Pravdivé tajomstvo

19.

Vera

Vrátila som sa k baru, aby si nič Samantha nevšimla. Musím sa odtiaľto čo najrýchlejšie a najnenápadnejšie dostať, aby nemala podozrenie. Lenže tak veľmi sa sem tešila a tak veľmi sem chcela ísť. Mrzelo by ma keby sme si kvôli sexu s jej bratom zničili priateľstvo.

Adam je ako taký jaskynný muž. Alfa samec, ktorý rozkazuje každému a pritom ani neviem ako to vlastne dokáže. Má to proste v sebe alebo je to tým, že mi jeho super orgazmický zážitok oblbol mozog.

Z diaľky vidím kráčať Sam, ale je nejaká iná.

,,Čo si tam tak ho robila?" vyzvedám pretože mi tu niečo nehrá.

,,Nič," rýchlo odpovie a to znamená, že mi niečo tají.

,,Nič nie je odpoveď. Takže sem s tým," povzbudzujem ju a snažím sa zistiť čo je skutočne vo veci. Prečo to nemôže povedať rovno, ale musím to z nej ťahať ako z chlpatej deky?

,,Bola dlhá rada na WC," povie hľadiac do diaľky. Tak to určite nebola, pretože sem chodievame a nikdy tu nie je tak plno, aby bol rad pred WC.

,,Samantha," pohrozím jej a snáď už konečne vyrukuje s pravdou von.

Vidím jej zavibrovať telefón na bare. Neviem čo ma k tomu doženie, ale zodvihnem ho a pozriem naň. Správa od Matta.

,,Ty si si tam bola zavolať?" vyčítam jej, pritom sama som sa tu skrývala s jej bratom. Sama chcem ísť niekam, kde mi to jej brat bude robiť. Dokelu veď už teraz som mokrá a to sa ma poriadne ani nedotkol. Len z jeho rečí.

,,Povedal mi že ma ľúbi," vyjde s pravdou von a mne odľahne, že to nebolo niečo vážne.

,,Ou, tak to som nečakala," poškriabem sa vzadu na hlave a v hlave si premietam, akú rozumnú odpoveď by som mohla mať na toto. 

,,Ani ja," prepovie.

,,A ty si mu čo povedala?" potrebujem vedieť čo sa presne stalo, aby som mohla s ňou normálne konverzovať. Toto ma tak zarazilo, že sama neviem čo mám hovoriť.

,,No že je skoro, že ma nepozná tak dobre, aby to mohol hovoriť, že to si len namýšľa a ešte kopu ďaľších vecí. Ako ja som fakticky ten telefón položila. Nič rozumné som mu nepovedala, iba som ho vypla," zvesí plecia a slzy má na krajíčku.

Ach, tak je mi jej ľúto. Za to všetko môže ten idiot Pete. On jej tak zničil sebavedomie a chuť mať vzťah, že veľmi dlho bude trvať kým sa z toho dostane. Verila som, že tento vzťah ju  z toho dostane, že to bude ľahšie ale pokiaľ bude takto reagovať na všetky Mattove slová a gestá nedopadne to najlepšie.

,,Ja viem že doteraz si bola v toxickom vzťahu a neskús mi skočiť do rečí," nadvihnem ruku, aby ma nechala hovoriť ďalej, nakoľko som si všimla ako sa nadýchla a chcela ma umlčať, ,,je to zložité a komplikované, ale musíš sa chopiť šance, ktorá sa ti naskytá a využiť ju. Pozri sa na mňa, ja sa bojím naskočiť na vlak a ťahá sa to so mnou už tri roky. Nechceš mať taký život ako mám ja. Choď za Mattom a porozprávajte sa. Ak to cítiš rovnako ako on, tak mu to povedz. Toto bude iné ako s Peteom, viem to. Len sa musíš uvoľniť a nechať sa unášať vzťahom s Mattom, dobre?" dotknem sa jej ruky a ona ku mne zodvihne zrak. Doteraz len nemo hľadela kamsi za mňa a stále som z toho mala pocit že ma nevníma. Zvláštne, že hovorím také slová čo mi kedysi hovorila ona.

,,Ale čo náš večer," nadvihne ruky a ukáže okolo seba. Ach keby len tá vedela.

,,Bude nabudúce, teraz si vezmi taxik a choď za ním," ukáže s prstom na dvere a postavím sa.

