Dobrodružstvo s Polly

8. kapitola

"Nemehlo," posmieval sa mi Lamont po minutí nadhodenej lopty. Ako odpoveď som mu vyplazila jazyk a skúsila to znova. Tentoraz som trafila. Odbil priamo na Polly a ona ju nemotorne odrazila smerom ku mne. Rana však nebola dostatočne silná a loptu zmietla vlna. Brodila som sa slanou vodou a skúšala ju dostihnúť. Pomohla mi neznáma dievčina, keď si spojila dve a dve dohromady a zastavila farebnú vec na ceste okolo. 

"Ďakujem," usmiala som sa vďačne. 

Nepodala mi ju, namiesto toho sa dívala niekam za mňa. Potom sa spýtala: "Si tu s Lamontom?"

Obzrela som sa. Stál opodiaľ a dlaňou si clonil, aby na nás dovidel. 

"Áno," odvetila som.

Zatvárila sa spokojne a konečne mi loptu vrátila: "Povedz mu, že Kami pozdravuje."

Keď som prechádzala popri Lamontovi na svoju strelnú pozíciu, sykla som: "Zdraví ťa Kami." Dala som si pozor na hlas, aby Polly nezaznamenala ani slová, ani tón na ne použitý. Hodila som mu loptu a odišla na miesto. 

Oceán nás obmýval už iba krátko. Onedlho som kamarátku zavolala na deku. Lamont nás poslal so slovami, že si ešte skočí zaplávať a príde. Jedli sme sendviče s morčacou šunkou, ktoré som ráno pripravila. Polly si spomenula na Sterlinga: "Škoda, že nemohol ísť," smútila.

Prežúvala som a súcitne na ňu hľadela. Začala sa na neho skutočne namotávať. Stretnutí so skupinou bude vraj do septembra iba pribúdať. Aspoň to dnes doobeda pri ospravedlňovaní sa za neprítomnosť tvrdil. Akonáhle vyrazí na turné, Polly ho skoro vôbec neuvidí. Jedinou možnosťou bolo sa vybrať na cestu s ním, no o tom sa zatiaľ nezmienila.

Vypustili sme loptu naplnenú vzduchom a začali sa slniť. Bolo príjemné ležať, nad ničím neuvažovať, iba kožou príjímať slnečné paprsky. Dnešná horúčava by bola istotne neznesiteľná, keby slaná voda neochladzovala vzduch. Tá slanosť ma šteklila v nose.

Takmer sa mi podarilo zaspať. Ubehli dobré minúty, odkedy sme začali s opaľovaním a Lamont stále nedorazil. Prevalila som sa na bok a podoprela sa v polosede rukou. Žmúrila som a skenovala okolie. 

"Nenatrieš mi, prosím, chrbát?" zamrmlala Polly ležiaca na bruchu.

"Jasné," pristala som a načiahla sa pre plážovú tašku. Opaľovací krém som jej rozotrela i po pleciach. 

Zrazu sme započuli: "... a to sú moje spolubývajúce."

Lamont sa blížil s Kami po boku. Dokonca si sem niesla vlastné veci. Zarazilo ma to. Sadli si a všeobecné predstavenie nahradili konkrétne mená. Lamont sa nahol pre posledný kúsok obeda a Kami mu prsty zdobené umelou manikúrou obtočila okolo zápästia: "Videla som ťa hrať v Pinicin'. Bol si famózny."

"Vďaka."

Uvoľnila zovretie, len aby dotyky upriamila inam. Pohladila ho po vnútornej strane stehna a mňa ďobla žiarlivosť. Rozplývala sa ďalej: "Nedokázala som z teba spustiť zrak. Tváril si sa tak zaujato a vážne."

"Sústredil som sa na akordy," vysvetlil.

"Píšeš úchvatné piesne," chválila. "Kde hľadáš inšpiráciu?"

"Čerpám zo života."

Kami sa neúprimne rozosmiala. Na moment zanevrela na obchytkávanie. Namiesto toho sa vynašla a prisunula sa k Lamontovi nápadne blízko. Zazrela na nás a nemilo sa opýtala: "Tvoje susedky sú stále také tiché?"

Pozrela som na Polly a ona perfektne vyrozumela: "My sme vlastne na odchode."

