Dobrodružstvo s Polly

19. kapitola

Kapitola je dopísaná rýchlo, nemala som veľmi čas na jej detailnú kontrolu, preto, prosím, ospravedlňte, ak prídu upozornenia na jej opätovné pridanie. Bude sa to týkať iba gramatiky, nie deja :) Love u

Polly na sviatky znovu odišla. Súviselo to aj s príchodom staršieho brata domov. Návšteva pani Nortovej sa naplánovala na dvadsiateho siedmeho decembra. Dom sme ovešali svetielkami, hlavné izby vyzdobili pletenými ponožkami, sochou Santu so sobmi, krásnymi vencami a samozrejme, aj majestátnym vianočným stromčekom, ktorý sme všetci spolu vybrali na trhu.

"Ako deti sme boli ozaj nedočkaví. Bežne sme nevedeli dobre spať, radosť a očakávanie rána nám to nedovolili. Naša rodina stále otvára dary po zobudení sa, no my sme sa rozhodli to už nerobiť. Keďže sme dospeli, stratilo to zmysel a všetko si dáme po večeri. Preto dostaneš darčeky skôr," vysvetlil mi Sterling láskavo a vzal si odo mňa podávané žiarovky na stromček.

"Dúfam len, že to nebudete aplikovať i na drobca," pohrozila som.

Lamont si odfrkol: "Určite nie. Keď zaspí, zniesť darčeky pod stromček bude oveľa jednoduchšie."

"Hádam bude na Santu veriť naozaj dlho. To je na detstve predsa to najkrajšie," zasnívala som sa.

"Ak bude po Lamontovi..." zatiahol Steling výsmešne.

"Mlč."

Nechápavo som pohľadom skĺzla z jedného na druhého.

Sterling sa ku mne nahol, so zrakom obozretne prilepeným na bratovi a šeptom preriekol: "Lamont veril až do dvanástich."

Prudko som sa zvrtla na muža rozmotávajúceho lesklé vianočné gule. Mračil sa na neposedné háčiky. Pravdepodobne ho na mňa upozornil rýchly pohyb a vzhliadol. Okamžite si vyvodil, prečo toľko zízam.

Zachmúril sa o niečo viac: "Na moju obhajobu, neveril som, ale nechcel som veriť ani tomu, že to kúzlo len tak opadne. Malo ísť o niečo hlbšie, nie o to, že tie dary tam hádžu rodičia."

Rozumela som mu. Odmietal sa vzdať nevinnosti. Ak to už mal urobiť, aspoň pre niečo špeciálne, menej plytké. Bohužiaľ, svet neobsahuje toľko záhad. Dostalo ma, aký rozumný vtedy bol. Iné deti by sa nad niečím podobným nepozastavovali. Lamont však hľadal čary.

Dni ubiehali a moje telo rástlo spolu s číslami v kalendári. Po Vianociach ukončím druhý trimester a veselo vhupnem do tretieho. Doktorka ma opatrne upozornila, aby som sa pripravila na poriadnu záťaž posledných mesiacov. Nohy neustále opuchnuté, veľké a ťažké prsia, nedostatok síl. Samozrejme, nestránila som sa toho oddychovať viac. Hlavné bolo, aby malo telo všetko potrebné a bolo schopné bez komplikácií dotiahnuť tehotenstvo do cieľa. Potom mohlo na svet priviesť zdravého človiečika.

Skriňa pri posteli sa mi postupne napĺňala drobnými vecičkami, neskutočne chutnými topánočkami a hračkami pre novorodencov. Z Lamonta začala sálať nervozita. S blížiacim sa koncom roka si uvedomoval, že začiatkom toho budúceho sa stane otcom. Jeho obavy sa miešali s nadšením a ja som na tom nebola inak.

Štedrú večeru mi bratia pomohli urobiť bez najmenšieho reptania. V rádiu hrali vianočné piesne, dom rozvoniaval sladkým, slaným aj pečeným. Sterling pribehol so smiešnymi červenými čiapočkami s bielymi brmbolcami na koncoch, nasadil nám ich, a tak vznikla naša prvá vianočná, rodinná fotka. Zhodli sme sa, že bude každoročne vystavená v období adventu niekde na kuse nábytku.

Lamont nezaobstaral prestieranie iba na Vďakyvzdanie. S hanbou vpísanou na tvári otvoril dvierka jednej skrinky a vybral červeno-zlaté obrusy, zdobené príbory a nádherný svietnik omotaný vetvičkami s ihličím a červenými bobuľkami. Zasmiala som sa a srdce mi naplnilo teplo.

