Pravdivé tajomstvo

9.

Vera

Už niekoľko dní sa mi neozval Olly. Niežeby som bola z toho smutná, práve naopak, len mi je to veľkou záhadou. On sa len tak nevzdáva, teda aspoň podľa toho čo hovorila Samantha.

Hnev na Adama už nie je taký intenzívny ako bol, ale zrada a sklamanie stále pretrvávajú. Keď veríte jedinému mužovi, za ktorého by ste dali aj ruku do ohňa, pobili by ste sa za neho a stáli by ste pri ňom kedykoľvek by potreboval, vtedy sa niečo vo vás zmení. Vtedy sa vzťah vás dvoch naruší. Niečo takéto cítim k Adamovi. Mám strach sa s ním stretnúť, bojím sa, že by som na neho vybehla, nedaj bože povedala niečo čo by som v budúcnosti ľutovala.

Tiež mám z toho obavy preto, lebo je to brat mojej najlepšej priateľky a to, že by som mohla kvôli tomu prísť o priateľstvo, jediné priateľstvo, ktoré mám vo mne vyvoláva rešpekt. Takéto pocity sa momentálne vo mne miešajú a všetkého mám plné zuby.

Samantha navrhla, aby sme sa v sobotu stretli, popili nejaké vínko a pokecali. Zavolala som ju pre prípad, že by bol jej brat doma ku mne do bytu. Takto predídeme prípadným komplikáciám.

Vybehnem do obchodu pre posledné veci navečer a dnes sa môže dámska jazda začať.

Kráčam uličkami obchodu a hádžem všetko potrebné do nákupného košíka. Zamyslená narazím s košíkom do niekoho.

,,Prepáčte, nepozer.....," zaseknem sa uprostred vety. Aká náhoda. Nie veľmi milá náhoda.

,,V pohode, nič sa nedeje," odpovie a nastane trápne ticho. Čo mu mám povedať? Ako s ním mám konverzovať? Popravde ani neviem, či mu niečo chcem povedať.

,,Vidím, že máš celkom plný košík a podľa obsahu tipujem, že ideš robiť večierok," podotknem a stále premýšľam ako čo najnormálnejšie odísť, aby to nevyzeralo, že utekám, nakoľko práve teraz chcem utiecť.

,,Áno dnešný večer oslavujem narodeniny," prezradí mi a ja sa poškriabem po hlave. Mám mu podať ruku? Nemám priĺiš chuť na nejaký fyzický kontakt, k tomu s ním. Nerada by som, aby si to zle vysvetlil.

,,Všetko najlepšie," zablahoželám bez akéhokoľvek dotyku. Tak to stačí, slušnosť som dodržala.

,,Ak by si mala záujem môžeš sa zastaviť," povie a ja som hneď v tej chvíli na sto percent istá, že tú možnosť určite odmietnem. Som rada, že mi prestal písať.

,,Nie ďakujem Olly, ale mám dnes iné plány. Príde ku mne Sam a chceme si pozrieť nejaký dobrý film," zdvorilo ho odmietnem a nedám mu poznať, že aj keby nič na pláne nemám neprišla by som. Za tie správy, ktoré mi posielal môže byť rád, že som mu nedala facku.

,,A Vera?" osloví ma skôr ako sa s ním stihnem rozlúčiť.

,,Áno?"

,,Veľmi ma mrzí, ak boli moje správy pre teba až moc urážlivé. Vieš aká som povaha, som už raz taký. Bol u mňa Adam a vysvetlil mi to," poukáže na modrinu na líci a mne hneď dopne, že mu jednu vrazil.

Adam ho udrel kvôli mne. Tak to by som na neho nepovedala. Tak preto mi prestal písať, preto sa vzdal, iba vďaka Adamovi.

,,To je v pohode," hodím rukou a ukážem mu, akoby sa nič nestalo. Síce sa stalo, ale takýmto spôsobím sa mi snáď podarí ukončiť tento trápny rozhovor.

