Pravdivé tajomstvo

37.

Vera

Naše dni sa stali rutinou. Stále sa opakuje to isté.

Mrzí ma, že moja pamäť nepokročila od toho dňa ďalej a neustále sa ma každý pýta, či som si na niečo spomenula.

Chcela by som sa vrátiť naspäť do práce, ale ešte budem musieť pár dní počkať.

Adam je ku mne veľmi láskavý a neustále sa ma pýta ako sa cítim. Páči sa mi akú pozornosť my venuje a tak isto aj drobcovi.

Zo začiatku mi jeho dotyky boli nepríjemné, ale teraz mi to príde úplne prirodzené keď sa zhovára s mojim bruškom a venuje sa mi.

Zatiaľ sa nepokúsil o žiadny bozk a ani o nič viac. Obdivujem jeho trpezlivosť, dokonca mi pripravuje tie najlepšie palacinky aké som kedy jedla.

Začína mi to veľmi lichotiť a zvykla som si. Ako som sa nasťahovala uvažovala som o svojom návrate do môjho bytu, ale teraz som spokojná a šťastná tu a zatiaľ to nechcem meniť. Viem, že s ním mi nič nechýba a nehrozí.

Pracuje aj z domu ak by som niečo potrebovala aby mi bol na blízku. To na ňom obdivujem a aj vytrvalosť, ktorú má. Určite pri človeku ku ktorému niečo silné cítite a on si to nepamätá to nie je ľahké a za jeho priestor, ktorý mi dáva som mu neskonale vďačná.

Aj dnešné ráno sme začali palacinkami a dnes ani nejde do práce, je sobota a sľúbil mi, že mi urobí nejaký program. Preto sa z dnešného dňa teším a neviem sa dočkať čo ma čaká. Teraz ešte dojedám raňajky a horím nedočkavosťou čo si pre mňa pripravil.

,,Už ma toľko nenapínaj a povedz mi čo si si pre mňa nachystal. Vieš že trpezlivosť nie je moja silná stránka," pokúšam sa z neho vytiahnuť tú informáciu a nasadím psie oči, snáď to zaberie.

,,Vravel som ti je to prekvapenie. Potom sa môžeme ísť niekam najesť," zatĺka Adam a nechce to vyzradiť.

,,Ja by som to aj tak rada vedela," pokračujem v mojim presviedčaní, ale on je neústupčivý a niečo mi našepkáva, že to z neho nedostanem. Prejde ku mne a postavi sa k stoličke, na ktorej sedím.

,,Nemusíš sa ničoho báť, nie je to nič zlé," vezme moju tvár do dlaní a hodnú chvíľu na mňa pozerá.

Ja urobím pohyb, ktorý mi príde tak prirodzený a pohladím ho po tvári. Nakloní sa ku mne a letmo ma pobozká na pery. Na hrudi ma zahreje taký príjemný pocit a vôbec sa neodtiahnem. Práveže by som chcela viac ako len slabý bozk. Preto sa postavím a viac sa k nemu pritlačím.

Poláskam mu spodnú peru a on mi otvorí ústa. Jazykom vkĺznem do jeho úst a prepletieme si naše jazyky. Rukou mu vojdem do vlasov a on ma chytí za šiju. Druhou rukou mi chytí bok a pritlačí ma k sebe.

....Teraz áno Vera a mám sto chuti 'všetkých zamknúť v izbe a rozdať si to tu na gauči s tebou. V tých šortkách je tvoj zadok neuveriteľne sexi. Úplne mi zapadne do ruky. Zbožňujem tvoje telo a neviem sa ho nabažiť.....

......Máš pravdu, keby sme ich zatvorili robila by som s tebou tie najhriešnejsie veci aké si ešte nezažil. Kľakla by som si na kolená a pomaly ti rozopla zips na tvojich nohaviciach. Celý čas by som sa ti pozerala do očí a stiahla ti ich dole spolu s boxerkami. Vzala by som ti ho do rúk a oblizla špičku tvojho penisu. Párkrát by som ti po ňom prešla rukou a vzala si ho celého až po koreň do úst. Ty by si si zaplietol svoje ruky do mojich vlasov a určoval si tempo aké-.........pobozká ma

Tieto spomienky mi preletia hlavou a ja sa od neho odtrhnem. Hľadíme na seba a on sa zľakne.

