Pravdivé tajomstvo

8.

Adam

Takže som korunovaný debil. Vera mi neberie telefón, neodpovedá na správy, proste ma ignoruje. Nie že by som si to nezaslúžil, ale nezaslúžim si to. Poslal som jej aj kvety, ale žiadna reakcia. John povedal že to zaberie, asi sa mýlil.

Mrzí ma to a to veľmi, pretože som jej prakticky neúmyselne ublížil. Keby som jej to tak mohol vysvetliť. Lenže ona mi nedá ani šancu. Je veľmi tvrdohlavá.

Samantha mi povedala, že musela Ollyho držať od Very čo najďalej, takže si ten film nikto neužil.

Prišiel som domov z práce pred desiatimi minútami a dúfal som, že Samantha bude doma. Nikto, dom bol prázdny. Dnes mala skúšku a potom mala ísť do práce. Musím sa jej spýtať ako sa má Vera a či dostala moje kvety.

Dnes ráno sa mi Sam nevedela k tomu moc vyjadriť, povedala že zistí situáciu a dá mi vedieť. Vôbec mi nevolala.

Keby som vedel, že tu nebude, zastavil by som sa skontrolovať byt ako pokračuje rekonštrukcia. Naposledy som tam bol pred týždňom a bolo by načase sa tam opäť ukázať. Som zvedavý dokedy to prerábanie bude trvať. Už by som sa najradšej presťahoval.

Pred domom zastaví auto a z neho vystúpi Sam. Prejdem do predsiene a tam ju počkám. Som veľmi netrpezlivý.

Otvoria sa dvere a hneď ma zazrie. Zhlboka sa nadýchne a vydýchne.

,,Braček, asi viem prečo si tu," začne rozhovor a ja čakám ako bude pokračovať. Je ticho a nič nehovorí. No nič. Takže musím vyzvedať ja.

,,Čo ti hovorila Vera? Dostala kvety? Ešte sa hnevá?" sypem zo seba jednu otázku za druhou a neviem sa zastaviť. Tak veľmi ma to štve, tá bezmocnosť.

,,Neznáša ťa, áno, áno," povie a ďalej už nepokračuje. To má byť akože odpoveď?

,,Myslel som trochu obšírnejšie vysvetlenie Samantha," zastaví sa, vzpriami a odloží si kabát. Tak toto nebude dobré.

,,Vykašľal si sa na ňu, musela tri hodiny trpieť toho dementa a keby nie je mňa, tak sa psychicky zrúti. Takže sa nečudujem, že sa hnevá. Vieš si vôbec predstaviť čo si spôsobil? Ako sa tvárila keď ho uvidela v mojej izbe? Nie, ty si sa ožral ako také prasa," vrieska na mňa a vôbec sa nezaujíma či sú naši rodičia doma. Musí to byť veľmi zlé, keď aj moja sestra šalie. Zatiaľ to vyzeralo, že je v pohode, zrejme som si to zle vysvetlil.

,,Dobre opil som sa, ale snáď nebol ten večer s Ollym taký hrozný keď si bola pri nej, či?" položím jej túto trošku odvážnejšiu otázku, ale podľa jej výrazu tipujem, že som prestrelil. Päste zaťaté, vražedný pohľad a zlosť v očiach. Som v totálnej riti.

,,Nebol hrozný? Stačí, že musela znášať jeho prítomnosť. Vieš čo to musí byť pre osobu ako je Vera? Potom všetko čo jej urobili, ako sa k nej zachovali ledva zvláda rande s normálnym človekom. Ty si nevidel jej pohľad vtedy v nemocnici keď..." zarazí sa a zastane uprostred vety.

Má šokovaný výraz a mne je z neho jasné, že to čo povedala malo byť zrejme tajomstvo.

,,V akej nemocnici? O čom to tu hovoríš?" vyzvedám a potrebujem vedieť viac. Ak je to také zlé, tak to sa jej vôbec nedivím, že so mnou nekomunikuje.

,,Nič čo by si mal vedieť. Povedala som ti až príliš. Tvárme sa, že si nič nepočul a nechaj si to málo pre seba. Netreba sa k tomu vracať a už nie pred Verou," rozbehne sa do svojej izby, aby predišla ďalším mojim otázkam.