,,Nie, nie je, ale dobre. Ak sa nenahneváš tak musím bežať, ale moje pozvanie stále platí a môžeš doniesť aj Samanthu. Ona vie kde bývam," usmeje sa, kývne rukou a odíde.

Tak takéhoto Ollyho som ešte nevidela. Som ale vďačná Adamovi, že za mňa vyriešil tento problém. V opačnom prípade by som bola nutená zavolať na neho policajtov a to je vždy až posledná možnosť. Nerada spôsobujem niekomu problémy.

No nič, krok po kroku sa dostanem k pokladni, zaplatím za nákup a všetko naložím do auta. Naštartujem a slimačím bezpečným tempom sa dostanem do svojho bytu. Večer sa môže začať.

————————-

,,Ach Vera, ani nevieš aká som šťastná. Cítim sa s ním fakt úžasne, je to iné ako s Peteom," vysvetľuje mi to všetko ohľadne Matta Samantha s pohárom vína v ruke.

Ja som si zatiaľ ešte nedala, nakoľko som sa napchávala tými skvelými koláčmi, ktoré priniesla z domu. Neviem ako ich dokáže tak skvelo pripraviť, skúšala som to aj ja, ale aj tak tie jej sú najlepšie.

,,Ja sa s tebou veľmi teším Sam, prajem ti to," hovorím a nalievam nám obom do pohárov víno, keďže už stihla to svoje prvé vypiť.

,,Inak mimochodom stretla som Ollyho v supermarkete," poviem a zatvorím fľašu. Podám jej pohár. Ona na mňa vyjavene pozerá s otvorenými ústami.

Čakala som, že sa bude takto tváriť. Zrazu jej zazvoní telefón, pozrie naň a zruší hovor.

,,A čo bolo? Niečo ti urobil? Ak áno, nech si ma nepraje," dáva jednu otázku za druhou a vôbec ma nepustí k slovu, chcela by som sa jej vyjadriť lenže niekto tu kecá a kecá.

,,Nie, pozval nás na jeho narodeninovú oslavu a ospravedlnil sa mi. Zvláštne že?" znovu začne vyzváňať telefón a opäť zopakuje to čo predtým. Zruší hovor.

,,Ospravedlnil? Neverím," šokovane na mňa civie, dá si ďalší glg vína a čaká ako to bude pokračovať.

,,Hej a povedal mi, že tvoj brat bol za ním. A mimochodom vrazil mu jednu. Počuj tvoj brat sa nezdá," rýpnem si do nej a stále je v nemom úžase. Presne ani ja by som nebola tipovala, že jej brat je taký bojovník.

,,No to ma podrž, môj brat? To je-" zasekne sa uprostred vety, pretože jej opäť zazvonil telefón.

,,Mám toho plné zuby," naštve sa, zdvihne telefón zo stolíka a prijime hovor.

,,Čo je!" zvreskne do telefónu až mnou mykne. Mračí sa a v sekunde sa postaví.

Počúva čo hovorí osoba na opčnej strane telefónu. Chystám sa napiť svojho vína, keď ma zastaví Samantha.

,,Nepi!" schytí mi ruku a zastavím sa.

,,Prečo?" vyzvedám.

,,Zachvíľu sme tam, síce šoférovať bude Vera tak chvíľa to určite nebude," zhodnotí situáciu.

Rýchlo zloží telefón a vytrhne mi víno z ruky. Priloží si pohár a celý obsah vypije. Nenechala mi ani kvapku.

,,Vezmi kľúče od auta, musíme ísť pre Adama. Cestou ti vysvetlím čo sa stalo," prejdem do predsiene, vezmem bundu a kabelku.

Ideme autom niekam kde som v živote nebola. To bude teda jazda. Dúfam, že sa mi pokazilo auto, aby som nemusela šoférovať.

,,Snáď si poistená Samantha," podotknem a ona sa krivo zaksichtí.