rozkazovať čo mám a nemám robiť," vysmievam sa jej do očí, ale ju to evidentne netrápi. Zúri!

,,Ale rozum si zrejme stratila, keďže sa s ňou stretávaš," jej pohľad sa otočí iným smerom a mne v tej chvíli dôjde, že tam stojí Adam. Šokovane zazerá a krúti s hlavou.

,,A toto je kto?" ukáže na neho prstom.

Adam podíde k nej bližšie a postaví sa tesne vedľa mňa až sa dotýkame telami. Možno si to neuvedomuje, ale ja áno.

,,Dobrý deň, som Adam Hansen," podáva jej ruku našťastie už oblečení. Nechcem ani pomyslieť ako by to dopadlo, keby príde v tom v čom mi pripravoval raňajky.

,,Kto?" znechutene na neho civie a ruku mu nepodá. Takže toto ešte len bude zábava.

,,To je Samanthyn brat mami," poviem.

,,Ešte ten tu chýbal. S ním sa zahadzuješ? To si zo mňa utahuješ," kričí na celý byt a rozhadzuje rukami. Zatína ruky, až jej belejú hánky.

,,Mama s nikým sa nezhadzujem. Adam je kamarát a túto noc tu prespal. Myslím si však, že do toho s kým sa stretávam a akým nie je ti fuk," zatiaľ kľudným hlasom hovorím, ale už aj mne dochádza trpezlivosť. Hádam sa Adam neurazil, že som go označila za kamaráta. V skutku neviem na čom sme a pred mamou to bude takto lepšie.

,,Ak je taký istý ako jeho sestra, tak to si klesla riadne hlboko. Stala sa z teba úplne štet-" zastane nakoľko sa do rozhovoru zamieša Adam.

,,Dúfam, že nebudete pokračovať a pre vaše dobro sa otočíte a odídete z tohto bytu preč," zasiahne Adam a matku to evidentne ešte viac rozčúlilo.

,,Dovolíš, aby sa so mnou takto rozprával, takýto odpad," tak toto už bolo veľa.

,,Neželám si aby si sa takto o ňom a ani o Samanthe vyjadrovala, sú stokrát lepší ľudia ako ti," ucítim ostrú bolesť na líci. Mama ma udrela. Neverim tomu, že na mňa zodvihla ruku.

,,To máš za to, že si myslíš, že tá zberba je lepšia ako ja. Sklamala si ma Vera. Inak tvoja sestra je tehotná a ja pevne verím, že to dieťa bude sto krát lepšie ako by bolo tvoje. Pokiaľ sa mi neospravedlníš nemáme sa viac o čom rozprávať," opriem sa o Adama stále v šoku z tej facky, ktorú mi uštredrila moja mama a slov, ktoré vyhŕkla.

Zvrtne sa na päte a tak rýchlo ako sem prišla aj odíde. Vďaka Bohu.

,,Vera, je mi to ľúto," vezme ma do objatia Adam a ja si opriem čelo o jeho hruď.

Rozplačem sa pretože viem, že to čo vypustila moja matka z úst je pravda. Mrzí ma však iba jedna vec a tá je, že kvôli tej žene roním slzy.

,,Prepáč mi to Adam. Ospravedlňujem sa ti za ňu," zriem v jeho očiach ľútosť nad tým čo sa teraz stalo.

,,Ty za to nemôžeš. Obdivujem ťa za to, že si sa tak zachovala, že si sa postavila proti mame a zastala sa mňa a Sam," vezme mi tvár do dlani a zotrie mi slzy.

Pobozká ma tak nežne a jemne ako ešte nikdy. Asi k nemu cítim niečo viac, ale v tejto chvíli na to nechcem myslieť a ani nemôžem.

Odtiahne sa a hladí na mňa. Nie asi, ale určite, určite k nemu cítim niečo viac.

Takže po dlhšej dobe ďalšia časť.
Ospravedlňujem sa, že som dlhšie nevydala časť, ale časovo som to vôbec nestíhala.
Verím a dúfam, že najbližšie časti nebudem vydávať tak neskoro, ak áno vopred sa ospravedlňujem☺️

Veve