Pravdivé tajomstvo

27.

Vera

Zobudím sa na krik. Nie na chlad a chýbajúce Adamove telo, ale krik. Kto môže tak skoro ráno robiť takýto rozruch?

Hodnú chvíľu váham, či prejsť tam odkiaľ sa ozývajú zvuky, alebo vyčkávať čo bude nasledovať. Zvedavosť vo mne nakoniec zvíťazí a preto vyleziem z postele a prejdem chodbou za hlasmi.

Rozospatá hlasy rozoznávam, ale nejako si ich neviem priradiť k menám. Čím som bližšie, tým sa mi to viac spája. Jeden je určite Adamov, ale druhý to snáď nie. Vstúpim do miestnosti a zazriem ju.

,,Samantha?" oslovím ju a tým upútam jej pozornosť.

Začudovane na mňa pozerá a až v tej chvíľu si uvedomím, že mám na sebe Adamove tričko. Vždy v nich spávam sú neskutočne pohodlné a Adamovi sa to páči. Rád mi ich vyzlieka. Väčšinou u neho po raňajkách v kuchyni, ale teraz nad týmto nesmiem uvažovať. Práve teraz musím riešiť záležitosť menom Samantha.

,,A ty tu čo robíš?" zkríkne na mňa Samantha a mne až v tej chvíli dopne, že Adam jej nič nepovedal, ako odpoveď stačia jej vypúlené oči na moju postavu. Je zrejmé, že nie som v Adamovom tričku len tak a už jej to asi došlo.

,,Vy dvaja spolu?" prstom preskakuje z jedného na druhého a ani jeden nepovie ani slova. Čakám kedy vstúpi do toho Adam. Snáď to pochopil, keďže sa na neho mračím očami.

,,Áno my dvaja," vydá zo seba a natiahne ku mne ruku. Chvíľu sa zarazím, ale nakoniec prejdem k nemu. Už je to aj tak jedno.

,,Dobré ránko láska," objíme ma pevnejšie rukou a vytlačí mi pusu na čelo. Privriem pri tom oči nakoľko to na ňom zbožňujem.

,,Pripravujem ti raňajky," ešte stále ma drží aj keď sa snažím vymaniť z jeho náruče. Nepustí ma.

,,Dúfam, že si robíš zo mňa žarty. Ty jeden pokrytec. Na mňa tu kričíš rozkazuješ mi a ty sám máš tajomstvá predo mnou. Odkedy ste spolu? Alebo len spolu spávate?" vyrukuje na nás s otázkami a ja sa nadýchnem, pretože jej chcem vysvetliť túto celú situáciu, ktorá nastala. Adam ma predbehne.

,,Sme spolu už niekoľko týždňov, presnejšie od toho dňa kedy som sa prisťahoval, ale začalo to medzi nami už skôr. Nie je to len o sexe," prilepím sa k jeho telu a užívam si slová, ktoré mu vychádzajú z úst.

Som šťastná za to, že je to vonku aj keď som verila, že to bude prebiehať trošku inak. V inom duchu.

,,A prečo ste mi to nepovedali skôr? My dve spolu robíme, sme najlepšie priateľky, boli sme spolu už niekoľkokrát, píšeme si, voláme si a nič si nepovedala. To ozaj Vám nestojím za takú vážnu skutočnosť?" prudko sa postaví zo stoličky až sa prevráti na zem. Pozrie sa na ňu ale nezdvihne ju, zvrtne sa tvárou k nám späť a ignoruje to.

,,Chceli sme ti to s Adamom povedať osobne, obaja, preto som ti nič nehovorila," vezmem sa a kráčam k nej. Natiahnem k nej ruku, ale ona sa mi uhne. Takto to asi nepôjde.

,,Je mi veľmi ľúto, že si sa to dozvedela takto, ale Adama milujem a myslím to s ním vážne. Rešpektovala som jeho rozhodnutie ako a kde sa s tebou o tom porozprávať, tak dúfam, že ma pochopíš, nebudeš sa na mňa hnevať a odsudzovať," ucítim silne objatie zo zadu a pocítim bozk na krku.

,,Tak ti ma miluješ?" nasmerujem sa na Adama a prikývnem.

Isteže ho milujem, len neviem či bola správna voľba s tým vyjsť najavo. Či bola práve teraz na to vhodná chvíľa. Nechcem, aby sme Samanthu ešte viac rozčúlili.