Zachytím jej rameno rukou a otočím ju tvárou ku mne. Je vydesená a keď je takáto zrejme to nebude moc pekné.

,,Mrzí ma to veľmi. Možno keby som vedel, že ju niečo trápi, že sa niečo stalo, nebolo by to dopadlo tak zle," so zármutkom v očiach sa jej úprimne ospravedlňujem.

,,Teraz už je neskoro o tom hovoriť. Nezmeníš to. Radšej vyrieš to, že ten idiot Olly sa dostal k jej telefónnemu číslu a neustále jej vypisuje chlípne správy. Snáď keď jej v tomto pomôžeš, dá ti šancu a porozpráva sa s tebou. Odo mňa to nežiadaj, ja nemôžem. Ak dovolíš idem do izby. O týždeň mám ďalšiu skúšku a musím sa učiť," odíde preč a treskne mi pred nosom dverami.

Ako sa dostal k jej číslu? Jediná možnosť ako to zistiť je ho navštíviť. Vezmem kľúče od auta, hodím na seba bundu a vyberiem sa k nemu domov.

Okamžite vybavím túto vec, aby mala Vera pokoj. Keďže poznám toho kreténa mám predstavu o tých správach, ktoré jej posiela.

———————————-

Zaparkoval som pred bytom toho imbecila. Je doma nakoľko má na parkovisku svoje auto.

Vyjdem z auta a výťahom sa dostanem do jeho bytu. Jeho byt sa nachádza na treťom poschodí, takže som to mohol aj vyšľapať, ale popravde dnes na to nemám náladu a ani sily.

Zaklopem a počkám kým mi otvorí. Dvere sa otvoria a zjaví sa tam sám majiteľ bytu.

,,Adam, čo ťa ku mne privádza?" bez pozvania vbehnem k nemu do jeho malého bytu a ostanem stáť uprostred menšej chodby. Nezdržím sa tu dlho, takže ďalej nemusím ísť.

,,Tak nech sa páči, poď dalej," poznamená ironicky a flochne to na mňa.

,,Prestaň vypisovať Vere, je ti to jasné? Ako si sa vôbec dostal k jej číslu?" podídem k nemu o niečo bližšie na pár centimetrov a zdôrazním to.

,,Počuj, nestaraj sa do toho, jasné. Je to medzi mnou a Verou. Keby si nebola nechala kabelku na stoličke, keď išli na toaletu, nikdy by som jej číslo nemal, je to prakticky jej vina," vyškiera sa a tvári sa akoby nič.

,,Starám sa. Prekáža jej to, tak ju láskavo prestaň obťažovať," chytím ho pod krk, aby pochopil, že si z neho nerobím žarty, nech ma začne konečne brať vážne.

,,Prestanem ju obťažovať, keď sa jej dostanem do nohavičiek," to ma tak rozzúri, že mu jednu vrazím, až ho odhodí na zem.

Vydesene a udivene na mňa zazerá a mne je jasné, že to nečakal. Nečakal takúto reakciu.

Neviem čo to do mňa vošlo, ale keď spomenul, že sa jej dostane do nohavičiek rozúrilo ma to.

Nechcem, aby sa jej niekto dotýkal, chcem s ňou byť ja. Ja sa jej chcem dotýkať nie nejaké úchylné hovädo.

Počkať čo to hovorím? Nie nemôžem sa jej dotýkať, neviem ako ma to napadlo. Asi som si spomenul na to naše nežné objatie u mňa v izbe, na jej omamnú vôňu. Chcel by som to zažiť ešte raz, keby mi to dovolila.

,,Hovorím ti to posledný krát Olly, už jej viac nenapíšeš ani čiarku. Ak sa dozviem, že si ju otravoval, pri jednej rane to neostane a ty dobre vieš, že ja nikdy nehovorím do vetra," vyhrážam sa mu a zdôrazním svoje posledné slová. Snáď to pochopí.

,,V poriadku, už sa jej viac neozvem," rezignuje a ja sa viac nedokážem pozerať na ten jeho nechutný ksicht. Bez pozdravu odídem z jeho bytu a poberiem sa domov.

Hádam sa dozvie, že ja som zariadil, aby sa jej už viac neozýval a že mi na základe toho odpustí. To je asi moja jediná možnosť.