Dobrodružstvo s Polly

22. kapitola

Zobudila som sa mierne spotená a zmätená. Najprv som nedokázala rozoznať, kde sme sa s Lamontom nachádzali. Uvidela som ho oddychovať schúleného pod oknom na úzkej pohovke a drobnú lampičku zasvietenú na nízkej skrinke oproti mojej posteli. Držal pred sebou tenkú knihu a očami podliatymi krvou prechádzal po riadkoch. Všetko mi to došlo, akonáhle som ucítila nepríjemné stiahnutie podbrušia. Posadila som sa a bolesť mi skrivila tvár.

Lamont ihneď spozornel, zaklapol stránky o seba a podišiel ku mne: "Deje sa niečo? Zavolám doktorku?"

"Nie, to nič... iba si potrebujem zájsť na záchod," ujasnila som. Ponúkol mi pomoc vo forme podopierania, ale slušne som odmietla. Dokázala som chodiť a kúpeľňa nebola od nemocničnej postele ďaleko.

Po spláchnutí toalety som sa pomaly dotackala pred umývadlo a zahľadela sa na seba behom mydlenia rúk do zrkadla. Prenášala som iba dva dni. Dnes alebo zajtra sa stanem mamou, odrazu som sa však necítila pripravená. Bola som mladá, s deťmi neskúsená a momentálne celá opuchnutá. Znenazdania som ucítila niečo divné. Akoby vo mne praskol balónik a po pravom stehne mi odrazu tiekla teplá tekutina. Spanikárila som a zvolala: "Lamont!"

Vpálil do dverí a vystrašene si ma obzrel. Stála som pred ním šokovaná a neschopná urobiť krok. "A-asi mi odtiekla voda," habkala som.

Tvárou sa mu prehnalo tisíc emócií. Zvládol sa však chvatne spamätať, odprevadil ma na lôžko a utiekol pohľadať lekárku. Najbližšie hodiny boli ako zo sna. Vnímala som ich, ale iba matne. Pocity sa vo mne miešali. Zažívala som všetko naraz, nadšenie spojené so zúfalstvom, smiech popri plači a nádej pretkanú opojnou panikou. Pot sa na mne miesil so slzami, ktoré mi Lamont z tváre utieral vlhkou handričkou. Odmietla som lieky a dúfala, že to rozhodnutie neoľutujem.

"Zatlačte ešte!" kázala doktorka hľadiac mi priamo medzi dokorán roztvorené nohy.

Zaťala som zuby a uposlúchla, ale nestačilo to. Nahlas som vzlykla.

"Sme veľmi blízko, miláčik. Nevzdávaj sa," podporil ma Lamont a stisol mi prsty.

Pozbierala som posledné úlomky odhodlania, nahla sa dopredu a potlačila dieťatko smerom von... a vtedy sa izbou rozľahol pobúrený nárek. Bol to jemný, no mocný hlások a vstúpil mi priamo hlboko do srdca. Lamont sa na jeho zdroj díval absolútne očarene a unesene. Dieťatko mi položili na hruď a ono sa okamžite upokojilo. Rozplakala som sa a podoprela telíčko rukou.

"Je nádherná," šepol Lamont a vtisol mi bozk na čelo.

Doobedie som prespala. Hoci som bola ubolená, nedalo sa to s kontrakčnou bolesťou ani porovnať. Ďalšou výzvou na zdolanie bolo samotné kojenie. Akonáhle sa maličká prisala, mojimi prsníkmi sa prehnalo nepríjemné pichanie. Doktorka mi vysvetlila, že je to úplne normálne a postupne to odznie. Musela som si len zvyknúť.

Lamont si dcérku práve hojdal v náruči, keď sa ozvalo opatrné zaklopanie. Dnu sa nahrnuli rovno štyria návštevníci.

"Panebože," vydýchla Flossie, keď zočila Lamonta a hnala sa k nemu. "Smiem si ju podržať?"

"Samozrejme," usmial sa a predal drobný balíček ďalej. Dvoma krokmi bol pri mne a žmurkol. Flossie sa natešene obrátila smerom k Nealovi a on sa dieťatku zvedavo prizrel.

"Blahoželáme vám," rozcítila sa Polly a tuho ma objala.

Sterling brata hrdo potľapkal po chrbte a mne vtisol malý bozk na líce. "Tak, prezradíte mi konečne ako sa moja neter volá?" sťažoval si nedočkavo.

"Darcy Grace Nortová... Stredné meno má po mame," vyslovila som šťastne.

