Dobrodružstvo s Polly

4. kapitola

Z pláže som sa vrátila pred dvadsiatou treťou. Kašľala som na prehováranie a protestovanie. Telo si žiadalo odpočinok. Bola som zmorená. Neodlíčená som si ľahla do čistých perín a zaspala. Spala som dobrých desať hodín. Vankúš zašpinila riasenka, zrkadlo ma odrazom tiež nepotešilo. Krémom som utrela zvyšky čiernej farby spod očí a skočila pod sprchu. Umyté vlasy som zamotala do uteráka s vôňou levandule a telo do županu. Bol príjemne mäkký.

Z nočného stolíka som zdvihla telefón. Skontrolovala som čas a novinky na sociálnych sieťach. Dvere sa otvorili bez akéhokoľvek upozornenia. Po očku som si všimla svetlé vlasy pod lopatky a ani sa neunúvala na kamarátku priamo pozrieť. Priľahla si ku mne a zatiahla: "Bré ránko."

"Dobré."

"Ty mrzutá hádam aj spíš," zastukala.

"Možno," odvetila som stále na ňu nepozrúc.

"Lamont aj Sterling odišli," informovala ma.

"Kam?"

"Nemám potuchy, no napadlo mi, že to je skvelá príležitosť, ako si urobiť super deň. Prejdeme sa do mesta, poobhliadneme sa, zájdeme do butikov a na obed," opisovala vidiny svojho denného snenia.

"Vieš veľmi dobre, že nakupovanie nemám rada."

Doslovne sa to ako pravda brať nedalo. Ak som potrebovala alebo ma znenazdania zastihla chuť na niečo nové a pekné, išla som nakupovať. Rada som to však absolvovala sama. Nepotrebovala som rady iných. Vedela som, čo mi padne a čo je, naopak, hotová pohroma. Tiež sa ale jednalo o pocit. Bolo by mi ukradnuté, keby sa môj šatník nepozdával miliónom. Hlavné by bolo, že ja sa preň cítim príťažlivo.

Polly občas nákupnú horúčku sťahovala do mínusových teplôt. Nútila ma si skúšať veci príliš krátke, príliš výstredné, či príliš krikľavé. Karhala ma za znudený výraz tváre. Naopak si nadmieru užívala spoločné prehliadky, kedy sme sa obe postavili z kabínok von a mohli si navzájom pochváliť outfity. Pravdepodobne som nebola priateľka, o akej snívala.

"Hádam by si nechcela celý deň preležať v posteli? Nehovorím, tento dom je ako palác, ale budeme tu bývať tri mesiace. Nebude na škodu trocha spoznať okolie. Možno budeme mať šťastie a stretneme zvodných milionárov," žmurkla.

Prekvapilo ma to: "Včera sa zdalo, že si boháča už ulovila."

Mávla nado mnou rukou: "Bol to iba bozk."

"Sem-tam ma zarazíš mimoriadne i na tvoje pomery."

Zasmiala sa a vstala: "Poďme, lenivec. Zoženieme ti niečo sexy."

Po vyfénovaní a jemnom natočení vlasov som sa obliekla. Oficiálne prišlo leto, aj preto sa konala vatra. Do úvahy prichádzali hlavne šaty. Zvolila som si žlté s drobnými bielymi kvietkami a sandále v rovnakom odtieni hnedej ako moja obľúbená, praktická kabelka.

Mesto bolo čarovné. Pešiu zónu tvorili po stranách budovy svetlo-modrej farby. Išlo prevažne o obchodíky súkromných predávajúcich s výnimočným a neopakovateľným sortimentom. Na obed, ešte pred totálnou mániou, sme zvolili grécku reštauráciu postavenú v bočnej uličke. 

"Ah, Macy, tieto by ti sekli," povzdychla si Polly.

Pozrela som sa za ňou. Držala pred sebou na vešiaku zavesené šaty. Neboli na bežné nosenie, skôr na vychádzky so známymi do baru. Čiernej farby, obyčajné s tenkými ramienkami a voľným spádom.

"Páčia sa mi."

Šokom otvorila pusu. Ihneď mi ich pritlačila k prsiam: "Utekaj."

Sadli mi ako uliate. Točila som sa a merala si telo pohľadom z každučkej strany. Polly prestrčila za záves nos a nakukla: "Si nádherná," pochválila ma.