Pravdivé tajomstvo

26.

Adam

Prešli takmer tri týždne a ešte sme to oficiálne nikomu nepovedali. Nepovedali sme, že tvoríme pár. Zatiaľ si užívame túto skutočnosť sami dvaja, ale Vera mi už niekoľko krát pripomenula, že by sme to mali povedať aspoň Samanthe.

Má pravdu, ale nikdy na to nie je vhodná príležitosť. Už raz som jej kvôli tomu volal, ale mala niečo iné a nemohla prísť. Tento víkend jej to už musíme povedať.

Neviem ako zareaguje a Vera má z toho obavy, ale ja som si istý, že Sam bude v pohode a zoberie to s kľudom.

Dnes sa opäť prebúdzam pri Vere ako takmer každý deň. Nikdy sa jej neviem vzdať dokonca ani na noc. Niekedy sme u mňa niekedy zase u nej. Dnes som sa vedľa nej prebudil vo svojom byte.

Je sobota ráno a v noci som jej zase nedal pokoj. Opäť sme sa milovali. Áno hovorím tomu milovanie, pretože aj veru milujem.

Uvedomil som si to pred niekoľkými dňami, ale ešte som jej to oficiálne nepovedal. Mám strach, že by ju to vystrašili a opustila by ma. To by som nedopustil. Je pre mňa stvorená ako keby bola vytvorená pre mňa. Je moja a každý deň jej to dávam najavo.

Robím ju šťastnou a to čo sa jej páči. Ako zbožňuje keď jej končekmi prstov prechádzam po krku a kľúčnej kosti. Ako ma rada, keď si ju pritúlim a prepletiem si s ňou prsty. Keď jej na raňajky pripravím moje palacinky, ktoré sú podľa nej 'už jej obľúbené jedlo'. Tieto maličkosti sú pre ňu viac ako čokoľvek iné. Aj to mi povedala a ja to mienim robiť každý jeden deň do konca jej života.

Naučila sa spávať v mojom tričku a aj dnes ho ma oblečené. Vlasy ma rozprestrené na vankúši a spokojne si spinká. Povedala mi, že v mojom náručí sa cíti bezpečne a to si nesmierne vážim. Budem si ju chrániť navždy. Aj dnes jej pripravím jej obľúbené palacinky ako každé ráno.

Vstanem z postele a oblečiem si tepláky. Pri Vere väčšinou spávam nahý. Potichu prejdem do kuchyne a pustím sa do prípravy raňajok. Ak to stihnem skôr ako vstane prinesiem jej ich do postele. Zatiaľ sa mi to nikdy nepodarilo pretože podľa jej slov sa zobudí na chlad. Moje telo ju vždy ohrieva a je spokojnejšia.

Z myšlienok ma vytrhne zvonček na byte. Na recepcii majú zoznam mien, ktoré môžu púšťať hore bez toho, aby mi to oznamovali. Takže si môžem vybrať a popravde ani jedno meno z toho mi nevyhovuje, aby sa tu objavilo.

Prejdem k dverám bytu a otvorím ich. Na chodbe stojí Samantha. Ak Vera vstane a uvidí ju neviem ako zareaguje. Mali sme jej to povedať už skôr, keď mi to hovorila Vera. Škoda, že som ju neposlúchol.

Užíval som si chvíle s ňou a na podstatné veci ako oznámiť to sestre som zabudol.

,,Ahoj Sam, čo tu tak skoro robíš?" vyvalím na ňu otázku a nevpustím ju do bytu. Neviem čo je to vhodné.

,,Musím sa s tebou porozprávať. Už to dlhšie nevydržím. Teraz keď si neni doma, nemám čas za tebou ani prísť a už viac nevydržím. Musel si si kúpiť byt tak ďaleko od nás?" vyštekne na mňa a vojde dnu.

Tak asi by bolo najlepšie to čím skôr zo seba dostať, aby náhodou nestihla prísť Vera ako sa to dozvie Sam.

,,Aj ja by som sa chcel s tebou o niečom rozprávať," nasledujem ju do mojej kuchyne a čakám kedy začne. Nech sa najprv vyjadrí ona.

,,Usaď sa práve pripravujem raňajky," ukáže na barovú stoličku a ona s radosťou vylezie na ňu. Sedí tam mlčky sa obzerá okolo seba a ja čakám kedy sa ujme prvého slova.

Nervózne klopká po pulte, ale je mĺkva. Musí to byť niečo vážne keďže stále je ticho.

,,Chcela si so mnou hovoriť, tak začni," nabádam ju a posmelujem, aby som mohol aj ja vyjsť s pravdou von. Chcem však, aby začala prvá.

,,Vieš, s niekým sa stretávam už dlhšie a bola by som rada keby si vedel o koho ide. Nebaví ma stále sa skrývať, si môj brat a nemienim mať pred tebou tajomstvá," upúta moju pozornosť a ja prestanem v príprave jedla. Stiahnem plameň a otočím sa jej smerom. Opriem sa chrbtom o linku a prekrížim si ruky na hrudníku.

,,Hovor," poviem trochu ráznejšie, ale nie cielene. Iba som si to neuvedomil. Vypúli na mňa oči a obkľúči ju nervozita. Klopkanie nechtov na doske sa zrýchli.

,,Aj tak viem ako zareaguješ, tak to nebudem zbytočne predlžovať. Som vo vzťahu s Mattom," vydýchne tak hlasno až mám pocit, že to mohla započul Vera.

Zvonček dverí ju ešte neprebral a bol by som rád keby to vydržalo čo najdlhšie.

,,Čo si to povedala? Asi som zle rozumel," kypí vo mne zlosť z toho že si vôbec dovolil s ňou chodiť bez toho, aby sa ma na to opýtal.

,,Matt a ja sme frajeri, takto je to zrozumiteľnejšie?" pokúsi sa o žart, ale ten jej nezožeriem. Práve v tejto chvíli by som mu rozbil hubu.

,,Dostane na hubu. To si vyhoď z hlavy. S ním nebudeš chodiť. Nie je pre teba dosť dobrý," skríknem na ňu až ňou mykne.

Neuvedomím si, že som podstatne hlučnejší ako inokedy a nezaujíma ma to. Teraz mojim telom prechádza toľko zlosti, že to nedokážem ani vysloviť.

,,Je to moja vec. Nebudeš o tom rozhodovať. Povedala som to aj rodičom a oni s tým nemali problém, takže stiahni pazúry a neopováži sa ho čo i len dotknúť, je ti to jasné?" vybehne na mňa tak drzo až z toho ostanem v nemom úžase. Nikdy by som nepovedal, že moja sestra dokáže byť, taká ostrá a rázna.

,,Si moja sestra, tak určite slovo v tomto mám," prístupim trochu bližšie k nej, ale stále je medzi nami pult. Možno objatie alebo súrodenecké dotyk by pomohol a zmiernil v nás to napätie, ktoré behom pár minút narástlo.

,,Som tvoja sestra, ale mám vlastný život, ktorý chcem žiť tak ako uznám za vhodné. Pochop ma pros-" zasekne sa na oslovenie.

Do miestnosti vstúpi Vera a je krásne strapatá ako vždy. To na nej ráno milujem.

,,Samantha?" vstúpi do nášho rozhovoru a nastane hrobové ticho. Dusno by sa dalo krájať.

,,A ty tu robíš čo?" zreve na celú kuchyňu a ja v tej chvili oľutujem, že som sa neujal slova ako prvý.