Dobrodružstvo s Polly

9. kapitola

Zakrútila som kohútikom a stiahla na seba uterák. Zamotala som sa doň a odtiahla sklenenú stenu kúta. Na štetiny zubnej kefky som natlačila kúsok pasty, ale tvoriacu sa penu som musela ihneď vypľuť.

Schmatla som tubu a overila si dátum spotreby. Nebola po záruke. So zhnuseným výrazom tváre som si vyčistila zuby a zaumienila si, že hneď zajtra zájdem do obchodu a kúpim si novú pastu. 

Zavesila som bavlnený uterák na vešiak a nasúkala sa do voľného, bieleho trička a krátkych nohavíc. Pred opustením kúpeľne som ju ešte dala mierne do poriadku. Vhupla som do čakajúcich tenisiek a zbehla na prízemie pomáhať s hocičím sa bude dalo.

Sterling na záhrade zapínal gril. Polly omotávala okolo paliem svetielka a aby dotiahla vysoko, pomohla si rebríkom. Lamont obsadil kuchyňu a sústredene krájal zemiaky.

Rozhliadla som sa a skontrolovala situáciu. Kuracie, bravčové aj slanina boli hotové. Ležali na podnose na stole. Podujala som sa teda rozrezať bochník chleba na krajce. 

"Aká bola sprcha?" usmial sa na mňa Lamont, keď som sa s denkom, nožom a chlebom postavila vedľa. Čepeľ prenikla kôrkou. Príjemne to zapraskalo. 

"Dobrá," odvetila som stroho. 

"Posledne si dosť nesvoja," znel mrzuto. 

Bola som skôr nervózna. Návšteva sa mi pozabudla o sedem dní. Nerobila som z toho ale zbytočnú vedu. Nebola to žiadna novinka. Od maminej nehody som zažívala hromady stresu a sťahovanie sa sem tiež nebolo ľahké.

"Nič to," prinútila som sa do jemného úsmevu. 

Zvedavo ma sledoval. Potom šepol: "Včera sa mi to páčilo."

"Mne tiež," pristala som. 

Domom sa rozľahol zvuk zvončeka. Lamont sa na ospravedlnenie pousmial a pobral sa otvoriť hosťom. Doľahli ku mne hlasy a hlasná vrava. Keď som za sebou zachytila kroky, obrátila som sa na prichádzajúcich. Stáli predo mnou traja urastení muži. Kapela Bestia. 

"Edie, Kip, Victor," ukazoval Lamont postupne na držiteľov mien. 

Natiahla som ruku a predstavila sa im. Sterlingova skupina na mňa pôsobila diametrálne odlišne od predstáv, aké som si tvorila. Všetci vyzerali veľmi priateľsky. Edie dokonca doniesol šalát, Kip sušienky s pivom a Victor dve kvetiny. Jednu mi podal: "Pre teba."

"Ď-ďakujem," takmer som sa nevykoktala. Úplne ma šokoval. 

"Nie ste tu ani minútu a už balíte baby," ozvalo sa pobavene odo dverí vedúcich na terasu. Posledný člen kapely sa pridal ku kolegom a veselo ich na privítanie potľapkal po pleciach.

"Pre teba," zopakoval Victor a druhý kvet daroval Polly. Začudovala sa tomu, ale bolo znateľné, že sa teší.

"Začneme?" opýtal sa Sterling a bral zo stola mäso. 

Členovia skupiny mu prikývli a Lamont dodal: "Chlieb a zemiaky budú hneď."

Okrem mňa a Lamonta odišli ostatní na záhradu spustiť toto uvoľnené stretnutie kapely. Nazývali to tradíciou. Priateľské posedenie dokázalo upevniť ich vzťahy natoľko, aby sa behom práce vyhli ponorkovej chorobe a zbytočným nezhodám. Ak by aj nastali, dajú sa vďaka kamarátstvu ľahšie prekonať a stres sa nezmení na nepriateľstvo. 

Lamont dokončil svoju robotu a podal mi misu s tenkými, okrúhlymi zemiačikmi. Prebral odo mňa bochník. 

"Dokončím to," uistil ma a popohnal preč. 

Vstúpila som von. Mäso syčalo nad plameňmi a mne sa korenistá vôňa vkradla do nosa. Nikdy mi pečené nesmrdelo, avšak teraz môj žalúdok urobil kotrmelec.

Položila som misu medzi ďalšie jedlo a pratala sa do domu. Nechuť sa mi dvíhala hrdlom. Snažila som sa nevoľnosť predýchať, ale neuspela som. Rozbehla som sa sťa maratónec na poschodie a rovno k záchodu. 