Za oknami jedálne panovala tma. Sviečka na stole horela, taniere boli plné jedla podobného tomu z Dňa moriek. Veľa sme sa rozprávali, smiali a medzitým jedli. Sterling bol iný, ako pred pol rokom, keď som ho stretla na letisku. Otvoril sa, viac sa usmieval. Neprestal ma volať 'kráska' alebo 'krásavica', avšak už to neznelo provokatívne, ani výsmešne. Teraz tie prezývky vyslovoval s láskavým podtónom hlasu.

Usadila som sa na chlpatý koberec ku stromčeku vedľa Lamonta. Pod konárikmi ležali darčeky. Nebolo ich hojne, ale o tom to predsa nie je. Starší brat sa posadil na roh pohovky neďaleko. Rozhodol sa začať s rozdávaním, a tak mi na dlani pristála vianočná obálka.

"Toto je pre vás. Myslel som, že si zaslúžite ešte kúsok voľna pred tým, ako sa stanete rodičmi," doplnil to slovami.

Lamont sa ku mne nahol, keď som pod papier strčila ukazovák a potiahla. Onedlho som držala dve darčekové poukážky na pobyt v horách. Chata na obrázku vyzerala dychberúco. Bola z mohutného dreva v obklopení ihličnatých stromov. Reklama znela: Doprajte si luxus prírody a ticha.

"Ah, Sterling, to je úžasné," rozplývala som sa.

"Naozaj, braček, ďakujeme," Lamont vyskočil na nohy a chlapsky ho objal.

"Rada by som pokračovala, ak dovolíte," usmiala som sa. Zobrala som do ruky malú krabičku a tubu: "Túto drobnú pozornosť sme vybrali spolu s Lamontom a toto ti kúpila Polly," podala som veci novému majiteľovi. Pri zmienke mena mojej kamarátky zdvihol obočie. S poďakovaním si všetko prevzal.

Najprv otvoril škatuľku a s nadšeným úsmevom vzal trsátko na gitaru medzi prsty. Na internete sme zvolili špeciálny dizajn, konkrétne fotografiu z koncertu jeho kapely v šablóne plameňov a zlaté písmená na vrchu tvorili meno Sterling.

"Ďakujem vám, ľudia. Je to perfektné," povedal a odložil darček bokom, aby sa mohol pustiť do ďalšieho. Zhlboka sa nadýchol a odstránil veko. Pri dotyku s hladkým papierom sa zarazil. Keď ho vybral a odroloval, stratil dych. Očami prešiel po slovách, okienkach a čiernom pozadí. Dlho bolo ticho, zmohol sa len na zízanie.

"Ospravedlňte ma, musím si zavolať," všetko nechal na sedačke a odišiel na poschodie.

Lamont si povzdychol: "Viem, že si iba začala s rozdávaním a som pravdepodobne na rade, ale dovoľ mi ťa predbehnúť."

Prikývla som a ihneď obdržala taštičku. Počas otvárania rozprával: "Je to sľubný prsteň. Kúpil som ho, aby som lepšie vyjadril, čo cítim a aká dôležitá pre mňa naozaj si. Je určený pre prvú ženu, s ktorou sa budem mať chuť kedy oženiť. Nežiadam ťa týmto o ruku, keďže sme spolu ani poriadne nechodili, ale ak mi dáš šancu, budem sa snažiť zo všetkých síl a možno sa to raz udeje. Rád by som ho nateraz využil ako dar prísľubu."

Zmĺkol lebo som z vnútra krabičky vytiahla spomínaný šperk. Obrúčka bola zlatá s hnedým odtieňom a tenká takmer ako papier, zdobená perličkami a drobnými, okrúhlymi diamantami. Daný moment mi do očí vohnal slzy. Usmiala som sa na Lamonta: "Nastokneš mi ho?"

"Súhlasíš teda so skutočným vzťahom?" nervózne sa opýtal.

"Áno," prikývla som.

Mužovi predo mnou badateľne odľahlo. Usmial sa tiež, vzal si odo mňa prstienok a s hrdým pohľadom mi ho nasadil na prsteník pravej ruky.

"Ďakujem," povedala som a pobozkala ho. Bol to rovnaký bozk ako pred mesiacom - plný nových citov a nádeje. "Kúpila som ti vlastne niečo podobné," zasmiala som sa a podala mu posledný darček spod stromčeka.

Zvedavo nakukol pod obal krabičky, potom ju odstránil.

"Dala som doň vyryť tlkot srdca nášho dieťatka. Budeš ho mať stále pri sebe."

Lamontovi sa zatrblietali dúhovky. "Si úžasná, ďakujem," chytil moju bradu medzi prsty a vášnivo ma pobozkal. Náramok si ihneď natiahol na ruku.

Poupratovali sme a večer ukončili pitím horúcej čokolády a obdivovaním nových doplnkov, ktoré nás od dnešného dňa budú krášliť. Spomenula som si na mamu. Dúfala som, že i jej sa páčila pozornosť, ktorú sme poslali a že ju čoskoro znova uvidím.