Pravdivé tajomstvo

28.

Vera

Prešli ďalšie dva týždne a dnes mám ísť s Adamom na večeru. Pán a pani Hansenova boli radi, že som s Adamom a to je pre mňa dôležitejšie ako hocičo iné. So Sam sme už v pohode, trošku to bolo medzi nami napäté, ale nakoniec sme si to vysvetlili a oboch nás pochopila. Stále ma však mrzí, že sa to dozvedela takým spôsobom aj keď ju to už netrápilo.

Bratovi som napísala, že mám priateľa a som šťastná, s mamou som od tej osudnej soboty nehovorila. Má určite plnú hlavu mojej sestry a jej budúceho vnúčaťa ako svojej menej podstatnej dcéry. Ak ma ovšem potom všetkom dcérou ešte nazýva.

Brat o ničom nevedel ako inak, mama by sa mu nezverila s tým, že ma udrela. Radšej som mu o tej facke nehovorila, škoda rečí!

Teraz však nie je doma, je u kamaráta na Floride a chcel by tam od septembra prestúpiť na školu. Vraj tam majú výborný študijný program a keď to chce nevidím problém ho v tom nepodporiť. Aj keď bude niekoľko tisíc kilometrov ďalej. Už teraz sme sa výdali pomerne sporadicky a neskôr to bude ešte menej.

Neustále sa utešujem tým, že skype funguje a aj iné aplikácie, vďaka ktorým môžeme telefonovať prostredníctvom videohovoru.

Ešte stále trčím v práci čo som mala byť na ceste domov. Dnes mi je mimoriadne zle, od rána som do seba nedostala poriadne jedlo a preto mi všetko trvá dvakrát dlhšie.

Samantha neprišla do práce posledné dva dni, pretože mala črevnú virózu a mám podozrenie, že som to od nej dostala. Iné vysvetlenie nie je.

Tehotná nie som, pretože Adam po našom nechránenom pohlavnom styku priniesol tabletku 'po', aby som náhodou neostala tehotná. Sľúbil, že sa o to postará a to dodržal. Mala som isté pochybnosti či to je vôbec spoľahlivé, ale keďže som dostala minulý týždeň menštruáciu obavy ma hneď prešli.

Všetko ide ako má a ja som rada, že nám to s Adamom klape. Dieťa by v tejto situácii nebolo vhodné aj keď sme obaja dospelý a finančne zabezpečení, ešte nie sme v našom vzťahu tak ďaleko, aby sme sa mohli spoločne stať rodičmi.

Pochopiteľne som už nad myšlienkou aký by bol Adam otec uvažovala, klamala by som keby som tvrdila že nie, ale ešte to bude musieť pár rokov vydržať. Aj keď dieťa s Adamom si viem predstaviť. To som mu však nepovedala.

,,Slečna Myersova, chcel by som tie podklady do hodiny, potrebujem ich a už mali byť dávno hotové," vystrčí sa z pracovne pán Powell a ja spanikárim.

Ešte som ich všetky nespracovala. Musím si pohnúť inak budem dnes poriadne nadčasovať a to by pre našu večeru s Adamom nebolo priam pozitívne. Museli by sme ju zrušiť a to nechcem.

,,Dajte mi chvíľu a budete ich mať na stole," odvetím a rýchlosťou svetla sa do nich pustím.

,,V poriadku," zavrie dvere a ja si vydýchnem. Budem musieť Adamovi napísať, že potrebujem aby večeru presunul. Rýchlo vyberiem telefón a napíšem mu.

Ja: Zlatko mohol by si tú večeru posunúť o hodinku? Nestíham prísť načas. Akosi som dnešný deň spomalená.

Odpíše takmer do minúty.

A: Samozrejme, len si dávaj pozor.
Ja: Môžeme sa stretnúť tam. Prídem sama, aby si nemusel na mňa zbytočne čakať.
A: Nie to je v poriadku, počkám ťa doma a potom pôjdeme spolu.

Nie, najlepšie bude keď pôjde prvý a ja tam prídem. Tak nemusí zbytočne hore dole pre mňa chodiť. Len ho ešte presvedčiť.

Ja: Nie naozaj. Stretnem sa tam. Nemusíš chodiť cez polovicu mesta, aby si ma vyzdvihol. Tá reštaurácia nie je až tak ďaleko od môjho bytu, jazdu v poriadku zvládnem.
A: Si si istá?

Zbožňujem keď je taký starostlivý. Za toto by som ho najradšej vybozkávala od hlavy až po päty.

Ja: Áno som si istá. Keby niečo tak ti napíšem. Milujem ťa.
A: Aj ja ťa milujem a neviem sa ťa dočkať.
Ja: Aj ja.
A: 😘

Odložím telefón a ponorím sa do práce nech to mám čím skôr dokončené. Potrebujem sa čo najskôr dostať domov, aby som sa pripravila na večeru aj keď vopred viem, že sprchu nestíham.

————————-

Odovzdala som posledné spisy pánovi Powellovi a mám pol hodinu na to aby som sa dostavila do reštaurácie.

Neznášam keď nemám časovú rezervu a robím všetko na poslednú chvíľu. Som z toho nervózna.

Vybehnem von z budovy a na moje veľké šťastie musí pršať. To mi bol čert dlžen. Šoférovanie v daždi je pre mňa dosť obtiažne. Nevadí, čo najrýchlejšie sa dostanem domov ešteže vždy so sebou nosím dáždnik a tým pádom môj účes neutrpí na ujme. V tom mám šťastie.

Vybehnem do svojho bytu ako sa mi čo najrýchlejšie dá vo vysokých podpätkoch a zhadzujem jedno oblečenie za druhým zo seba. Hádžem to naokolo upratovať budem neskôr.

Vymením si suchý odev trochu poupravím makeup a to musí stačiť. Sprchu si dám po večeri spolu s Adamom. Inú možnosť nemám. Schmatnem kľúče od auta a vyrazím von.

Dážď je ešte horší ako bol keď som prišla domov a tým pádom je viditeľnosť horšia. Mám to, ale smolu.

Sadnem do auta a skontrolujem škody po daždi. Účes drží, makeup v pohode, šaty trošku mokré, ale inak sa dá.

Do riti! Zabudla som si náramok. Náramok na rozoznanie ľavej a pravej strany. Čo už pôjdem pomalšie a tým sa viac sústredím na cestu.

Naštartujem zaradím rýchlosť a plynule sa vsuniem do premávky. Nie je to až tak ďaleko, pätnásť minút cesty autom zvládnem.

Hodnú chvíľu kľudnej jazdy mi začne znepríjemňovať šofér za mnou. Vyblikuje, lepí sa mi na zadok a to ma znervózňuje. To nie je dobré. Keď som nervná panikárim a keď panikárim robím chyby.

Pokúsim sa preradiť do druhého pruhu, aby som ho pustila pred seba. Vyhodím smerovku a zaradím sa vľavo, či vpravo.

Super! Mám zelenú, môžem ísť a ten idiot ma predbehol takou rýchlosťou až som si istá, že nie povolenou. Netrvá dlho a pohyb na mojej strane ma preruší zo sústredenia na jazdu.

Stierač sa mi zasekne a ja idem v tejto chvíli za dosť veľmi sťaženej viditeľnosti. Musím niekde zastaviť a napísať  Adamovi.

Ostré všetko ma vyruší z myšlienok a silný náraz ma preberie do prítomnosti z myšlienok na neho.

Niekoľkokrát sa pretočím a posledné čo si pamätám je bolestivý úder hlavy do skla.

Nič viac....