Lamontom myklo. Nenadviazala som s ním očný kontakt. Len sme si pobalili veci, zabalili sa každá do parea a so sarkastickým "Rady sme ťa spoznali." sa rozlúčili. 

Doma som sa osprchovala a navečerala. Potom som si do noci čítala knihu stiahnutú v čítačke. Bol to darček od rodičov Polly na narodeniny. Výhodný dar, vďaka ktorému som ušetrila na knihách a pri sťahovaní sem som nemala ťažkú batožinu. 

Lamont mi vstúpil do izby tesne po desiatej hodine. Ani nezaklopal. Odložila som prístroj bokom a čakala, čo mi chce. Podišiel ku mne a bez slova ma pobozkal. Zatlačila som mu do hrude a vzhliadla. Pohľad mu opäť zahalila vášeň.

"Kami ti nestačila?"

"Bola mi spolužiačkou na strednej a vypadol som odtiaľ hneď za vami," zachrapčal vzrušeným hlasom. Prekrížila som si paže na prsiach a zdvihla obočie. Zaškeril sa: "Prisahám. Ani som ju nevolal ísť k nám, sama šla."

Dnes som pozíciu na vrchu zaujala ja. Komentoval to poznámkou: "Myslím, že žiarlivá sa mi budeš páčiť." Neodbila som ho. Bola to pravda, žiarlila som. Odpovedala som šibalským úsmevom a prudkým pohybom bokov. Stisol ma a zaklonil hlavu. Jeho nahé telo sa podo mnou naplo. Ak to máme spolu robiť, tak tak, aby sa tomu nevyrovnala žiadna iná...

Ráno sa dvere otriasali v pántoch: "Macy!"

Vyletela som a na moment zamrela. Vedľa mňa sa nachádzal nahý Lamont. Došlo mi, že je zamknuté a to bola úľava. Štuchla som do zobúdzajúceho sa mužského tela: "Skry sa," šepla som. "Je tu Polly."

Prebral sa a poslúchol. Zozbieral oblečenie z podlahy a začal sa obzerať po vhodnom úkryte. 

"Oh, doriti," zanadával, padol na kolená a strkal sa pod posteľ. Prekryla som si ústa, aby som sa nerozosmiala. Počula som zahrešenie, keď sa o čosi buchol. Natiahla som si na seba teplákové šaty a mierne si upravila vlasy. Keď šuchtavé zvuky spod postele utíchli, odomkla som.

"Prepánajána, Macy, odkedy sa zamykáš?" oborila sa na mňa.

"V noci mi bolo horúco, vyzliekla som sa a spala nahá. Človek nikdy nevie," vysvetľovala som.

"Aha," pritakala. "Každopádne, som na Skype s rodičmi. Ideš pozdraviť?" usmiala sa.

"Jasné," zavrela som za sebou a nasledovala ju. Lamontovi som tak nahnala čas na bezpečný únik. 

Manželský pár sa nadchol, keď ma zočil na kamere. Porozprávala som im o mieste, kde sme bývali a spomenula im aj možnú prácu. Zdali sa úprimne potešení mojimi slovami. Láskavo som odmietla ponúknutú peňažnú výpomoc a na otázky, či som zdravá a spokojná som súhlasne prikyvovala. Nikdy som nebola ich krvou, ale zachovávali ku mne rovnaký prístup a za to vo mne rástol od detstva voči nim obdiv. 

Zavrnel mi mobil. Ospravedlnila som sa a ustúpila stranou, mimo zvedavého oka kamery. Vytiahla som ho spod šiat, kde ho držala guma nohavičiek a rozklikla prijatú správu. Bola od Lamonta. Čísla sme si všetci štyria pre istotu vymenili už pri našom príchode. Písal: Skvelá výhovorka ;)

Kútiky úst sa mi nadvihli samé. Naťukala som a poslala: Nejaké plány na večer?

Leziem ti pod posteľ.

Taká oddychová kapitola. Síce je votes nedostatok, nevadí mi to. Hlavné je písať pre seba a tento príbeh ma napĺňa toľkou radosťou, že v ňom budem pokračovať, hoci by sa hviezdičky mali postupne až úplne vytratiť. Ďakujem ale každému, kto si nájde tú sekundu a odklikne tú malú ikonku dole a zaplní ju oranžovou :) Love u.