,,A chceš počuť tajomstvo láska?" usmeje sa na mňa Adam a ja horím nedočkavosťou čo mi prezradí.

,,Hmmm," súrim ho, aby to vyslovil. Niečo mi našepkáva, že sa mi to bude páčiť.

,,Aj ja milujem teba, chcel som ti to povedať už dávno, ale nikdy som na to nemal vhodnú príležitosť. Chcel som, aby to bolo romantické a aby si si to zapamätala," hladí ma po chrbte a pozerá mi uprene do očí.

Myslí to naozaj vážne? Adam ma miluje a nič viac k život nepotrebujem. Konečne som šťastná.

Pobozkám ho, aby som mu dokázala, že toto mi bude stačiť na to, aby som na jeho slová nezabudla do konca života. Zastavím náš bozk skôr ako to prerastie do niečoho väčšieho nakoľko si uvedomujem, že nie sme tu sami.

,,Budem si ich pamätať navždy, či to bude tu v kuchyni alebo niekde na romantickej večeri. S tebou na to nikdy nezabudnem," opäť ho pobozkám a ucítim od chrbta silné objatie.

To objatie je od Samanthy. Trasie sa ja neviem prečo.

,,Ach to je také krásne a romantické. Mám vás veľmi rada," plače mi do chrbta a ja s určitosťou viem odkiaľ pochádza to trasenie.

Zbožňujem ju, aj jej dobré srdce, ktoré ma dokáže pochopiť v každej situácii. Vedela som teda tušila, že ju to prejde, ale že tak v krátkom čase to nie. Som spokojná, že to takto dopadlo aj keď to na začiatku vyzeralo úplne inak.

,,Ale na teba sa ešte stále hnevám za to, že chceš Mattovi vraziť," zagáni a vybehne na Adama.

Neviem čo sa medzi nimi udialo kým som tu nebola, ale podľa mena 'Matt' usudzujem, že mu Samantha o nich dvoch povedala.

,,Ty si mu ti povedala?" otočím sa k nej a položím je otázku na ktorú už vopred poznám odpoveď. Som rada, že nabrala odvahu a vyzradili to Adamovi.

,,Ty si o tom vedela?" oborí sa na mňa Adam a mne hneď príde, že prakticky som mu klamala aj ja keďže som to vedela.

,,Áno vedela som o Mattovi a Sam, ale neželala si aby som to niekomu hovorila a preto som ti to nepovedala. Nechcem aby si sa na mňa preto hneval, netýkalo sa to ani mňa a ani teba a myslím si, že by sme ju mali nechať tak," stláčam mu obe ruky a pozerám sa na neho. Nemienim mu klamať. Poviem mu to na rovinu ako to je.

,,Mal som právo to vedieť skôr ako ty," vyberie si ruky z mojich a prekrížim si ich. O krok odstúpi a ja si len povzdychnem. Toto bude asi trošku zložitejšie ako som si myslela.

,,Ja viem je to tvoja sestra, ale je dospelá a ma právo rozhodovať o sebe. My ju ako rodina musíme podporovať, rozumieš mi?" vezmem mu tvár do dlaní a uprene na neho hľadím.

Chcem aby pochopil to čo sa stalo a ako to vlastne medzi Sam a Mattom je. Aby ich nechal tak a neprizabil Matta.

,,Veď práve je to moja sestra," umlčím ho rukou.

,,Tvoja dospelá sestra. Je rozumná a ty to vieš. Nechaj ju tak," dá si dole moju ruku z pier a prepletie si ju.

,,Dobre, ale ak jej niečo urobí tak ho zabijem," rozpráva ale hľadí za mňa. Hľadí na Sam.

Opäť ma objíme a plače. Sme tam kde sme boli. Adamove ruky nás obe obopnú a zotrváme tak hodnú chvíľu.

Keď sa Sam ukľudní pustí nás a zodvihne spadnutú stoličku hore. Posadí sa, ja sa usalaším vedľa nej a Adam začne pripravovať raňajky.

Mlčky sedíme a čakáme na jedlo. Na najlepšie palacinky aké som kedy mala. Sú najlepšie, pretože si od môjho priateľa. Priateľa ktorého milujem a on mňa.