Dobrodružstvo s Polly

7. kapitola

Prevádzka varila tak dobre, že sme sa na druhý deň vrátili, aby sme sa najedli obe. Polly neodolala a pochutnala si na tom istom. Bola to kopa palaciniek so slaným karamelom, nasekaným banánom, úlomkami mandlí a lesklou šľahačkou. Prežúvali sme a hoci sa to nemá, debatovali s plnými ústami.

"Na móle je zábava. Nabudúce sa tam poberieme spolu," sľubovala mi mieriac na mňa nožíkom.

"Je to hádam vyhrážka?" zažartovala som.

Prekvapene zažmurkala a svetlými očami strelila na nôž. "Oh, prepáč," sklonila ho.

Opisovala mi kolotoče, strelné stanice na plyšové zvieratká a automaty, kde sa hádžu mince, hoci šanca na výhru sa blíži k nule. Znelo to ako naozajstná sranda a možno by som bola za zavítať tam tiež. Síce bol náš nový domov drobný, ponúkal veľa možností, kde stráviť voľný večer. Všetko avšak stálo peniaze a ja som si uvedomila, že nutne potrebujem prácu. Peniaze od pána a pani Berylovcov by som už nedokázala prijať. Stačilo, že mi na rok bez zdráhania dovolili sa včleniť k nim do rodiny.

"Aha, koho sem čerti nesú," zatrilkoval hlások spoza mňa. Dievčenský, s troškou drzosti na pozadí. Spomenula som si ešte skôr, ako som ju uvidela. Flossie s Nealom sa postavili z boku stola a žiarivo sa na nás usmievali.

"Čo tu robíte?" otázala som sa s neskrývaným potešením z toľkej náhody.

"Je streda. Zmrzlinová streda," nadvihla obočie a pohodila pažami. Samozrejme, cvičenie a za odmenu zmrzlina. Hovorili mi o tom na pláži. Ich zvyk sa mi páčil. "Inokedy ideme inam, no pani, ktorá vlastní cukráreň dnes odcestovala na dovolenku. Európa je ďaleko, vráti sa až za šesť týždňov."

"Prečo si neprisadnete?" ponúkla som.

"Smieme?" Flossie sa zaradovala.

My sme pristali a posunuli sa. Športové tašky si položili vedľa a odbehli si objednať. Vrátili sa s plnými kornútmi.

"Boli ste na tom stand-up comedy podujatí? Vraj to malo taký úspech, že ho začnú usporadúvať mesačne," zapískala Flossie.

"Tiež som počul. Škoda, že som nešiel," ľutoval Neal.

"Macy tam bola."

Áno, Polly som o tej noci predsa len niečo spomenula. Čiastočná lož znela, že Lamont sa podľa mojich slov nudil a pozval ma na večeru spojenú s vystúpeniami. Mali sme víno, cestoviny a kraba, rozprávali sme sa a za vchodovými dverami domu sa rozlúčili. Na prekvapenie mi uverila bez podrobného vypytovania sa. To isté som teraz zopakovala Nealovi a Flossie. Pozorne ma počúvali.

"To je super nápad, nabudúce sa tam určite zastavím," povedal Neal.

"Pôjdem s tebou," Flossie sa pridala na zoznam.

"Alebo tam môžeme skočiť všetci spolu," skúsila to Polly. Tento návrh vyvolal vlnu súhlasu. Samú seba som šokovala, že sa mi nedostavilo nutkanie protestovať, ani utekať. Títo dvaja sa javili ako priateľská a zlatá dvojica. Nebudem mať problém niekam s nimi zájsť.

"Už nebudeš?" Neal náhle ukázal na nedotknutú polovicu toastu plneného šunkou a praženicou, čo som si dala. Pokrútila som hlavou a posunula mu tanierik: "Kľudne si vezmi. Stačilo mi."

"Neal nerád plytvá jedlom," ospravedlňovala ho Flossie.

Spomínaný sa mierne zahanbil. Uistila som ho: "To je oukej. Aj mne by bolo ľúto nechať to vyhodiť."

Zabili sme tam hodinu. Pri lúčení som sa medzi rečou zmienila o potencionálnej práci. Dúfala som, že ako miestni by o čomsi vedeli. Flossie načrela do tašky, následne do peňaženky a podala mi vizitku.