- - -

Zobudil ma divný šramot a detské zamrnčanie. Okamžite som sa vyzdvihla na lakte, aby som sa prizrela drobnej postieľke. Namiesto oddychujúceho novorodenca som však zočila niečo, z čoho mi stuhla krv. Kolíska bola prázdna, ale stála pri nej sklonená, tmavá, ženská postava. Darcy odniekiaľ nesúhlasne zaskučala.

"Kto ste?"

Neznáma sa na mňa pomaly otočila. Odhalila tak držiace, nespokojné dieťa aj svoju vyziabnutú tvár. Dívala sa na mňa s úplne novou nenávisťou a aj napriek prítmiu večera som dokázala spozorovať ako nahnevane zatína sánku.

"Laura..." vydýchla som neveriacky. Snívala som hádam? Vedela som, že musím nasledujúce slová zvoliť veľmi opatrne: "Ako si sa sem dostala? Návštevné hodiny sú dávno u konca."

Pozrela nižšie: "Chcela som ju vidieť."

Hrala som pochopenie: "Rozumiem ti. Pokojne príď zase zajtra, teraz si však musí pospať."

"Nie!" zhúkla a Darcy sa vystrašene rozplakala. Trhalo mi to vnútro a priala som si vyletieť na nohy, uchmatnúť si ju a uchlácholiť, no momentálne to bolo nebezpečné. Nevedela som, čoho bola Laura schopná. "Vynosila si nám ju. Prečo by som ju nemohla navštíviť kedy chcem? Je predsa naša."

Zalapala som po dychu: "Ako to myslíš?"

Smutne vzhliadla: "Lamont vedel, že moje zdravie by tehotenstvo neunieslo, tak zvolil teba."

Blúznila. "Laura, prosím," hlas sa mi lámal. Nádejne som k nej natiahla otvorenú dlaň.

Vtedy sa otvorili dvere a do tmavej izby preniklo oslepujúce svetlo nemocničnej chodby. Lamont sa zasekol a vyjavene hľadel na zviditeľnenú osobu.

"Tak tu si!" zvýskla nadšene. "Zabalila som malej na odchod. Vyrazíme?"

Zbledol: "K-kam?"

"Domov predsa," zasmiala sa akoby to bolo jasné.

Rozhodla som sa prevziať objasňovanie do vlastných rúk s nádejou, že Lamont situáciu takto dostatočne pochopí. Donútila som sa do neúprimného úsmevu a povedala: "Laura mi práve ďakovala za vynosenie vášho dieťatka. Nebudem vás viac zdržiavať, máte pred sebou náročné zoznamovanie sa a samozrejme, zvykanie si na rodičovstvo."

Lamont zrýchlene zažmurkal, preletel nás obe pohľadom a následne pomaly prikývol: "Sestrička ma práve upozornila, aby sme ešte nezabudli podpísať nutné papiere. Macy by zatiaľ mohla Darcy posledný raz nakŕmiť, a keď všetko popodpisujeme, dá nám ju a pôjdeme."

Laura zaváhala a nedôverčivo za zamračila. Obrátilo mi žalúdok naruby.

"Sľubujem," hlas mal ako med. "Nedôveruješ mi?"

"Dôverujem," povedala jemne po krátkej pauze, akoby bola iba nevinné dievčatko. Usmiala sa na stále nariekajúceho novorodenca a konečne sa obrátila, aby mi ho predala. Vzala som si dcérku k sebe a začala s nesmelým upokojovaním. Musela som držať vlastnú úľavu na uzde, dokiaľ Laura neodíde.

Lamont k nej podišiel, uložil jeho veľkú dlaň na jej spodnú časť chrbta a opatrne ju vyviedol von. Ihneď, ako sa za nimi zatvorili dvere, premohol ma burácajúci plač. Privinula som si Darcy a spolu sme plakali. Hoci bola na svete iba deň, Lamontova stará láska, na ktorú som toľkokrát doposiaľ upozorňovala, ju ohrozila.

Netušila som, koľko času ubehlo, keď dovnútra znovu vpadol a poplašene sa hnal k posteli. Sadol si ku mne, vtiahol ma do náruče a zlomene prevravel: "Doktori zavolali políciu. Laura je preč a nevráti sa, prisahám."

"O-ona... mohla... t-takmer...," hľadala som stratený dych a slová. Pohltil ma strach, panika a živé predstavy možného, oveľa horšieho konca než bol ten súčasný.

Pohladkal Darcy po hebkej hlavičke a bolestne stisol viečka: "Viac sa ku vám nepriblíži, nedovolím to."