Spotená som spláchla a posadila sa na studené kachličky. Dumala som a dumala, až sa nakoniec odhodlala. Polly nakupovala tehotenské testy do zásoby. Potrebovala som jej prehľadať izbu a hoci mi svedomie nadávalo do rôznych prezývok, neustúpila som. Myšlienka tehotenstva mi na um zišla nedávno. Bolo nutné odhaliť pravdu a upokojiť sa. 

Skúsila som nočný stolík, šatník a zásuvky. Ruku som vopchala pod kopu spodného prádla a naďabila na krabičky. Hádam sa nejedná o železnú zásobu kondómov. Ak je situácia taká, na akú sa hrá, tie mi už nepomôžu.

Odhrnula som látku a objavila hľadané. Z troch testov som vzala jeden, zahalila po sebe stopy a vrátila sa do kúpeľne, kde ma opustil obed. 

Čakanie bolo hororové. Zase som zvracala. Tentoraz to zariadila nervozita. Bojovala som so strachom a nutkaním vedieť to. Podlhovastá, umelohmotná vec ležala na umývadle a ľakala ma. Roztrasená som sa odhodlala opustiť úkryt v rohu miestnosti a pristúpiť. Zrak mi zaletel na znak tvorený tenkými paličkami. 

Plus. 

Svet sa so mnou zakrútil. Poplašene som sa zohla pre návod hodený na zemi. Pozitívny. Ten prekliaty test bol pozitívny!

Urobilo sa mi opäť zle. Vzlykla som a dlaňou si prekryla ústa. To sa predsa nemohlo diať. Rozplakala som sa tak, ako vtedy, keď ma informovali o maminom stave. Neuniesla som to a kolenami buchla o dlážku. 

Vyšla som na chodbu celá uplakaná a ani mi nenapadlo, že natrafenie na Sterlinga je momentálne nedobré.

K hrudi si tisol malé reproduktory. Zastavil sa a so strachom si ma obzrel: "Preboha, si v poriadku?"

Nemotorne som prikývla a pokračovala s ukladaním nohy pred nohu. Nočná mora ma tlačila do boku. Niesla som si ju so sebou až do postele. Sadla som si, vybrala ju z vrecka spod trička a kolená si pritiahla pod bradu. Ležala mi v ohybe brucha a lona. 

Hľadela som na krémovú stenu a hlavu mala prázdnu. Neuvažovala som, nefantazírovala. Ostala som dokonalo otupená. Ani som nepostrehla, kedy vošiel ustarostený Lamont.

Mrkla som a mozog sa mi rozbehol. Zničila som mu život. Čaká so mnou dieťa a ani ma neľúbi. Jeho prvorodené bude od niekoho, s kým si túžil iba užiť. Pokašľala som to. Bude ma neznášať. 

"Macy," oslovil ma jemne. 

Znova som sa roztriasla a spustila plač. Sledoval ma zúfalým, hnedým pohľadom. Hrabla som po teste a podala mu ho. Keby nesedel, pravdepodobne by spadol na zadok. Zalapal po dychu. 

"J-je mi to ľúto, j-ja..." habkala som. "Je to t-tvoje, p-prisahám." 

Ani nemukol. Zmocnila sa ma panika. Trasľavo som sa objala a potiahla. 

"Na koho z nás sa asi tak bude podobať viac?" vypadlo z neho.

Onemela som. Okamihom môj nárek ustal. Padla mi sánka: "P-prosím?"

"Naozaj som zvedavý," slabo sa usmial. 

Nechápavo som naňho zízala. 

Potriasol hlavou. Položil hmotný dôkaz toho, že sa stane otcom bokom a pritiahol si ma.

Držali sme sa za ruky a on spustil: "Nie sme síce svoji, ale tento drobec bude náš. Možno sme sa mali chovať zodpovednejšie, dávať si väčší pozor, ale boli sme v tom spolu a aj o výsledok sa postaráme spolu. Budeš mama. Keď prekonáš prvotný šok, verím, že sa začneš tešiť. Veď dieťa nie je katastrofa a ja neutekám."

Bolo by slabé povedať, že ma ohromil. Získal si ma každým slovom a moje ustráchané srdce sa upokojilo. 

Zasmiala som sa. Skutočne som sa zasmiala a jeho oči sa zaleskli šťastím. Dúfam, že dieťatko ich bude mať po ňom.

Prstami mi pristál na podbrušku. Opatrne ho pohladkal.