,,Prepáč Vera, ja nechcel som ťa uraziť, myslel som si že to chceš. Mrzí ma-," zastavím ho priložením prsta na jeho pery.

,,To je v poriadku Adam, iba som si spomenula na prvý deň, ktorý sme tu strávili. Na tvoje sťahovanie. Preto som sa odtiahla," vysvetľujem ňu môj počin, z ktorého je taký preľaknutý.

Nechcela som ho nejako uraziť a taktiež nechcem aby si myslel, že ten bozk ľutujem.

,,Na niečo si si pomenula? Veď to je úžasné. Ani si nevieš prestaviť čo to pre mňa znamená," oprie si čelo o moje a na perách sa mu pohráva sladký úsmev. Čo dokáže urobiť bozk. Privodiť spomienky aj keď hriešne.

,,Na čo si si spomenula?" vyzvedá a ja sa zapýrim. Neviem ako mu to mám povedať síce určite z môjho pohľadu usudzuje čo to je.

,,Povedzme, že to je dosť pikantné," vyhovorím sa z toho a snáď pochopí aby nepokračoval ďalej.

,,Aha," ukončí debatu, nakoľko nechce na mňa tlačiť a som rada že to pochopil aj z môjho pohľadu a obyčajnej odpovede.

,,Dobre, utekaj sa obliecť a vyrazíme," neváham ani chvíľku a rozbehnem sa do izby.

Dnes je príjemne teplo takže si môžem dať niečo ľahšie a musím už siahnuť po niečom voľnejšom, keďže mi bruško trošku narástlo.

—————-

,,Nákupné centrum?" čudujem sa nad prekvapením, keď zastaneme pred budovou.

,,Áno, nákupné centrum," zopakuje po mne bez vysvetlenia moje slová.

,,Prečo?" vyzvedám.

,,Myslím si, že by bolo dobre nakúpiť nejaké veci pre naše dieťatko. Ešte nevieme čo to bude, ale nič sa nestane, keď kúpime niečo v neutrálnych farbách," kráčame ruka v ruke a ja ho nasledujem. Počúvam ho a neodpovedám mu. Prečo ho to napadlo?

,,Neviem či je vhodná chvíľa na kupovanie vecí pre bábätko. Je ešte príliš skoro, mali by sme pár mesiacov počkať," oponujem mu, ale on pokračuje ďalej až vstúpime do obchodu s detskými hračkami, kočíkmi, oblečením a všetkými možnými potrebami pre ne. Netušila som že dieťatko potrebuje toľko vecí a ešte k tomu, že také veci, ktoré tu majú existujú.

,,Pozri na ten kočík, je veľmi pekný a praktický. Píšu tu že sa dá zložiť dvomi stlačeniami tlačidiel. Bolo by to veľmi nápomocné keby sme v jednej ruke držali drobca a s druhou by si mohla ti alebo ja kočík schovať. Čo na to hovoríš? Ja viem táto modrá farba nie je neutrálna, ale určite nám vedia objednať aj iný. Aká farba by sa ti pozdávala?" chŕli na mňa jednu otázku za druhou a ja začínam mať bolesti hlavy.

,,Adam prosím poďme domov, alebo niekam inam, na takéto veci je ešte skoro," potiahnem ho za ruku, ale jeho očividné nadšenie je silnejšie ako moja prosba.

Čo nevidí, že sa cítim nepríjemne? Teraz je dôležité, aby som si spomenula a na nákupy pre bábätko je skoro.

,,Ešte nemôžeme odísť skoro vôbec sme sa tu nerozhliadli. Majú tu mnoho ďaľších potrieb pre deti," presviedča ma a ja to už dlhšie nevydržím.

Vytrhnem si ruku z jeho a rozutekám sa preč. Ignorujem jeho volanie. Míňam ľudí a ich nechapavé pohľady. Ten chlap ma nedokáže pochopiť. Stále myslí na seba a na ten jeho hlúpy nápad.

Ja nechcem nakupovať, ja chcem niečo úplne iné a to je svoj život späť. Chcem svoj život ako predtým a pamätať si každú jednu vec, ktorú som prežila s týmito ľuďmi.

Z myšlienok ma vytrhne hlasné trúbenie auta a silný náraz do môjho tela. To je posledné čo si pamätám.....