,,Nechcem ti zničiť večer, čo budeš robiť? Tak veľmi si sa sem tešila," konštatuje, ale ja si len v hlave premietam, že to dopadlo celkom fajn. Keby len tá vedela kam sa chystám asi by sa tak veľmi neradovala za Mattom. Síce sa teraz vyjadruje, že nechce aby sa dnešný večer pokazil, ale ja viem, že sa už nevie dočkať.

,,Aj tak by si celý večer bola napätá a mysľou niekde úplne inde. Bež za Mattom a zopakujeme si to inokedy," myknem hlavou a dúfam, že sa konečne poberie preč. Mám strach, že sa tu ukáže Adam a celé to pokazí.

,,A ty pôjdeš ako?"

,,Vezmem si taxík a už sa toľko nestrachuj a choď," klamem jej a je mi to úprimne ľúto, ale nemôže sa dozvedieť to, čo je medzi mnou a jej bratom. Ešte nie.

,,Ďakujem," stisne ma v objatí a otočí sa na odchod.

,,Nemáš zač," opätujem jej objatie a zakývam jej.
To bola hračka.

Adam

Hneď ako vyšla z baru som ju zazrel.

Samantha odišla ešte pred ňou a neviem čo jej povedala, keď mala úplne bezstarostnú až priam veselú tvár. Musím sa jej to opýtať keď s ňou budem. Vyjdem z auta, aby ma nemusela zbytočne hľadať. Keď ma uvidí určite za mnou pobeží.

Pozerala sa vôkol seba až ma zahliadla pri aute a hneď sa ku mne rozutekala. Keď podišla ku mne nastalo trápne ticho. Teraz to erotické čaro, ktoré medzi nami bolo akoby pominulo. Akoby sa niekde vytratilo.

,,Adam, Samantha odišla domov," prehovorí ako prvá a teraz je rad na mne, ale čo jej mám na to povedať?

,,Ideme k tebe domov?" vyrukujem na ňu narovinu aj keď sa hneď po tej otázke cítim ako chrapúň. Takto som si to veru nepredstavoval.

,,Môžeme," odvetí a nasadne do môjho auta.

——————-

Odomkne dvere a vojdeme do menšieho, ale veľmi pekného bytu. Dokonale upratané bez najmenšej smietky. Je zjavné, že je pedantná a má rada poriadok a čistotu. Ako Samantha.

,,Dáš si vodu?" zdvorilo mi ponúkne a nečaká na moju odpoveď, hneď sa poberie niekam ďalej. Naozaj to začína byť všetko trápne. To správanie a komunikácia je iná ako v bare.

Odrazu sa objaví s pohárom vody a mne je hlúpe jej povedať, že nechcem. Jej viditeľná  nervozita robí svoje.

,,Ďakujem," napijem sa vody a podídem do obývačky.

,,Ja som neslušná prepáč, posaď sa," ukáže na sedačku a ja ju poslúchnem. Usadím sa a čakám kým sa ku mne pridá.

,,Ty si nesadneš?" hrá sa s nitkou na saku a chvíľami sa pozerá na mňa a chvíľami na okolie bytu.

,,Jasne," urobí ako povie a sadá tesne vedľa mňa. Zamrví sa na mieste akoby si hľadala správnu polohu. Je zlatá.

,,Vieš Vera, ak nechceš nemusíme nič robiť. Bolo odo mňa hnusné, že som Vám takto prekazil večer a začínam mať kvôli tomu výčitky svedomia," prezradím jej čo ma trochu trápi a ona mi prikývne.

,,Ak ti mám povedať Samantha sa potešila že chcem ísť domov," zastrčí si prameň vlasov za ucho a hľadí na mňa.

,,Ako to?" čudujem sa, nakoľko bola šťastná že presvedčila Veru niekam ísť.

,,Tajomstvo," nič viac nedodá. Zaujímavé.

Popravde nechcem radšej vedieť o čo vôbec ide, ak bude sestra chcieť určite mi to povie sama.

,,Ja idem do kuchyne pre vodu," opäť sa zoberie a odíde preč.

Teraz sa však poberiem a nasledujem ju. Postavím sa za ňu a opriem sa o ňu svojou mužnosťou. Vezmem jej pohár z ruky a odložím ho nabok. Nosom jej prechádzam po šiji a ona zavzdychá.

,,Adam, čo robíš?" vyzvedá s trasúcim hlasom.

,,To na čo mám chuť zlato," otočím ju k sebe a pozerám jej do očí.